Záujmové činnosti  -  Spoločensko-vedná

 


 

Predveľkonočné :

Pôstne obdobie

 

Čo je to vlastne pôst ?

 

Píše i hovorí sa o pôste najmä teraz, v 40 dňovom pôstnom období pred Veľkou Nocou, čo je hlavné kresťanské pôstne  obdobie. Vedia o tom všetci, aj tí, ktorí nie sú nábožensky založení.  Predsa - len ešte stále fungujú zvyky a tradície, ktoré vyplývajú i z náboženstva. A prečo práve 40 dní? Lebo si kresťania pripomínajú 40 dní trvajúci čas Ježiša strávený na púšti, keď sa pripravoval na prvé svoje verejné vystúpenie.

Pôst je vlastne obdobie, v ktorom si ľudia dobrovoľne odriekajú jedlo, alebo iné pôžitky. Je to najmä jedenie mäsa. V Starom zákone sa hovorí, že pôst je akt pokory a pokánia. Spomeniem  pri tejto príležitosti pár slov, ktoré napísal pápež v dokumente :  

 

 Posolstvo Svätého Otca Benedikta XVI. na Pôstne obdobie 2010“

 

CITUJEM : „Evanjelista Marek uvádza tieto Ježišove slová, vyrieknuté počas debaty o tom, čo je čisté a čo nečisté: „Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky“ (Mk 7, 14 – 15. 20 – 21). Na pozadí otázky týkajúcej sa bezprostredného problému jedla môžeme v reakcii farizejov objaviť trvalé ľudské pokušenie: prisudzovať pôvod zla vonkajšej príčine. Pri bližšom pohľade na mnohé z moderných ideológií zistíme, že vychádzajú z tohto predpokladu: keďže nespravodlivosť pochádza „zvonka“ na to, aby zavládla spravodlivosť, stačí odstrániť vonkajšie príčiny, ktoré bránia jej uskutočneniu. Tento spôsob zmýšľania – ako nás upozorňuje Ježiš – je naivný a krátkozraký. Nespravodlivosť, ako ovocie zla, nemá výlučne vonkajšie korene. Jej pôvod je v srdci človeka, kde sa nachádzajú zárodky jeho tajomnej spoluviny na zle. S trpkosťou to uznáva aj žalmista: „Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať“ (Ž 51, 7). Áno, človek je slabý v dôsledku hlbokého sklonu, ktorý umŕtvuje jeho schopnosť utvárať spoločenstvo s druhými. Hoci je od prirodzenosti otvorený slobodne sa deliť s druhými, vnútri si uvedomuje zvláštnu príťažlivú silu, ktorá ho zvádza, aby sa uzavrel do seba a staval sa nad druhých a proti druhým. Ide o egoizmus v dôsledku prvotného hriechu. Adam a Eva – zvedení satanovým klamstvom – sa napriek Božiemu zákazu zmocnili tajomného ovocia. Dôveru v Lásku tak nahradili podozrievavosťou a súperením, postoj prijímania a dôveryplnej starostlivosti od Iného zasa úzkostlivou snahou brať a konať sebestačne (porov. Gn 3, 1 – 6), v dôsledku čoho pocítili nepokoj a neistotu. Ako sa môže človek spod tohto egoistického sklonu vymaniť a otvoriť sa láske?“

 

Toľko citát z dokumentu Sv. Otca.  A ja doložím na záver iba to, že by  sa mohli dobrovoľne odriekať i iné pôžitky, ktoré robia dobre veľa  ľuďom – závisť, neprajnosť, ohováranie, intrigy, klebety..... to by bolo asi oveľa ťažšie, ako nejesť mäso.....