ZÁVISŤ
Závisť je jednou z najnezmyselnejších a najbolestnejších nerestí.
V konečnom dôsledku môže výrazne ovplyvniť zdravotný stav závidiaceho i závideného. Závidiaci sa zožiera od závisti a závidený trpí zlobou závidiacich.
Korene závisti ležia v našej minulosti. Od skorého detstva sme neustále porovnávaní s inými. Naša hodnota sa meria podľa toho, či sme bystrejší, krajší, silnejší alebo úspešnejší ako naši rovesníci. Toto porovnávanie je tak silno vtkané do našich osobností, že akosi automaticky začneme podľa neho reagovať vždy, keď vidíme, že nás niekto v niečom predčí; keď je v niečom lepší, než my.
Závisť - latinsky - invidia, čo znamená - pozerať so zlým úmyslom. Je to jedna z ľudských emócií, ktorá spočíva v túžbe po niečom, čo nemáme, ale čo má niekto iný. Závistlivý človek sa snaží získať predmet tejto túžby často i za cenu zavrhnutiahodných činov.
Závisť je v náboženstve považovaná za hriech. Katolíci ju považuje za jeden zo siedmich hlavných hriechov. V knihe Exodus (20,17) sa píše :
"Nepožiadaš dom svojho blížneho, ani nepožiadaš manželku svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani nič, čo je tvojho blížneho!"
Prečítajte si :
Vyberám z článkov iných autorov :
"Ak sme vyrovnaní, spokojní a vo svojom živote šťastní, nepotrebujeme závidieť iným ľuďom. A ak skutočne niekomu závidíme niečo, čo nemáme, mali by sme sa daným človekom skôr inšpirovať. Ak nahradíme totiž závisť obdivom, môžeme dosiahnuť vcelku veľké veci. Ak budeme na sebe pracovať, a pritom nezabudneme na slušnosť a dobré spôsoby, určite dokážeme viac, ako keď sa budeme dusiť a trápiť závisťou k niekomu". - http://tvnoviny.sk/zeny/top-tema/zavist-a-nenavist-preco-nas-nicia.html
|
Slovo
č.5/2007 Zloba, závisť, zášť |
|
...ty
ať pominou... Pamätáte sa ešte? Ibaže nepominuli. Naopak, zosilneli
a prehlbujú sa. A tí, ktorí ich ustavične kŕmia osočovaním každého, kto
im podľa nich stojí v ceste za vytýčeným cieľom, sa obyčajne majú oveľa
lepšie ako poctivci alebo žičlivci, ktorým nejde len o vlastný prospech.
Napokon ako vždy. A ako vždy sú nevraživosť až nenávisť v nás pre
mnohých priam pracovnou metódou. A žiaľ, metódou v tom najhoršom zmysle
slova rentabilnou. Jej prostredníctvom sa totiž dá aj za cenu
pošliapania každého, kto zavadzia, dostať k vytýčenému cieľu. Teda k
moci. Inými slovami k peniazom – a cez ne k moci ešte neobmedzenejšej.
Táto kombinácia sa, najmä slabochom, usilujúcim sa byť v každej dobe, za
každého režimu súčasťou šíku tých, čo práve vládnu, nikdy nepreje.
Nečudo. Zloba, závisť a zášť vyvolávajú medzi ľuďmi nielen horkosť, ale
aj rozbroje, ktorými slabosi mocnejú. Lebo s ľuďmi, ktorí sú zahltení
konfliktmi, možno pokojne manipulovať bez obáv, že si to všimnú, ba že
sa nebodaj začnú búriť. Zarážajúce je, že sa tomu nielenže nepokúšame
zabrániť, ale akoby sme to ticho posväcovali. Ba neraz to ešte aj výdatne podnecujeme. Akoby vo viere, že na takomto podhubí, po chrbtoch druhých, sa raz podarí dostať na podenkový vrchol spoločenského, no predovšetkým materiálneho rebríčka aj nám. Až na niekoľko výnimiek charakterizuje systematické požieranie vlastného druhu iba ľudí. Aj keď sa v súčasnosti z „kotlíkového“ kanibalizmu „skultivovalo“ na snahu ublížiť, zadupať, existenčne či inak zničiť. A len veľmi zriedkavo v sebaobrane. V niektorých slovníkoch sa pri výraze antropofágia, teda ľudožrútstvo, uvádza, že nikdy, ani v čase prechodného nedostatku, nebolo súčasťou pravidelnej obživy. Bývalo len rituálne a príležitostné. Alebo kultové. Lenže súčasné usporiadanie a fungovanie sveta i vzťahy medzi ľuďmi tento dávny poznatok v istom zmysle spochybňujú. Lebo aj keď v prenesenom význame je v konečnom dôsledku výsledkom pôsobenia súčasného „nekotlíkového“, zato podobne smrtiaceho ľudožrútstva likvidácia tých druhých. A nie iba príležitostná. Žiaľ, prefíkaná nekorektnosť, zavádzanie, manipulácia s faktami, vytŕhanie z kontextu, negativizovanie až popieranie všetkého, čo robia tí druhí, sa ukazujú ako veľmi účinné prostriedky na odstránenie protivníkov. Ba práve tie sú v súčasnosti akceptované ako legitímne, ak nie priam čestné. Navyše, čo je asi najnebezpečnejšie, sa vo vedomí spoločnosti zakoreňujú ako štandardné. |
Zdroj článku : http://www.noveslovo.sk/clanok.asp?cislo=&id=14906&rnd=0,726415