Záujmové činnosti  -  Prírodovedná   -  Zrážky


 

      

 

 

               Pozorovanie prírody

"Jeseň sa mení na zimu"

 

   OBRÁZKY

 

 

 

Zrážky

Atmosféra je nasýtená vodnými parami. Ak teplota klesne pod rosný bod začínajú sa vytvárať kvapky vody.

Rosný bod je teplota, pri ktorej je vzduch vodnou parou úplne nasýtený. Vo vzduchu môže vzniknúť poklesom teploty vzduchu, keď chladnejší vzduch už nedokáže udržať vodné pary. Ich množstvo sa vo vzduchu nemení, ale dochádza k ich vyzrážaniu ( kondenzácii )Ďalšou možnosťou vzniku rosného bodu je prípad, ak sa teplota vzduchu nemení a do vzduchu sa dostáva vodná para až do jeho nasýtenia.V obidvoch 35 prípadoch dochádza ku kondenzácii vodných pár v atmosfére a tvorí sa dážď, hmla a sneh. V prízemných vrstvách zase vzniká rosa a námraza.

 

Atmosférické zrážky
- sú produktmi kondenzácie, čo je fyzikálny proces, pri ktorom sa plynné skupenstvo vody mení na kvapalné. V atmosfére sa  tvoria malé kvapky vody, ktoré sa spájajú do väčších / v prípade, že rosný bod klesne pod 0°C /, vodná para sa mení priamo na tuhé skupenstvo – sneh alebo ľad. Zrážky dopadajú na povrch zeme buď v kvapalnej alebo tuhej forme, a na to, aby sa oddelili od oblakov, kde vznikli, je nevyhnutné, aby ich hmotnosť prekonala výstupné prúdy vzduchu pod oblakmi.

 

Dážď sú padajúce vodné kvapky s priemerom 1 – 3 mm, ktoré vznikajú v oblakoch pri teplote vyššej ako 0°C. Tvoria hlavný zdroj vodných zrážok počas vegetačného obdobia.
Sneh sú padajúce kryštáliky ľadu vo forme vločiek, ktoré vznikajú pri dlhodobej teplote nižšej ako 0°C. Sú zdrojom vodných zrážok v zimnom období.

- Najintenzívnejšie zrážky na Slovensku boli na zaznamenané v Salke pri Štúrove, kde 12. júla 1957 spadlo za 65 minút 228 mm vody.

 

Rozdelenie zrážok:

 

1) zrážky vertikálne - zrážky padajúce - tvoriace sa v atmosfére,  padajúce v dôsledku gravitácie - dážď. Zrážky vznikajúce mrznutím vody v atmosfére -  krúp, poľadovica a sneh.

- zo snehových zrážok sa tvoria ľadovce.

 

2) zrážky horizontálne

a) zachytené -  vytvorené v atmosfére a v  dôsledku horizontálneho prúdenia zachytené na prekážkach.  Patria sem  zrážky z hmly, zrnitá námraza,

            b) zrážky usadené - vznikajúce v dôsledku  kondenzácie vodnej pary na povrchu a predmetoch, napr.: zrážky z rosy, srieň,   kryštalická námraza – inovať

 

Srieň - usadené zrážky, ktoré vznikajú analogicky ako rosa, avšak sublimáciou vodnej pary na povrchu so zápornou teplotou. Má jemnú kryštalickú štruktúru, tvorí sa na steblách trávy, na vodorovných plochách, strechách, nie však na drôtoch a stromoch.

Inoväť - krehká ľadová usadenina v tvare jemných ihiel alebo šupiniek. Vzniká spravidla pri teplote nižšej ako -8 °C na konároch stromov, na drôtoch a pod. pri hmle alebo aj bez nej.

 Sneh, krúpy, ľadovec, inoväť,  srieň - sú formy ĽADU

Krúpy sú padajúce kúsky ľadu nepravidelného tvaru, ktoré vznikajú po prudkom ochladení ovzdušia. Vyskytujú sa vo vegetačnom období, sú sprevádzané silnými búrkami a spôsobujú veľké škody na vegetácii.

 

Srieň sa vytvára na predmetoch a rastlinách v období, keď je teplota nižšia ako rosný bod.

 

Rosa sa vytvára na rastlinách a predmetoch v období , keď je teplota vyššia , ako rosný bod.

 

Dušičkové počasie - nepríjemné, hmlisté, sychravé a chladné počasie. Absencia slnečného žiarenia pôsobí nepriaznivo na psychiku. Začiatkom novembra sa v tlakovej výši počas nocí už obyčajne vytvárajú hmly, ktoré slabé slnečné žiarenie počas krátkeho dňa (na rozdiel od babieho leta) už nestačí rozptýliť. V ďalších dňoch trvania tlakovej výše sa hmla transformuje na hustú nízku vrstevnatú oblačnosť (stratus), z ktorej občas aj mrholí.

 

Holomráz - nastáva vtedy, keď teplota vzduchu klesne pod bod mrazu, pričom pôda nie je pokrytá snehovou pokrývkou. Holomráz je nebezpečný najmä pri dlhšom trvaní silných mrazov, ktoré môžu poškodiť oziminy.

Hranica sneženia - nadmorská výška, v ktorej sa padajúce tuhé zrážky menia na dážď. Významnejšie zrážky sa tvoria v oblačnej vrstve pri teplotách okolo -15 stupňov, aj v lete to býva vo forme snehu. Pri padaní pod hladinou s teplotou 0 °C sa sneh začína topiť. Pri zrážkach strednej intenzity býva hranica sneženia približne 200 až 300 m pod nulovou izotermou, pri intenzívnych zrážkach však aj omnoho nižšie. Markantné je to najmä pri búrkach, pri ktorých sú zrážky často spojené s klesajúcim prúdom studeného vzduchu ("prietrž mračien"). V Tatrách bývajú pri búrkach snehové zrážky aj uprostred leta.

Poľadovica - je ľadová vrstva, ktorá vzniká ak dažďové kvapky alebo kvapky mrholenia zamrznú na zemi, voda z topiaceho sa snehu na zemi opäť zamrzne, zamrzne čiastočne roztopený sneh na ceste
Ľadovica - je súvislá priehľadná ľadová vrstva, ktorá sa tvorí zamrznutím prechladených kvapiek vody obvykle pri mrholení alebo mrznúcom daždi. Súvislý ľadový obal pokrýva celé predmety, vodorovné, zvislé či šikmé plochy, konáre stromov, drôty elektrického vedenia a pod. Pri dlhšie trvajúcom výskyte môže vytvoriť na predmetoch vrstvu aj niekoľko cm hrubú, pričom veľká hmotnosť ľadu potom spôsobuje rozsiahle škody na porastoch a elektrickom vedení.

 

SRIEŇ :

foto: P.Wolf

 

     - Pusti si pesničku - Dážď
 

 

 

 

Zdroj textu1 :     Zdroj textu 2    Zdroj textu3