17.november

Deň boja za slobodu a demokraciu  

17.november 1939

Všetko sa začalo 28.10.1939 v dobe existencie protektorátu Čechy a Morava. V tento deň si občania Československa pripomenuli zakázanými demonštráciami vznik Československého štátu. Pri demonštráciách bolo ťažko zranených niekoľko demonštrantov. Medzi nimi bol aj vysokoškolský študent - Jan Opletal.
Jan Opletal zomrel 11.11.1939.
 

15.11.1939 sa konal jeho pohreb a stal sa zámienkou pre ďalšie zrážky medzi políciou, nemeckými vojakmi a študentmi, ktorí strhávali dvojjazyčné nápisy a hádzali ich do Vltavy. Reakciou na tieto udalosti v noci zo 16. na 17.11.1939 bol prepad študentských internátov nemeckými jednotkami. 1200 náhodne vybraných študentov skončilo v koncentračnom tábore Sachsenhausen.

17.11.1939 bolo popravených 9 študentských funkcionárov:

PhDr. Jan Wienert (25r.)
JUDr. Jaroslav Klíma (26r.)
JUC. Bedřich Koula (26r.)
JUC. Josef Adamec (30r.)
JUDr. František Skorlovský (30r.)

17.11.1939 nariadil kancelár von Neurath zatvorenie všetkých vysokých škôl.

V roku 1941 bol 17. november pri príležitosti druhého výročia udalostí roku 1939 prehlásený za Medzinárodný deň študentstva.

Toto prehlásenie sa uskutočnilo v londýnskej Caxton Hall vo Veľkej Británii na obrovskej manifestačnej schôdzi delegátov študentov z 26 krajín slobodného demokratického sveta. toto stretnutie sa konalo pod záštitou prezidenta Dr. E.Beneša a exilovej československej vlády. Stalo sa tak na pamiatku hrdinského odporu českých vysokoškolákov proti nacistickým okupantom.

      
obrázky zo stránky : http://www.radio.cz/en/article/72811

17.november 1989

17.11.1989 - na 50-te výročie - si chceli pražskí študenti spomienkovým pochodom uctiť pamiatku Jana Opletala i ďalších popravených študentov. Pochod začal od Patologického ústavu na Albertově (na tomto mieste sa začal aj pohreb Jana Opletala) a skončil na Národní třídě, kde bol násilne potlačený. História sa znovu opakovala.
Tieto udalosti však postavili národ na nohy. Povestný pohár trpezlivosti pretiekol. Už to nebolo zopár stoviek študentov, ale státisíce ľudí.
  Spomienkový pochod sa zmenil na demonštráciu proti komunistickej vláde. Okrem Prahy boli večer ľudia v uliciach všetkých väčších miest. Polícia- vtedy VB použila vodné delá, obušky...a študenti sa bránili spevom a všelijakými heslami (napr: "Máme holé ruce"- nie sú ozbrojení).

 

Od tohto dňa ľudia pravidelne počúvali pravdivé informácie z rádia Slobodná Európa, ktoré však vysielala nielen pre nás, ale ja pre našich krajanov / ČESI /, ktorí či už dobrovoľne alebo nie opustili našu krajinu a začali sa vracať z emigrácie. Ale spev dovtedy "zakázaných" spevákov sa už ozýval aj z celoštátnych rádií a ulíc miest, kde sa denne ľuďom prihovárali ľudia, ktorí bojovali proti komunistickému režimu

Protipólom na Slovensku VPN- Verejnosť proti násiliu, ktorá sa nám prihovárala hlasom Milana Kňažka. Tieto osobnosti "novej vlády" sa snažili o zvrhnutie komunistického režimu, aby nastala vláda ľudu-DEMOKRACIA.

Snažili sa takto o presadenie zmeny režimu bez vojenského zásahu, a preto sa neskôr začalo novembrovej revolúcií hovoriť tiež NEŽNÁ či SAMETOVÁ.

Symbolom, okrem spevu hymny na námestiach, sa stali štrngajúce kľúče- pomyselná kľúče od nášho štátu a tiež TRIKOLÓRA- trojfarebná stužka z farieb našej vlajky, ktorú všetci nosili na kabátoch, čiapkach alebo na kočíkoch.

 Keď odstúpila komunistická vláda, zmenila sa naša ústava, konkrétne v článku 4.- zrušila sa vedúca úloha komunistickej strany pri vedení štátu, boli prvé slobodné voľby ako aj nový prezident a začal sa proces demokratizácie našej krajiny. / Pre nás sa otvorili hranice s Rakúskom, Nemeckom atď.

Treba si však uvedomiť, že za našou demokraciou stoja i obete, obete o ktorých sa nehovorí.
MUC. Jan Černý (25r.)
Václav Šaffranek (19r.)
Ing. Marek Frauwirt (28r.)
Doc. PhDr. Jozef Matoušek

http://www.radio.cz/en/article/72811

Jan Palach bol študent  filozofie na v Prahe, ktorý na protest proti okupácii Československa spáchal 16. januára 1969 samovraždu upálením na hornom konci Václavského námestia. Začiatkom roku 1969 došlo potom k vlne sebevražedných pokusov mladých ľudí, ktorí nasledovali Jana Palacha. Po Palachovi sa pokusilo o samovraždu 26 ľudí, z toho siedmi zomreli. O ich činoch sa verejnosť väčšinou nedozvedela. Jan Palach si neprial ďalších mŕtvych ako dokazuje výpoveď jeho spolužiaka Luboša Holečka o rozhovore s Palachom pred smrťou v nemocnici.

ZDROJ : http://www.gymrs.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=92&Itemid=45

http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/dejepis/15404/nezna-revolucia---17.-november-1989  :