Veľká noc
1.    Popolcova streda
2.    Smrtná nedeľa
3.    Morena
4.    Pálenie MORENY
5.    Program - Pálenie Moreny
6.    Kvetná nedeľa
7.    O narodení a smrti Ježiša Krista
8.    VINŠE a RIEKANKY
9.    Letečko
10.   Korbáč 
11.   Pôstne obdobie
12.   Kraslice 

 

ZELENÝ  ŠTVRTOK

- Pripomína sa  Ježišova posledná večera a  umývanie nôh jeho učeníkom. Naposledy  zaznejú zvony.

Pomenovaný je pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Pán Ježiš modlil a bol zatknutý vojakmi.

 Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz, táto sv. omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých.
Zvuk zvonov  nahrádzajú rapkáče a klapačky až do Veľkej noci.

VEĽKÝ PIATOK

- Je pripomienkou smrti Ježiša Krista na kríži. Je dňom prísneho pôstu.

Ježiš Kristus bol ukrižovaný na vrchu Golgota cisára Tibéria a Pontského Piláta.

Židovský sviatok Pesach nemá nič spoločné s dnešným Veľkým piatkom. Počas sviatku Pesach zabili baránka a potreli krvou dvere, aby ich preskočila smrť. Súvisia však takto:
V Biblii je napísané, že Ježiš bol zabitý v čase sviatku Pesach. Nebola náhoda, že jeho smrť nastala v času sviatku, kedy bol zabitý obetný baránok židovského sviatku Pesach. Ježiš sa tak stal ozajstným a skutočným obetným baránkom, ktorý zachránil človeka od smrti.

BIELA SOBOTA

-   Ježiša dali do hrobu v sobotu. Biela sobota dostala názov podľa bielej farby rúcha mladých katechumenov. Na Bielu sobotu sa tradovalo ranné umývanie v potokoch a studniach. Voda mala zmyť' choroby, upevniť zdravie, privodiť krásu, šikovnosť a šťastie.

Večernými bohoslužbami sa  začínajú oslavy nedele Zmŕtvychvstania Pána a končí sa pôst znovu sa rozozvučia zvony. Na Bielu sobotu bol čas, keď sa gazdinky venovali najmä vareniu dobrých jedál. Varila sa hlavne bravčovina, klobásy, huspenina a veľkonočný baránok.  Na tento sviatok sa pripravovalo malé kozliatko, či jahniatko na vzor starožidovského Veľkonočného rituálu a rituálnemu pokrmu.
K najstarším pokrmom týchto dní patrí vajce, ktoré symbolizuje plodnosť.

Na Bielu sobotu sa piekol obradový koláč, ktorý sa na východnom Slovensku nazýval paska. Bol to biely okrúhly koláč. Tradícia určovala upiecť toľko kusov tohto koláča, koľko mala rodina členov. V sobotu sa pripravené veľkonočné jedlá v mnohých oblastiach na Slovensku.

VEĽKONOČNÁ  NEDEĽA

 

Zmŕtvychvstanie Pána - nastáva po veľkonočnej noci, kedy bol Kristus Bohom vzkriesený. Veľkonočná nedeľa je vyvrcholením veľkonočných sviatkov. V tento deň si kresťania, hlavne rímskokatolícki,  pripomínajú ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša.

 

VEĽKONOČNÝ  PONDELOK

 

- Je spojený s tradíciami a zvykmi, ktoré patria medzi  rituály končenia  zimy a nastávania jari. Nemajú kresťanský pôvod. Často sa stáva, že odsúvajú pravú podstatu veľkonočného pondelka do úzadia.

- Šibanie, polievanie, rozdávanie vajíčok.....Obidva úkony mali mať magický účinok - šibanie vŕbovými prútmi malo zabezpečiť plodnosť, silu, šikovnosť; oblievanie malo zabezpečiť zdravie a krásu. Kraslice, ozdobené veľkonočné vajíčka dostávali kúpači od dievčat ako symbol lásky.

V tento deň končil veľkonočný pôst.

SYMBOLY :

Baránok - má svoju tradíciu i v predkresťanskom období - kedy si židia obetovaním baránkov pripomínali  vyslobodenie z Egypta a  kresťanom baránok symbolizuje Krista, ktorý je ako baránok obetovaný za spásu sveta.

Kríž - na kríži bol usmrtený Kristus - čo bolo vtedy najkrutejším trestom...

 

Oheň - symbolizuje víťazstvo Ježiša  nad temnotou a smrťou a zapaľujú veľkonočné sviečky.

 

Vajíčko - je ako zárodok života - symbol plodnosti, života a vzkriesenia. Je i  symbolom zatvoreného hrobu, z ktorého Kristus vstal z mŕtvych.

 

Zajačik - je to symbol ešte z predkresťanskej doby - kedy bol symbolom príchodu jari. Je to kultové zviera germánskej bohyne Ostary.

 

Korbáč - tiež pochádza zo starých pohanských zvykov -  je spletený z ôsmych, dvanástich alebo až dvadsiatich štyroch prútov, ozdobený pletenou rukoväťou a farebnými stužkami.

Máje:radícia umiestňovať vysoké listnaté, z väčšej časti odkôrené a odvetvené stromy pred kostoly, radnice, domy dievčat siaha do stredoveku. Pomocou májov sa mala podľa predstáv potrebná vlaha a vlastnosti zelene preniesť na polia a lúky. Máje sa stavali v predvečer l. mája alebo na Turice. Pôvodne každý mládenec postavil máj svojmu dievčaťu, alebo postavili chlapci spoločne jeden máj pre všetky dievčatá, aby sa zabránilo škodám na lesných porastoch. Na druhý deň chodili mládenci v sprievode muziky po domoch, kde predtým (alebo pre koho) postavili máje. Pri tejto príležitosti zvykli byť obdarúvaní naturáliami, prípadne peniazmi, ktoré využili pri príprave zábavy pre všetkých - mladších aj starších.

 

 

 


ZDROJE :

http://velkanoc.ic.cz/Popolcovastreda.htm

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ve%C4%BEk%C3%A1_noc