Záujmové činnosti  -  Spoločensko-vedná  -  Sviatok práce

 

1. máj

Sviatok práce

 

 

 Oslavuje sa na celom svete - je to medzinárodný sviatok.

 

......................

 

Prvomájový sprievod v roku 1907

 

- Vznikol na pamäť  štrajku a masových demonštrácii  40 000 robotníkov v Chicagu

 1. mája 1886.

 Bojovali za 8 hodinový pracovný čas..... a prečo to všetko vlastne vzniklo? :

 

....v tom čase v USA práce vo fabrikách umožnili – na rozdiel od poľnohospodárstva – pracovať aj v noci, takže sa  dramaticky predĺžila pracovná doba až na 14 hodín denne. Expanzívny kapitalizmus 19. storočia už poznal nezamestnanosť a potreboval čo najviac pracovných síl čo najviac využiť. Ľahká a málo kvalifikovaná práca v továrňach umožnila zamestnávať aj ženy alebo deti vo veku od 5 – 6 rokov. Okrem dlhého pracovného času boli bežné aj tvrdé tresty za neskoré príchody, chýbali dostatočne dlhé prestávky a dokonca bežným bol zákaz vykonávať základné telesné potreby počas pracovnej doby.
...Akcia sa začala v McCormickovej fabrike na žacie stroje a postupne sa rozšírila do všetkých priemyselných odvetví. Robotníci požadovali od 1. mája 1886 ustanoviť osemhodinovú pracovnú dobu, inak hrozili generálnym štrajkom. V ten deň sa naozaj po celých Spojených štátoch uskutočnili veľké manifestácie a štrajky.  Vlna demonštrácií po 1. máji  pokračovala v ďalších fabrikách - vo veľkých mestách - New York, San Francisco.... Demonštrácie trvali niekoľko dní.

-  3. mája sa k protestom pridali aj anarchisti a jeden z nich hodil bombu medzi policajtov.

Polícia s pinkertonovskými agentmi pri potýčkach  štrajkokazov s robotníkmi, začala paľbu do demonštrantov. ...."pinkertonovci" totiž zabili robotníka, ktorý vraj ohrozoval štrajkokazov. Ďalší traja príslušníci zahájili streľbu proti štrajkujúcim. Nasledovala policajná paľba a obeťami pokračujúceho chaosu sa stali šiesti policajti a rovnaký počet demonštrujúcich. Zabili 6 ľudí a 50 zranili. Vyhodená puma teda pozabíjala demonštrantov aj policajtov. Na základe tohto v USA sa všade zatýkalo.


 

Dodnes nikto nevyvrátil podozrenie, že išlo o nastrčeného provokatéra.Prvomájový sprievod Hystéria, ktorá potom zachvátila americké stredné a vyššie vrstvy, viedla k zatknutiu ôsmich anarchistických vodcov. Hoci im nič nedokázali, sedem ich odsúdili na smrť. *

 

14. - 20. júla 1889 sa v La Salle Petrelle konal Mezinárodný robotnícky zjazd. Na červenej zadnej stene bol zlatý nápis "Proletári všetkých krajín, spojte sa!", v popredí ciele a požiadavky robotníkov: Politické a hospodárske vyvlastnenie kapitalistov, zospoločneňovanie výrobných prostriedkov. Tu zaznelo jasne aj ďaľšie posolstvo: "Ste bratia a máte len jediného nepriateľa: súkromný kapitál - nech už pruský, anglický, francúzský alebo čínsky." 20. júla bolo uznesené, aby bol 1. máj od roku 1890 vždy dňom mezinárodnej demonštrácie požiadavkov pracujúcich - Sviatkom práce.

Sviatok práce sa oslavuje od roku 1890 -  Uznesením o oslavách ho prijal ustanovujúci kongres II. internacionály v roku 1889 v Paríži na pamäť udalosti v Chicagu.

 

Všeobecný osemhodinový pracovný čas sa na starom kontinente začal zavádzať až v 20. storočí: v Československu a v Nemeckej ríši už v roku 1918, vo Francúzsku až v roku 1936.
 

   Nedovoľme preto očierňovať význam Prvého mája, ktorý je symbolický a nadčasový, neutopme ho v bezduchých politických prejavoch, ale vysvetľujme ho a takmer misionárskym spôsobom vytrvalo šírme posolstvo o skutočnom dôstojnom zmysle ľudskej práce.

 

V roku 1919 bol v Československej republike 1. máj vyhlásený za štátny sviatok. Niesli sa vtedy v duchu boja proti nezamestnanosti, práv pracujúcich, neskôr sa spojil s protestom proti fašizmu a vojne......V časoch komunistického režimu sa prvomájové oslavy konali vo forme veľkých manifestácií, sprievodov, mávania vlajkami, prejavov. Ale aj klobások, párkov, veselej hudby...

 

 

        

 

 

  Korene osláv Prvého mája sú však pohanské. V antickom svete bol prvý májový deň dňom osláv kvetín, plodnosti a mladosti. Často pritom išlo o veľmi bujaré oslavy. Vo veľkej časti starého kontinentu sa prvý máj spojil s oslavami dňa čarodejníc, ktoré nadväzovali na keltskú (Walprugis) i germánsku (Beltane) tradíciu. Napriek úsiliu kresťanských cirkví veselie mládeže potlačovať alebo ho nahradiť svätodušnými sviatkami prežili tieto oslavy aj nástup kresťanstva. Tento deň teda už odpradávna sprevádzala radostná atmosféra, rôzne hry a piesne.
Asi preto mal tento deň zvláštny význam aj pre rôzne revolučné či utopistické hnutia.

 

Udalosti, ktoré sa 1. mája 1886 začali odvíjať v Chicagu, viedli k tragédii, ktorá bola na počiatku vzniku dnešného Sviatku práce. Hoci vtedajší robotnícki „bojovníci“ si vôbec nemysleli, že zakladajú jednu z najvýznamnejších dodnes žijúcich celosvetových tradícií.
 

 

*  "Slová pred popravou :

Príde doba, keď naše mlčanie  v hrobe bude mocnejšie ako naše reči!" - Augustin Spies

 

VIDEÁ  :  http://www.topky.sk/cl/13/243464/VIDEO-ako-sa-kedysi-prvomajovalo-

 

 

 

ZDROJE :

http://www.noveslovo.sk/clanok.asp?id=14082&cislo=18/2006

http://wapedia.mobi/sk/1._m%C3%A1j

http://www.noveslovo.sk/clanok.asp?id=14082&cislo=18/2006

 

 

Na záver - "PERLIČKA"  :   Záznam z rozhlasového komentovania záveru prvomájovej manifestácie v Prahe na Letenskej pláni a ukončenie krátkym prejavom G.Husáka...