ZRÁŽKY
Pozorovanie prírody
"Jeseň sa mení na zimu"
Zrážky:
Atmosféra je nasýtená vodnými parami. Ak teplota klesne pod rosný bod začínajú sa vytvárať kvapky vody.
Rosný bod je teplota, pri ktorej je vzduch vodnou parou úplne nasýtený. Vo vzduchu môže vzniknúť poklesom teploty vzduchu, keď chladnejší vzduch už nedokáže udržať vodné pary. Ich množstvo sa vo vzduchu nemení, ale dochádza k ich vyzrážaniu ( kondenzácii )Ďalšou možnosťou vzniku rosného bodu je prípad, ak sa teplota vzduchu nemení a do vzduchu sa dostáva vodná para až do jeho nasýtenia.V obidvoch 35 prípadoch dochádza ku kondenzácii vodných pár v atmosfére a tvorí sa dážď, hmla a sneh. V prízemných vrstvách zase vzniká rosa a námraza.
Atmosférické zrážky
- sú produktmi kondenzácie, čo je fyzikálny
proces, pri ktorom sa plynné skupenstvo vody mení na kvapalné. V
atmosfére sa tvoria malé kvapky vody, ktoré sa spájajú do väčších /
v prípade, že rosný bod klesne pod 0°C /, vodná para sa mení
priamo na tuhé skupenstvo – sneh alebo ľad. Zrážky dopadajú na
povrch zeme buď v kvapalnej alebo tuhej forme, a na to, aby sa oddelili od
oblakov, kde vznikli, je nevyhnutné, aby ich hmotnosť prekonala výstupné
prúdy vzduchu pod oblakmi.
Dážď
sú padajúce vodné kvapky s priemerom 1 – 3 mm, ktoré vznikajú v oblakoch pri
teplote vyššej ako 0°C. Tvoria hlavný zdroj vodných zrážok počas vegetačného
obdobia.
Sneh sú
padajúce kryštáliky ľadu vo forme vločiek, ktoré vznikajú pri dlhodobej
teplote nižšej ako 0°C. Sú zdrojom vodných zrážok v zimnom období.
- Najintenzívnejšie zrážky na Slovensku boli na zaznamenané v Salke pri Štúrove, kde 12. júla 1957 spadlo za 65 minút 228 mm vody.
Rozdelenie zrážok:
1) zrážky vertikálne - zrážky padajúce - tvoriace sa v atmosfére, padajúce v dôsledku gravitácie - dážď. Zrážky vznikajúce mrznutím vody v atmosfére - krúp, poľadovica a sneh.
- zo snehových zrážok sa tvoria ľadovce.
2) zrážky horizontálne
a) zachytené - vytvorené v atmosfére a v dôsledku horizontálneho prúdenia zachytené na prekážkach. Patria sem zrážky z hmly, zrnitá námraza,
b) zrážky usadené - vznikajúce v dôsledku kondenzácie vodnej pary na povrchu a predmetoch, napr.: zrážky z rosy, srieň, kryštalická námraza – inovať
Srieň - usadené zrážky, ktoré vznikajú analogicky ako rosa, avšak sublimáciou vodnej pary na povrchu so zápornou teplotou. Má jemnú kryštalickú štruktúru, tvorí sa na steblách trávy, na vodorovných plochách, strechách, nie však na drôtoch a stromoch. Inoväť - krehká ľadová usadenina v tvare jemných ihiel alebo šupiniek. Vzniká spravidla pri teplote nižšej ako -8 °C na konároch stromov, na drôtoch a pod. pri hmle alebo aj bez nej. |
Kvapalné (dážď, hmla, rosa)
Tuhé (sneh, krúpy, poľadovica)
Regionálne – veľké plochy, prívalové – malé plochy
Sneh, krúpy, ľadovec, inoväť, srieň - sú formy ĽADU
Krúpy sú padajúce kúsky ľadu nepravidelného tvaru, ktoré vznikajú po prudkom ochladení ovzdušia. Vyskytujú sa vo vegetačnom období, sú sprevádzané silnými búrkami a spôsobujú veľké škody na vegetácii.
Srieň sa vytvára na predmetoch a rastlinách v období, keď je teplota nižšia ako rosný bod.
Rosa sa vytvára na rastlinách a predmetoch v období , keď je teplota vyššia , ako rosný bod.
Hranica sneženia - nadmorská výška, v ktorej sa padajúce tuhé zrážky menia na dážď. Významnejšie zrážky sa tvoria v oblačnej vrstve pri teplotách okolo -15 stupňov, aj v lete to býva vo forme snehu. Pri padaní pod hladinou s teplotou 0 °C sa sneh začína topiť. Pri zrážkach strednej intenzity býva hranica sneženia približne 200 až 300 m pod nulovou izotermou, pri intenzívnych zrážkach však aj omnoho nižšie. Markantné je to najmä pri búrkach, pri ktorých sú zrážky často spojené s klesajúcim prúdom studeného vzduchu ("prietrž mračien"). V Tatrách bývajú pri búrkach snehové zrážky aj uprostred leta.
SRIEŇ :
foto: P.Wolf
- Pusti si pesničku - Dážď |