Novoročné obdobie

                  od 25. decembra do 6. januára

 

Novoročné obrady mali podľa našich predkov odhaľovať budúcnosť, chrániť od pohrôm, zlepšiť blahobyt a priniesť šťastie. Nový rok hromadil okolo seba rôzne želania, ktoré boli základom mágie slova. V minulom storočí bolo zaužívané „mládenkovanie“ – šibanie detí rodičmi. Uskutočňovalo sa na deň Mláďatiek 28. decembra.

 Posledný deň roka býval zakončovaný prianím: „Daj nám hojný nový rok šťastný, spokojný.“ V mnohých krajoch v tento deň bolo rozšírené aj chodenie maškár.

Novoročie končilo šiestym dňom januára, na sviatok Troch kráľov. V tento deň sa požehnávali domy, nad dvere obydlí i stajní sa trojkráľovou kriedou písali počiatočné písmená mien troch mudrcov, ktorí sa podľa legendy prišli pokloniť novorodenému Ježiškovi: G(ašpar) + M(elichar) + B(altazár). Tieto boli zároveň skratkou latinského Christus Mansionem Benedicat (Kristus žehnaj tento dom).

Veľký význam malo svätenie vody. Ňou sa vykropili príbytky, maštale, dávala sa piť deťom i hospodárskym zvieratám, aby prospievali. Kruh nakreslený posvätenou trojkráľovou kriedou predstavoval miesto, kde nemali prístup zlé sily.

 Rozšírené boli ľudové trojkráľové hry, z nich známe bolo napríklad chodenie s hviezdou. Tento deň bol aj posledným dňom obchôdzok a kolied:

 „My tri králi ideme k vám, šťastie, zdravie prajeme vám...

ZDROJ :   http://www.civil.gov.sk/archiv/CASOPIS/2004/25_26/2532st.htm