Veľká noc                    

                                                                                                    

                                                                                                    Niekoľko faktov o narodení a smrti Ježiša Krista 

                                                                                                     dokument od katechétky Mgr. Ladislavy Gregoričkovej

                                                                                                                                       

                                                                                                    

 

  RIEKANKY  a   VINŠE

Je najvýznamnejší kresťanský sviatok a je oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

3. apríl 33 je pravdepodobným dňom Kristovej smrti na kríži a  jeho vzkriesenie by  pripadalo na 5. apríl 33.

Veľkonočné sviatky podľa katolíckej tradície  začínajú Veľkonočnou nedeľou trvajú 50 dni a končia Turícami.

 

Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.

POPOLCOVÁ STREDA

 

Popolcová  - škaredá streda znamená pre kresťanov sviatok a ňou sa štartuje :

 - štyridsaťdňový pôst  a to je obdobie odriekania si rôznych neduhov, maškŕt či zábav. ...Pôst je akt pokory a pokánia.
 

prečítaj si o tom viac : TU

V každom roku pripadne na iný deň :

 2012 – 22. februára       2013 – 13. februára 

 2014 –   5. marca         2015  – 18. februára 

 2016 – 10. februára       2017  –  1. marca        

 2018 – 14. februára       2019  –  6. marca

 

Názov dňa pochádza zo zvyku pálenia paliem a pálenia bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka a  používa sa pri bohoslužbe na Popolcovú stredu, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo. Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ alebo „Obráť sa a ver evanjeliu.“ Tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu našich predkov, čiže sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Stále je zvyk hovoriť, keď človek urobí chybu, že si teraz "sype  popol na hlavu", aby napravil čo spôsobila a pokazil a vyprosil si tak od Pána Boha odpustenie. 

 

KVETNÁ NEDEĽA  

Vynášanie Moreny

- Je to nedeľa pred Veľkou nocou a pripomína príchod Ježiša do Jeruzalema, aby tam oslávil veľkonočné sviatky. Vstupujeme ňou do veľkonočného a najväčšieho týždňa s najdôležitejšími udslosťami. Kvetná sa volá preto, lebo pripomína kvety paliem, ktorými ľudia vítali Ježiša. Slávnosť veľkonočného baránka sa vtedy mohla konať jedine v Jeruzaleme - hlavnom meste židov. Zástupy nadšene vítali Ježiša a pod nohy mu hádzali palmové ratolesti , preto má táto nedeľa pôvodne názov Palmarum t.j. nedeľa paliem.

 

ZELENÝ  ŠTVRTOK 

- pripomína sa  Ježišova posledná večera a  umývanie nôh jeho učeníkom. Naposledy  zaznejú zvony.
Pomenovaný je pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Pán Ježiš modlil a bol zatknutý vojakmi.

Podstatou Zeleného štvrtku je spomienka na ustanovenie sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz, táto sv. omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých.
Zvuk zvonov  nahrádzajú rapkáče a klapačky až do Veľkej noci.

 

VEĽKÝ PIATOK 

- je pripomienkou smrti Ježiša Krista na kríži. Je dňom prísneho pôstu.

Ježiš Kristus bol ukrižovaný na vrchu Golgota cisára Tibéria a Pontského Piláta.

Pokiaľ si pomyslene zájdeme do minulosti, tak nám je treba ísť do čias Mojžiša, teda do starého Izraela, kedy bol tento sviatok prvý krát ustanovený a aj stabilne ustálený priamo od Boha, ako hovoril Mojžišovi. (Pozri 2 Mojžiš 12:11,17 a 13:7,10). A bol to sviatok "Pesach".
Pesach bol a je znakom toho, že si Izrael ctil Boha zato, že Izraelitov vyviedol z egyptskej zeme a ku tomu ešte zato, že anjel smrti "preskočil" každý dom, ktorý bol natretý krvou obetného baránka. Sviatok hovorí o dvoch hlavných udalostiach, ktoré sa vtedy odohrali.

 

Židovský sviatok stále nemá nič spoločné s dnešným Veľkým piatkom, Veľkou nocou. Ako súvisí Veľký piatok s Ježišovým ukrižovaním a židovským sviatkom Pesach, či jarným festivalom Isthar?
V Biblii je napísané,  že Mesiáš, / Ježiš/ bol zabitý v čase sviatku Pesach, čo nebola náhoda a ani zhoda náhod, že jeho smrť nastala v času sviatku, kedy bol zabitý obetný baránok židovského sviatku Pesach. (Židom 9:14,22 ; 10:17). Ježiš sa tak stal ozajstným a skutočným obetným baránkom, ktorý zachránil človeka od smrti.

 

BIELA SOBOTA  -   Ježiša dali do hrobu v sobotu, v súčasných náboženských zvykoch je obrad bdenia pri Božom hrobe,  liturgia pripomínajúca pomazanie Kristovho tela a  uloženie do hrobu. Biela sobota dostala názov podľa bielej farby rúcha mladých katechumenov. Na Bielu sobotu sa tradovalo ranné umývanie v potokoch a studniach. Voda mala zmyť' choroby, upevniť zdravie, privodiť krásu, šikovnosť a šťastie.

Večernými bohoslužbami sa  začínajú oslavy nedele Zmŕtvychvstania Pána a končí   sa pôst znovu sa rozozvučia zvony

 

VEĽKONOČNÁ  NEDEĽA - Zmŕtvychvstanie Pána

- nastáva po veľkonočnej noci, kedy bol Kristus Bohom vzkriesený.

Veľkonočná nedeľa je vyvrcholením veľkonočných sviatkov. V tento deň si kresťania, hlavne rímskokatolícki,  pripomínajú ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša.  

 

VEĽKONOČNÝ  PONDELOK

- je spojený s tradíciami a zvykmi, ktoré patria medzi  rituály končenia  zimy a nastávania jari.

- Korbáčovanie, polievanie, rozdávanie vajíčok.....

Nemajú kresťanský pôvod. Často sa stáva, že odsúvajú pravú podstatu veľkonočného pondelka do úzadia.

 

SYMBOLY :

 

Baránok - má svoju tradíciu i v predkresťanskom období - kedy si židia obetovaním baránkov pripomínali  vyslobodenie z Egypta a  kresťanom baránok symbolizuje Krista, ktorý je ako baránok obetovaný za spásu sveta.

Kríž - na kríži bol usmrtený Kristus - čo bolo vtedy najkrutejším trestom...

Oheň - symbolizuje víťazstvo Ježiša  nad temnotou a smrťou a zapaľujú veľkonočné sviečky.

Vajíčko - je ako zárodok života - symbol plodnosti, života a vzkriesenia. Je i  symbolom zatvoreného hrobu, z ktorého Kristus vstal z mŕtvych.

Zajačik - je to symbol ešte z predkresťanskej doby - kedy bol symbolom príchodu jari. Je to kultové zviera germánskej bohyne Ostary.

Korbáč - tiež pochádza zo starých pohanských zvykov -  je spletený z ôsmych, dvanástich alebo až dvadsiatich štyroch prútov, ozdobený pletenou rukoväťou a farebnými stužkami.

 

ZVYKY a TRADÍCIE  :

 

Vynášanie Moreny

Týmto obradom sa mal privodiť koniec zimy, privolať jar a zabezpečiť úspešný začiatok poľnohospodárskych prác. Morena sa vynášala buď na Smrtnú nedeľu (dva týždne pred Veľkou nocou) alebo na západnom a južnom Slovensku na Kvetnú nedeľu (týždeň pred Veľkou Nocou). V nedeľu po omši obchádzali dievčatá a niekde aj chlapci celú dedinu s figurínou zhotovenou z dvoch palíc v tvare kríža, obtočených slamou, oblečenou zväčša v sviatočnom ľudovom odeve. Po skončení obchôdzky z nej strhli šaty a naznak smrti ju zhodili do potoka alebo spálili. Potom prišlo na rad "letečko"- halúzka ozdobená stužkami, prípadne i s kraslicami.

Prečítaj si viac :    Morena:     Letečko:

Veľkonočný pondelok
:

 V tento deň končil veľkonočný pôst. Obradné jedlá sa nosievali v niektorých oblastiach Slovenska na rannú omšu, počas ktorej boli posvätené. Po návrate z omše boli tieto jedlá slávnostne konzumované. Hojnosť a pestrosť jedál mala zabezpečiť sýtosť a hojnosť na budúce obdobie.

Obidva úkony mali mať magický účinok - šibanie vŕbovými prútmi malo zabezpečiť plodnosť, silu, šikovnosť; oblievanie malo zabezpečiť zdravie a krásu. Kraslice, ozdobené veľkonočné vajíčka dostávali kúpači od dievčat ako symbol lásky.

 

Vajíčko :

V dávnej minulosti, v predkresťanskom období, bolo vajíčko magickým prostriedkom na zabezpečenie plodnosti a prostriedkom ochrany a uzmierenia negatívnych síl. Podľa cirkevnej symboliky spodobňovalo nanebovstúpenie Ježiša Krista. Kraslice sa podľa regiónov zdobili rôznymi technikami, materiálmi, motívmi v pestrej farebnej škále. Pôvodne boli zdobené geometrickými vzormi, neskôr rastlinnými a figurálnymi motívmi.


Máje :

Tradícia umiestňovať vysoké listnaté, z väčšej časti odkôrené a odvetvené stromy pred kostoly, radnice, domy dievčat siaha do stredoveku. Pomocou májov sa mala podľa predstáv potrebná vlaha a vlastnosti zelene preniesť na polia a lúky. Máje sa stavali v predvečer l. mája alebo na Turice. Pôvodne každý mládenec postavil máj svojmu dievčaťu, alebo postavili chlapci spoločne jeden máj pre všetky dievčatá, aby sa zabránilo škodám na lesných porastoch. Na druhý deň chodili mládenci v sprievode muziky po domoch, kde predtým (alebo pre koho) postavili máje. Pri tejto príležitosti zvykli byť obdarúvaní naturáliami, prípadne peniazmi, ktoré využili pri príprave zábavy pre všetkých - mladších aj starších.

 

Biela sobota

 Na Bielu sobotu bol čas, keď sa gazdinky venovali najmä vareniu dobrých jedál. Varila sa hlavne bravčovina, klobásy, huspenina a veľkonočný baránok. Keď sa varila šunka, z tej sa masť odkladala na liečenie neduhov. Aby jarmo nezodieralo kožu volov na krku, tak sa im natieral práve touto masťou. I ľudia si ňou aj natierali nohy, aby sa im nepopraskali, hlavne päty. U nás doma sa sa na tento sviatok pripravovalo malé kozliatko, no kto mal jahniatka, tak bolo jahniatko na vzor starožidovského Veľkonočného rituálu a rituálnemu pokrmu.
K najstarším pokrmom týchto dní patrí vajce, ktoré symbolizuje plodnosť. V tento deň sa vo všetkých lampách vymenil olej a zapálil sa nový, čistý. „Čistý“ oheň mal chrániť dom pred požiarom či povodňou. Sliepkam sa dával mak, aby mali vajec ako maku a aj chlieb, aby sa pri dome vo dvorci držali a neutekali z domu do susedov
.
Na Bielu sobotu sa piekol obradový koláč, ktorý sa na východnom Slovensku nazýval paska. Bol to biely okrúhly koláč. Tradícia určovala upiecť toľko kusov tohto koláča, koľko mala rodina členov. V sobotu sa pripravené veľkonočné jedlá v mnohých oblastiach na Slovensku.

 


ZDROJE :

http://velkanoc.ic.cz/Popolcovastreda.htm

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ve%C4%BEk%C3%A1_noc