slamená figurína ženy, symbol zimy, smrti
 Zhotovuje sa
z dvoch drevených palíc v tvare kríža obkrútených slamou oblečená býva
do sviatočného (svadobného) odevu. |
Najčastejším termínom vynášania Moreny je
Smrtná nedeľa - 2 týždne pred Veľkou Nocou |
|
|
Morena bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti. Od stredoveku nosili po slovenských dedinách figurínu ženy, zriedkavejšie muža, ktorú nakoniec hodili do vody, alebo spálili. Verili, že tak vyženú z obce choroby, smrť, urýchlia odchod zimy. Najstarší doklad o tomto zvyku na území Slovenska je zo 16. storočia. Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Vykonávateľmi obradov boli v 14. st. dospelí, neskôr ich vystriedala mládež, najmä dievčatá.
|
| Vynášanie Moreny: | ||||
 |
||||
|
Dievčatá oblečené v krojoch chodia s Morenou po uliciach, spievajú obradné piesne až za obec, kde sa Morena zničí – zapálením, hodením do potoka a pod. Často sa hodí z mosta do vody alebo zo skaly. V rôznych oblastiach Slovenska sa tento obrad trochu odlišuje. Znamená však spoločne - Podľa poverových predstáv sa vynesením a zničením Moreny ako symbolu zimy a smrti mala magicky privolať jar. |
||||
Keď sa dievčatá Moreny zbavili,
chodili zase s
LETEČKOM
:
 |
||||
| Texty pri vynášaní Moreny | ||
|
Smrtná nedeľa":
Smrtná nedeľa čos priletela. |
Muriena
naša,
kdes prebývala? V dedinskom dome, v novej stodole. Za dievčatami s Morenou kráčali mládenci, ktorí na kratšej žrdi niesli figurínu chlapa – „dedka“ oblečeného do otrhaných šiat a spievali: Dedko náš, dedko, požral si nám všetko, nič si nám nenechal, tak si sa dobre mal. Po vynesení Moreny sa dievčatá opäť vracali späť so spevom: Vyniesli sme Morenu zo vsi, priniesli sme máj nový do vsi. Posejeme súržicu s ovsy, navaríme čierneho piva, opojíme kmeťovho syna. Ak nebude píti, budeme ho bíti, s trima kyji kyjovati, za vlasy ruvati, dáme mu, dáme šidlo i kopyto, jeho žene – sito i koryto |
|
.
