MORENA

      Jeden z dávnych zvykov, ktorý sa zachoval do dnešných čias. vyjadruje túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé lúče slnka. Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Týmto silám pripisovali aj striedanie ročných období.

Morena, Morena,
do vody si hodená.
Plávaj si len v šíry kraj
a jar nám tu zanechaj.

Kvetná nedeľa

 - začiatok Veľkého týždňa, je to nedeľa pred Veľkou nocou. Veľký sa mu hovorí preto, lebo si v ňom pripomíname vrcholné udalosti  biblického  príbehu, keď  ľud vítal príchod Ježiša do Jeruzalema. Kládli pred neho na zem svoje plášte a palmové ratoslesti,  keď ho ako proroka, ba priam ako kráľa vítali davy ľudí, mávali mu a volali na jeho počesť. Ale o pár dní možno tí istí ľudia stáli na nádvorí pred Pontským Pilátom súdiacim Krista a kričali – ukrižuj ho! Krátkosť a pominuteľnosť okamihu slávy vyjadruje aj ľudová múdrosť: „Svetská sláva – poľná tráva.“

Názov sviatku je odvodený od kvetov, ktorými bývajú ozdobené chrámy a ktoré majú pripomínať palmové vetvy.

 V našich končinách sú palmové a olivové vetvičky nahradené bahniatkami, teda rozkvitnutými ratolesťami vŕby, ktoré sú prvým pozdravom jari.

Vynášanie Moreny

Ľudia na Kvetnú nedeľu vynášali Morenu. Tohto obradu sa zúčastňovali najmä deti a mládež.

Morena symbolizovala zimu, preto ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli ju zabiť, utopiť v potoku alebo upáliť. Morena bola slamená bábka pripevnená na dlhšiu žrď, oblečená do starších šiat, alebo obkrútená do starej plachty. Niesla sa celou dedinou a účastníci morenového sprievodu spievali piesne, ktorými privolávali jar.   Morena sa vyniesla za dedinu, kde sa vyzliekla, zapálila a hodila do vody, aby voda v potoku odniesla zimu a všetko zlé so sebou. Týmto aktom symbolicky vypudili zimu z obce. Korene obradu vynášania Moreny súvisia s predkresťanským výročným obyčajovým cyklom. Išlo tu o symboliku vyhnania zimy a privítania (prinesenia) dlho očakávanej jari, nového života, tepla. Niekde sa zase chodilo i s Letečkom, halúzkami ozdobenými stužkami.
Gazdovia na Kvetnú nedeľu sledovali, aké je počasie, pretože sa verilo, že aké je počasie na Kvetnú nedeľu, také údajne malo byť aj počas žatvy.  

Kvetná nedela, des klúče dala,
dala som dala svatému Juru,
svatí Jur volá, zem sa otvíra
šelijaké kvíti, jak tá hora svíti,
ruža fijala.
(Spevy z Bukovej)

Daj babička, daj vajíčka,
jedno lebo dve,
šak ti to letečko neseme...
(chodenie s letečkom v Bukovej)