Štedrý deň
 

Pôvodné oslavy slnovratu boli spojené s bohatou hostinou, pri ktorej sa jedlo hlavne mäso. Cirkev v úsilí potlačiť čo i len spomienku na slnovrat prikázala na 24. December pôst. No ľud spájal hostinu, hody s blahobytom v nastávajúcej etape, preto sa usiloval situáciu riešiť dvoma spôsobmi: mäso dali na štedrovečerný stôl, aj keď ho jedli až po polnoci.

Cez deň sa jedlo málo - Veľmi často sa pri vianočných zvykoch na štedrý deň požadoval pôst až do chvíle, keď sa ukázala prvá hviezda. Každý sa usiloval vyhnúť zlej nálade, mrzutostiam, kriku, plaču, bitke, pretože keby sa vyskytli na Štedrý deň, po celý rok by sa často opakovali. Nesmelo sa zametať smerom ku dverám, aby sa majetok "nevymietol." V niektorých oblastiach zapichovali nad dvere a do kúta obydlia smrečinu, aby chránila stavby pred bleskami.
Nohy štedrovečerného stola sa obopínali reťazou - symbolom pevnosti a zdravia rodiny. Na stole musela horieť zapálená hromničná sviečka. Ak gazdiná raz zasadla za stôl, nesmela do skončenia večere od neho vstať, lebo by jej kvočky nesedeli na vajciach.

Podvečer pôsobili dediny a mestečká nezvyčajne pusto. Obloky zostávali tmavé až do úplného zotmenia, pretože nikto nechcel zapáliť svetlo ako prvý. V ktorom dome sa vraj ukáže svetlo ako prvé, príde tam hmyz z celej obce, vznikne požiar, alebo sa budú ľudia hádať, prípadne niekto zomrie.
V dome sa nesmelo svietiť, kým nevyšla prvá hviezda.Večera sa mala začať chvíli, keď sa na oblohe ukázala prvá hviezda.
 Keď sa tak stalo, gazda vonku zapálil sviečku a držiac ju v pravej ruke, vošiel dnu a zavinšoval : "Vinšujem vám, vinšujem, Krista Pána naroďeňí, aby vám Pán Boh šťasťí, zdraví, požehnáňí, po smrti královstvo nebeské obsáhnuťí."