Vianočný stromček je jedným zo symbolov Vianoc.
Zdobí sa na Štedrý deň a ľudia si pod ním rozdávajú darčeky.
Vianočné všeličo
Vianoce si pripomínajú národy na celom svete a mnohé z nich ich pokladajú za najväčšie a najoslavovanejšie sviatky v roku. Dokladom toho je i ich obsahom bohatá tradícia ľudových zvykov, obradov i folklórnych prejavov. Vyvrcholením vianočných sviatkov bol Štedrý večer - večer Štedrého dňa. Štedrosť posvätného večera 24. decembra spočívala v ľudovom prostredí predovšetkým v pestrej skladbe pokrmov.
viac si prečítaj
tu : →
STRIDŽIE DNI :
Od pradávna bol koniec jesene a začiatok zimy, keď sa noci výrazne predlžovali na úkor denného svetla, považovaný za čas, v ktorom nadobúda prevahu zlo nad dobrom. Naši predkovia verili v temné sily, ktoré mali vplyv na život ľudí. Preto sa na obdobie pred Vianocami vzťahuje veľa povier a zvykov s magickým nádychom, ktoré sa začína už v novembri a pravdepodobne súvisí so zimným slnovratom.
viac si prečítaj
tu : →
BETLEHEMSKÁ HVIEZDA :
Podľa biblie doviedla troch Mudrcov z Východu k Betlehemu k jasličkám, k narodeniu Ježiška.
viac si prečítaj
tu : →
BETLEHEM :
Betlehemy sa na Slovensku začali vyrábať v 13. storočí františkánmi. Pôvodne sa vyrábali z dreva.
ADVENTNÉ OBDOBIE :
Advent – zo slova „príchod“ -
Adventné
obdobie je časom prípravy na slávnosť Narodenia Pána, v ktorom sa
pripomína prvý príchod Božieho Syna medzi ľudí
Adventná doba sú posledné štyri nedele pred štedrým dňom a začína sa v
sobotu, ktorá je pred prvou adventnou nedeľou. Končí sa v predvečer
slávnosti (t.j. na Štedrý večer) Narodenia Pána (25. decembra). Nedele tohto
obdobia sa nazývajú Prvá, Druhá, Tretia a Štvrtá.
viac si prečítaj tu :
→
ADVENTNÝ VENIEC :
Veniec tvoria vždy 4
sviečky - symbolizujúce 4 adventné nedele, kedy sa zapaľujú.
Najčastejšie sú sviečky tmavomodré
alebo fialové symbolizujúce liturgické
farby adventných nedieľ.
viac si prečítaj
tu : →
ADVENTNÝ KALENDÁR :
24 krát si zoberieš cukríček a bude štedrý večer...
viac si prečítaj tu :
→
VIANOČNÝ STROMČEK :
viac si prečítaj tu :
→
BETLEHEMCI :
Tak, ako si dnes nevieme predstaviť Vianoce bez stromčeka, kapra a darčekov, nevedeli si naši predkovia predstaviť Vianoce bez koledníkov a betlehemcov. Betlehemci boli štyria, alebo piati pastieri : Stacho, Fedor, Bača, Anjel s jasličkami a Kubo v prevrátenom kožuchu s tvárou zamazanou sadzami. Vianočná koleda Betlehemci sa konala medzi 12.00 a 17.00 počas Štedrého dňa( To závisi od kraja. Na Orave začali chodiť až po večeri na Štedý deň, pokračovali večer na Božie narodenie , prípadne na večer na Štefana.
ŠTEDRÝ DEŇ :
Gazdiná nesmela z
domu odísť. Musela napiecť čerstvého chleba, koláčov a pripraviť večeru. Cez deň
sa držal pôst, ale vinšovníkom zato mohla naliať kalíštek páleného. Keď sa gazda
vrátil domov, vystrojil stromček, borovicu alebo jedličku, do slávnostného
rúcha..jpg)
viac si prečítaj tu :
→
ŠTEDRÝ VEČER :
Čaro Štedrého večera zdôraznilo aj to, že sa zišla celá rodina, na čele so starými rodičmi.
viac si prečítaj tu :
→
ZVYKY pri štedrovečernom stole :
Na
štedrovečernom stole nesmel chýbať chlieb, koláč (mali do domu priniesť
požehnanie), cesnak (mal priniesť zdravie),
med (dobrotu), hrudka soli a peniaze (aby nechýbali celý rok). Patrili tam aj
sušené slivky, vianočné oblátky a
opekance s makom alebo bryndzou. A
tiež jablká a orechy, z ktorých si domáci veštili budúcnosť.
viac si prečítaj tu : →
ZDROJE :
http://www.redemptoristi.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=1163
☺
