Výtvarná výchova v školských zariadeniach

 Obsah :   1 .  Úvod

               2.  Výtvarné techniky

               3.   Metodické state k výtvarným a pracovným činnostiam

1. ÚVOD

     Táto metodická pomôcka má pomôcť vychovávateľkám v školských zariadeniach detí na prípravu plánovania, organizácie a riadenia výchovno-vzdelávacej práce so žiakmi v čase mimo vyučovania. V ďalšej časti ponúka prehľad výtvarných techník a metodických postupov.

    Záujmové činnosti tvoria základnú a hlavnú náplň voľného času žiakov a hlavný obsah výchovy mimo vyučovania v školských kluboch. Majú pre rozvoj žiakov osobitný význam. Výchova mimo vyučovania  uskutočňovaná v záujmovej činnosti je rovnako ako pedagogický proces pri vyučovaní procesom výchovno-vzdelávacím. Prostredníctvom vnútorných citových vzťahov detí k záujmovým a obľúbeným činnostiam sa na jednej strane vyvoláva  nenásilná túžba po novom poznaní, na druhej strane túžba po uplatnení získaných poznatkov v praktickej činnosti. V nijakom inom druhu činností  sa tak harmonicky nerozvíja intelektová, citová, ani vôľová sféra dieťaťa ako v záujmových činnostiach. Pritom však i významne prispievajú k relaxácii, odreagovaniu, odpočinku a rekreácii.

    Rozvíjanie detského výtvarného prejavu a výchova  vkusu a estetického cítenia prispievajú k harmonickému rozvoju  osobnosti dieťaťa. Zmyslom práce estetickovýchovnej a pracovnotechnickej záujmovej činnosti je prebúdzanie a rozvíjanie vzťahu dieťaťa k umeniu ako špecifickému tvorivému prejavu.  Vedie k posilňovaniu a poznávaniu estetických a etických hodnôt,  rozvíjaniu zručností, fantázie a aktívnej tvorivosti detí.

    Námety v tejto metodickej pomôcke môžu slúžiť i ako inšpirácia k ďalším prácam. Niektoré námety sú zamerané v rámci environmentálnej výchovy na využitie odpadového materiálu na výrobky úžitkového či estetického charakteru.

    Veľa pedagogického optimizmu, chuti do práce s deťmi vám všetkým praje

2. VÝTVARNÉ TECHNIKY

           V úzkom súvise s praktickou výtvarnou prácou v mimoškolských výchovných zariadeniach sa hovorí aj o technikách. Zmena techniky zabezpečuje záujem dieťaťa o výtvarnú prácu aj vtedy, ak naväzujeme na výtvarnú výchovu v škole a ide nám o opakovanie témy.

           Využívanie rôznych techník v mimoškolskej výtvarnej práci je možné vzhľadom na organizáciu výchovných činností, náplň, pochopenie i časové zaradenie. V súčasnej výtvarnej práci mimoškolských výchovných zariadeniach našli rôzne výtvarné techniky svoje uplatnene a dostatočne sa využívajú. Je však potrebné ešte pôsobiť v tom smere, aby sa vylúčila formálnosť a naopak, aby sa pomocou nich plnili hlavné úlohy :

1.    Pôsobiť cieľavedome na kultivovanie individuálneho výtvarného prejavu dieťaťa.

2.    Využívať prirodzené vlastnosti materiálu a umocňovať výtvarnú hodnotu prác.

         Pri výtvarnej práci s rôznymi technikami sa predpokladá príprava  a to tak príprava vychovávateľa, ako aj príprava detí.

          Prvým predpokladom zdarnej práce je príprava detí po stránke obsahu. Je to príprava námetu, pochopenia problémov, dostatok silných citových zážitkov, ujasnenie predstáv. Preto vychovávateľka zámerne pripravuje prácu po obsahovej stránke, lebo ako novú úlohu dáva zvládnutie novej nepoznanej techniky. Dve nové úlohy naraz dieťa nemôže zvládnuť. Organizuje s deťmi exkurzie, spoločný výlet, karneval a pod. Vychovávateľka sa sústreďuje na také usmerňované pozorovanie, ktoré pomôže deťom zvládnuť daný výtvarný námet. Tejto príprave treba venovať pozornosť preto, aby deti pri zobrazovaní v zvolenej technike nemali zábrany vyplývajúce z nedostatočných predstáv.

          Druhým predpokladom zdarnej práce je príprava techniky, ktorú musí vychovávateľka ovládať. Musí si techniku sama pred prácou vyskúšať. Nesmie sa zabúdať ani na prípravu pomôcok.

A.           Plošné výtvarné formy

KRESBA

   Kresba je jednou z najstarších výtvarných techník. Jej výrazovým prostriedkom je línia. Na kresbu za sucha používame pastel, uhol, hrudku, kriedu, ceruzu a iný suchý grafický materiál. Na kresbu za mokra používame tekutý materiál ako skriptol a tuše, fixy, moridlá, vodové farby, farebné atramenty,  a iné. Pri použití tekutého materiálu môžeme silnú líniu rozmývať, čiže lavírovať. Pri použití suchého materiálu môžeme líniu rozotierať, čím dostaneme tónové plochy, a tým vyjadríme aj objem predmetu. Keď kresbu doplníme farbami, hovoríme o kolorovanej kresbe.

Pri kresbe môžeme používať pero tupé alebo rákosové, drievko, štetec.

     Lavírovaná kresba – lavíruje sa kresba drievkom, perom, tušom, fixom, prípadne štetcom. Pri lavírovaní sa tekutina líniovej kresby viac, alebo menej rozpustí a štetcom rozotrie na ploche. Z lineárnej kresby ľahko dostávame kresbu objemovú. Závisí to od druhu papiera.

     Kolorovaná kresba. Je to stará technika a tvorí prechod medzi kresbou a maľbou. Línia i objem sa zobrazia ceruzkou, alebo perom a farba sa nanáša lazúrne, plošne iba v lokálnom tóne. Môžeme ju zaradiť vtedy, ak sa s touto technikou stretnú v umeleckých dielach. /Napr. Národopisné štúdie od J. Mánesa, ilustrácie od Ľ. Fullu a iných umelcov./

     Kresba štetcom  je vhodná technika na uvoľnenie ruky, pracujeme na väčších formátoch papiera. Deti mimovoľne dostávajú silné línie a majú odvahu pracovať bez ohľadu na detaily.

     Kresba drievkom je technika veľmi vítaná, lebo dáva línii samovoľné určité výtvarné kvality –  akcenty. Pracuje sa na hladkom papieri čiernym tužom.

     Kresba perom  je jednou z najstarších techník. pracuje sa perečkami rôznej tvrdosti a zahrotenia, prípadne i Redis-perom. Veľkú radosť prináša táto technika deťom  v spojení s mokrým podkladom. Podľa vlhkosti papiera sa vytvárajú fantastické tvary a uspokojujú detskú radosť z experimentovania.

     Kresba ceruzkou. Používame mäkké ceruzky rady B. Kreslíme na drsnejší papier. Umožňujú citlivú, výtvarnú líniu, môže sa s nimi pracovať i spôsobom grafickým, ale aj maliarskym.

     Kresba hrudkou a uhlíkom. Hrudka je tvrdšia ako uhlík, má hnedú farbu, uhlík je oveľa mäkší a je čierny. Práca uhlíkom sa stiera a preto ju fixujeme. / môžeme striekať i s mliekom /

TECHNIKY TLAČE

      Medzi techniky tlače zaraďujeme širokú škálu výtvarných techník, ktoré vznikajú odtláčaním farby štetcom, odtláčaním farby z prírodného materiálu, odtláčaním upravovaných foriem až po klasické grafické techniky, ako je linoleorez, drevorez, papierorez a podobne. Techniky tlače sú rozdelené podľa toho ako vzniká odtlačok, ako sa pripravuje forma a odtláčanie. Pri technike tlače požívame tlačiarenskú farbu, alebo hustú temperovú farbu.

     Tlačidlá sú formy, z ktorých sa nanesená farba odtláča na papier, textil a podobne. Príklady tlačidiel :  odtlačky štetcom, tlačidlá zo zemiakov, korku, linolea, gumolitu, ktoré si pripravíme vyrezaním. Veľmi vďačné sú tlačidlá z papiera, z drevených kociek, gumy, papierovej rúrky, tvrdšieho kartónu, prípadne odtlačky z pokrčeného tvrdšieho papiera, alebo textilu, ktorý po odtlačení zanechá zaujímavú a nepravidelnú štruktúru.

     Tlač z papierovej koláže. Z tvrdšieho papiera vystrihujeme, alebo vyrezávame dekoratívne tvary a prilepujeme na kartón. Po zaschnutí naváľame valčekom farbu a odtláčame. Vhodné je použiť tlačiarenskú čerň, alebo olejovú  farbu. Deti sa učia uskutočňovať svoje predstavy sústavou čierno-bielych plôch a podriaďujú výraz požiadavkám techniky

      Tlač z prírodného materiálu, ako sú listy, vetvičky, kôra, ploché semienka, sa robí tak, žena prírodný materiál nanesieme farbu a tú odtláčame. Z prírodných materiálov možno zostaviť aj rozličné dekoratívne alebo figurálne kompozície, ktoré potom odtláčame.

     Frotáž vzniká pretláčaním reliéfnych vyvýšenín z rôznych materiálov prírodných /kôra, drevo, listy/ aj umelých / textil, špagát, minca/ cez jemný papier na priložený  pevný papier. / Deti opakom ceruzky, hrudkou, voskovým pastelom takto pretláčajú štruktúru plochy predmetov cez tenký papier./  Papier, na ktorom pretláčame, môžeme najprv navlhčiť a mierne vtlačiť do priehlbín.

      Tlač z papiera a kartónu. Pri tejto technike si už zámerne pripravíme vystrihnutím a nalepením štočok alebo matricu, ktorú potom odtláčame. Po nanesení farby robíme odtlačky lyžičkou, alebo dnom fľaše kyvadlovým spôsobom.

      Tlač z textilnej koláže je podobná ako tlač z papiera, lenže štočok vytvoríme z rozličných druhov textílií.

     Monotýpia je odtláčanie kresby alebo maľby z plochy.

a/ Papier položíme na sklenú dosku, na ktorú sme predtým navaľkali fotografickým valčekom farbu. Na priložený papier nakreslíme kresbu ľubovoľným grafickým materiálom, po nakreslení opatrne papier odlepíme od sklenej dosky a necháme usušiť.

b/ Pretláčame farebné škvrny z hustých temperových farieb. / motýľ, krajina/

c/ Uhľová monotypia – ako kopírovací  papier 

    Linoleorez je najzaujímavejšia klasická grafická technika. Štočok sa pripraví z linolea tak, že naň nakreslíme námet štetcom a tušom. vyrezaním línií alebo plôch špeciálnymi rydlami zhotovíme štočok, na ktorý navaľkáme tlačiarenskú farbu a potom odtláčame.

    Sadrorez. Do vopred pripravenej sadrovej dosky vyrežeme línie alebo plochy a postupujeme podobne ako pri linoleoreze.

    Drevorez. Pri tejto technike postupujeme podobne ako pri predchádzajúcich, avšak s tým rozdielom, že pri rezaní si musíme všímať štruktúru dreva a rezať podľa nej.

    Suchá ihla je zložitá technika, ktorá vyžaduje špeciálne pomôcky. Do zinkovej, medenej dosky, alebo do organického skla /plexisklo/ vyryjeme kresbu, tlačiarenskú farbu vtlačíme do rýh a zvyšky farby z plochy odstránime. Pri odtláčaní treba silne tlačiť. 

ODKRÝVACIA TECHNIKA NA VOSKU

    Je to grafická technika, ktorá sa neotláča. Biely hladký papier dôkladne a rovnomerne natrieme voskom, alebo sviečkou, túto vrstvu niekoľkokrát pretrieme tušom a po zaschnutí tušu  vyškrabujeme do podkladovej farby zvolený námet. Táto technika sa viac hodí pre kresbové  ako plošné kompozície.

 KOMBINOVANÉ TECHNIKY

     Kombinované techniky vznikajú spájaním dvoch, prípadne viacerých techník. Najčastejšie sa spájajú dve základné techniky ako kresba a maľba. Nevhodné je spájať dve veľmi príbuzné techniky, napríklad kresbu ceruzkou a pastelom.

-         kombinované techniky s rezervami / mastný pastel  a vodové farby, vosková rezerva zakrytá tušom a preškrabávanie/

-         koláž doplnená kresbou alebo maľbou

-         kolorovaná kresba – kresba fixom, drievkom, perkom tušom, štetcom domaľovaná vodovými farbami

-         maľba lepom- klovatinou a štetcom, kedy pomocou štetca lepom nakreslený námet po zaschnutí premaľujeme hustou vodovou alebo temperovou farbou, po odplavení klovatiny pod tečúcou vodou na jej mieste zostanú biele miesta

 MAĽBA

     Maľba rozvíja a kultivuje farebné cítenie. Na maľovanie používame suchý materiál /pastel/, alebo mokrý materiál / vodové, polokrycie a krycie farby/ .

     Maľba pastelom .  Pastel zaraďujeme medzi maliarske techniky a v praxi nám tvorí prechod medzi kreslením a maľovaním. Využíva sa ako kreslenie pastelovými ceruzkami

     Maľba pastelom – voskovým, alebo suchým - kriedovým. Pri tejto technike vyplňujeme plochy, menej sa sústreďujeme na líniu.

- Voskovým pastelom maľujeme na hladkú plochu, ktorú môžeme aj preškrabávať. Má dobré vlastnosti, nemaže sa, má výraznú svietivosť a môže sa používať tak zmysle lineárnom, ako i plošnom. V spojitosti s akvarelom, tušom, alebo lepom vzniklo veľa kombinovaných techník.

 - Suchý pastel je maliarskou technikou, ktorej farby sú krycie, má matný povrch a farba sa ľahko stiera. Kriedovým pastelom pracujeme zväčša na prírodný papier, výslednú prácu fixujeme.

     Maľba krycími farbami – temperovými, práškovými, gvašovými. Farby riedime vodou, maľujeme na väčšie formáty pevnejšieho papiera plochými štetcami. Charakteristickou vlastnosťou krycích farieb je, že pri maľovaní v niekoľkých vrstvách sa plochy navzájom prekryjú, čo môžeme vhodne využiť v kompozícii.

    Maľba vodovými farbami. Bežne používame dva druhy vodových farieb polokrycie a vodové – lazúrne akvarelové farby. Z uvedených dvoch druhov používame viac polokrycie farby, , ktorými maľujeme na drsnejší papier a to guľatými, vlasovými štetcami. Akvarelová technika je jednou z najnáročnejších techník, využívajú ju predovšetkým starší, zručnejší žiaci.

      Maľba škrobovými farbami – Do tekutého škrobu pridáme práškové farby v pomere 1:1 a dôkladne premiešame. Potom pridáme ďalšie 2-3 diely škrobu - / podľa hustoty škrobu/  a vymiešame. Pridáme kvapku dezinfekčného prostriedku. Rozlične hrubú vrstvu nanášame vhodným predmetom na papier. Do mokrého škrobového podkladu sa kreslí drievkom. /až po papier/

MATERIÁLOVÉ TECHNIKY

    Medzi materiálové techniky zaraďujeme práce z materiálu, ako je papier, textil, kameň, sklo, hlina, sadra a pod. Sú to techniky, ktoré si vyžadujú určitú fantáziu a zručnosť.

    Mozaika. Pod týmto pojmom rozumieme vytváranie kompozície z menších pravidelných, alebo menej pravidelných prvkov. Podľa materiálu, z ktorého sú prvky, rozlišujeme mozaiku z papiera, textilu, kameňa, skla, hliny, prírodného materiálu, semien ... Papierová mozaika môže byť zo strihaných, pravidelných tvarov, alebo z trhaného papiera.

    Papierová a textilná koláž. Kolážou rozumieme také výtvarné formy, ktoré vznikli nalepovaním papiera, textilu, fólií na ploche. Tento materiál vystrihujeme, prípadne trháme, potom nalepujeme a niekedy dotvárame kresbou a maľbou. Koláž môže byť  z vystrihovaných papierových obrázkov

 -  a/ prekrývaných, kedy sa pokryje celá plocha výkresu

-  b/ rozložených, kedy sa môže plocha domaľovať 

    Vystrihovanie, preklápanie, prehýbanie, posúvanie. Pracuje sa prevažne z papierom, do ktorého sa vystrihujú rôzne námety. Preklápaním vznikajú „ negatívy“ navrhnutých motívov. Prehýbaním papiera do harmoniky vznikne základ pre harmonikový obrázok. Z poskladaného papiera motív vystrihne a rozložením vznikne harmonikový pás / napr. s motívom stromčeka, dievčatka, kohútika/, ktorý sa po rozložení nalepí na podkladový papier. Posúvanie – je zaujímavá technika, pri ktorej posúvame na časti rozčlenený  nakreslený motív – napríklad slza, lopta, kocka a pod.

    Maľba voskom na textil. Používame farebné sviečky, alebo voskové pastelky.

a/ Nastrúhaný vosk rozložíme na miesta podľa zvoleného námetu na biely textil, prikryjeme novinovým papierom a prežehlíme. Vzniknuté farebné škvrny môžeme dotvoriť tušom, alebo fixom.

b/  Roztopeným voskom tenkým štetcom maľujeme na biele plátno, každý ťah treba 2-3 krát navrstviť. Po zaschnutí vosku vymaľujeme textil vodovými / anilínovými farbami/ . Prikryjeme novinovým papierom a prežehlíme. Vosk sa odstráni a vzniknú biele línie. 

    Maľba na sklo. Je jednou z najstarších ľudových techník, je podobná kolorovanej kresbe. Používame tenký štetec a temperové farby. Námet obrázku sa nakreslí na papier a podloží pod sklo. Najskôr sa čiernou farbou štetcom nakreslia obrysy tvarov , detaily a potom sa vymaľujú plochy a pozadie. Nakoniec sa sklo zafixuje priesvitným, alebo farebným lakom. Je potrebné si uvedomiť, že obrázok na skle bude v zrkadlovom obraze s obrázkom predmaľovaným na papieri. / Namiesto skla môžeme použiť i celofán./

    Zapúšťanie do vlhkého podkladu. Vznikajú práce dekoratívneho charakteru. pri zapúšťaní do vlhkého podkladu môžeme použiť rôzne materiály :

       a/ navlhčený hrubší papier – maľujeme obrázok – napr. ilustráciu k rozprávke, po uschnutí dotvoríme tužom, alebo fixom

       b/  plochu hrubšieho papiera potrieme lepidlom – klovatinou a štetcom vytvárame bodovou technikou farebné škvrny, ktoré sa rozlievajú a vytvárajú zaujímavé abstrakte obrazce

c/  plochu výkresu potrieme klovatinou a posypeme krupicou, ešte do vlhkého podkladu maľujeme hustými polokrycími vodovými farbami daný motív

   Tepanie. Používame hrubý alobal, alebo kovové fólie ./ zo zubnej pasty, víčka zo zaváranín a pod./ Zvolený tvar vystrihneme / alobal nalepíme na výkres/ a ostrým predmetom vytepeme vzory, ktoré je možné gravírovať tak, že fóliu potrieme tužom a po zaschnutí utrieme. Farba zostane iba v ryhách.

   Práce z textilu. Textil môžeme spracovať množstvom zaujímavých techník – textilná aplikácia, cigánska tkanica, gobelín, čipka, tenerifa, batik, makramé a pod.

-         tlač z výšky  – používame textilné farby, ktorými pomocou rôznych tlačidiel vytvárame rôzne vzory na šatky, dekorač. textílie, šály, závesy a pod.

-         tlač z plochy – monotyp na textil. Pracujeme s olejovými farbami, veľmi riedenými terpentínovým riedidlom. Je to skôr maliarska technika, pri ktorej sa dieťa uvoľňuje vo výtvarnom prejave

-         modrotlač –  pomocou štetca a roztopeného vosku nanesieme na textil daný motýk, každú líniu niekoľkokrát navrstvíme, textil amaľujeme textilnou modrou farbou, po zaschnutí prikryjeme novinovým papierom a prežehlíme.

-         batika – vyväzovaná batika patrí k najstarším ľudovým spôsobom výzdoby textilu. Jemný textil / hodváb/ popreväzujeme niťami a namočíme do pripraveného roztoku na farbenie textílií. Po dôkladnom vypláchaní rozviažeme, usušíme a prežehlíme.

-         textilná koláž -  textilné odstrižky rôznej kvality, farieb, vzoriek, štruktúry, slúžia ako pomocné farebné prvky, ktoré sa vkusným tvarovým usporiadaním skladajú do farebnej mozaiky. Nastrihané tvary textilu sa zvyčajne lepia na pevnú lepenku a zaťažia sa. Hotové koláže možno natrieť bezfarebným parafínom – vynikajú potom sýtou hĺbkou farieb a navyše ich tenká vrstvička vosku chráni pred nečistotou.

-         asambláž – vzniká kombináciu rôznych materiálov – textil, drevo, kov, kameň a pod. Hlavnú úlohu hrá rôznorodosť materiálov, ich priraďovanie, tvarové, štrukturálne i farebné kontrasty a napätie medzi nimi. Provokujú fantáziu mladých umelcov, je možné ich robiť i v prírode.

-         textilná aplikácia – je spôsob výzdoby textilu, ktorým sa výtvarný účinok dosahuje spájaním a ukladaním / aplikovaním/ tvarovo, farebne i štrukturálne odlišných kúskov textilu na jednofarebný základ. Textilná aplikácia je  z á sa d n e   š i t á  a spôsob šitia tiež zvyšuje výtvarný účinok. Steh alebo vôbec nevidieť, alebo sa naopak výrazne zdôrazňuje. Oboje sa riadi zámerom tvorcu. Podklad na aplikovanie nemusí byť vždy jednofarebný a aplikované kúsky textilu jednofarebné.. Pestrý podklad a jednofarebný dekór vyzerá rovnako dobre.

-         vyšívanie -  patrí k najstarším výzdobám textilu. Deti naučíme základné vyšívacie stehy, pomocou ktorých môžu vytvárať jednoduché obrázky. Vyšívať môžeme plátno, panamu, kanavu / krížikové stehy, prevliekanie/, i výkres.

-         tkanie – vytvorenie osnovy na hrubom kartóne, alebo na drevenom ráme. Rôznofarebnú vlnu prevliekame podľa vzoru na podloženom predkreslenom vzore.

-         tenerifa -  vytvorenie osnovy do tvaru hviezdice v ráme z kartónu, alebo preglejky a  prepletáme rôznofarebnú vlnu do kruhu smerom od stredu hviezdice k okrajom rámu. tenerifu možno dotvoriť dekoračnými prvkami – korálkami, strapcami, brmbolcami, vrkôčikmi a pod.

B.           Priestorové formy

Priestorové výtvarné formy vytvárame z rozmanitého materiálu – z hliny, plastelíny, modulitu, plastických hmôt, papierových hmôt a pod. Tieto práce sú  p l n o p l a s t i c k é / trojrozmerné/  alebo  r e l i é f n e / tretí rozmer majú zmenšený/. Pripevňujú sa na podložku a pozeráme sa na ne z jednej strany.

     Modelovanie.  Pri modelovaní vytvárame plnoplastické formy, alebo reliéfne formy z hliny, plastelíny, modulitu, papierovej hmoty, cesta a pod.

      HLINA - Práce modelované z hliny po vypálení v keramickej peci nazývame  k e r a -    m i k a. Hlina je najvhodnejší modelovací materiál. Dá sa vypaľovať na terakotu, ktorá po glazovaní keramickými farbami a druhom vypálení nadobúda trvácnosť a úžitkovú hodnotu. Hlinu si možno zaobstarať z miestnych zdrojov, z tehelne,  keramických podnikov. Ak nemáme možnosť vypálenia v peci, môžeme nechať výrobok jednoducho voľne a pomaly vyschnúť. Po vyschnutí sa môže výrobok nalakovať. Je krehkejší ako vypaľovaný.

    PLASTELÍNA -  modelovanie z plastelíny je pre žiakov najprístupnejšie. Môžu z nej vytvárať reliéfy, modelovať formu pre sadrové odliatky, alebo vytvárať figúrky a rôzne predmety.

    MODULIT – je finančne náročnejším materiálom. Pri modelovaní pracujeme s navlhčenými rukami, aby sa modulit nelepil. Po skončení modelovania sa výrobok uvarí vo vode, čím získa tvrdosť a trvácnosť. Hotové výrobky sa môžu vymaľovať a nalakovať bezfarebným lakom.

    VIZOVICKÉ CESTO – finančne nenáročné, no náročné na prípravu hmoty. Cesto sa musí vypracovávať asi 1 hodinu.

 Príprava Vizovického cesta :

2 kg hladkej múky, 3 lyžice octu, 8 dcl vody

Hotové výrobky potrieť bielkom a piecť.

Vymodelované výrobky sa zdobia tradičnou výzdobou zastrihávaním, vpichovaním a vtláčaním .

    PAPIEROVÁ HMOTA – rozmočenie novinového papiera vo vode, uvarenie a rozmixovanie na kašu. Väčšie výrobky vytvoríme pomocou základu z pohára, rúrky z toalet. papiera a pod. Okolo základu vymodelujeme požadovaný tvar výrobku a necháme vyschnúť. Povrch môžeme vyhladiť jemným brúsnym papierom Potom výrobok vymaľujeme a nalakujeme. Môžeme tak vytvoriť i výrobky úžitkového charakteru – nádobu na ceruzky, vázu, kvetináč, kazetu na šperky a pod.

     KAŠÍROVANIE – Kašírovaním môžeme vytvárať drobné predmety pomocou „kopyta“ – šablóny, na ktorú priliepame navlhčené pásiky  alebo štvorčeky novinového papiera v škrobovom lepidle. Položíme 3-5 vrstiev. Po uschnutí výrobok snímeme z kopyta a môžeme namaľovať, alebo prilepiť na potrebné miesto.

Ďalším spôsobom kašírovania je vrstvenie navlhčených štvorčekov novinového papiera na vystrihnutý základ z hrubého kartónu zo všetkých strán. Nanesieme 3 – 5 vrstiev. po zaschnutí výrobok vyhladíme brúsnym papierom, namaľujeme a nalakujeme. / napr. rybičky, alebo vianočné ozdoby/

-         Kašírovanie na balón je náročnejšia technika na čas. Na celý nafúknutý balón nalepíme niekoľko vrstiev štvorčekov novinového papiera navlhčených v škrobovom lepidle. /4- vrstiev/ Po uschnutí balón vyfúkneme, alebo prepichneme. Vznikne nám tvrdá papierová guľa, ktorú môžeme využiť ako tekvicové fašiangové strašidlo / vystrihneme oči, nos, ústa, alebo ako hlavy k bábkam, alebo dekoračným panákom na hlavy môžeme kašírovaním vyrobiť a prilepiť nos, uši, vyformovať líca, bradu a pod., prilepiť z vlny vlasy, fúzy, bradu.

-         Nanesením štvorčekov papiera na balón len z časti, môžeme vytvoriť kašírovanú tvárovú masku.

    Plastika z papiera. Papier poskytuje veľa možností na plastické práce. Papierové plastiky môžeme robiť z pásov kartónu, z plôch, kašírovaním.

-         z pásov tvrdšieho papiera prehýbaním a skladaním vytvoríme trojuholníkové, štvorcové, alebo okrúhle časti pre reliéfnu stenu,

-         z vrstvením rôznych nastrihaných plôch kartónu – reliéfne výzdoby

-         pokrčením namočeného tenkého papieru v škrobovom lepidle vytvoríme plastické obrázky -/stromy, snehuliaka, krajinku, kvety a pod./, ktoré po vyschnutí môžeme vymaľovať.

     Práca z textilom .  textil má pri vytváranie výrobkov priestorového charakteru veľmi široké využitie. Tvarovaním a lepením textilu do guľky môžeme vytvárať hlavy k bábkam, vytvárať textilné hračky – panáčikov, bábiky, maňušky, ihelníčky, koníky a pod. Pri práci s textilom môžeme využívať odpadový materiál, či využitie starého nepotrebného textilu z domácností : bábky z rukavičiek, húseničky z ponožiek, bábätko z kojeneckého oblečenia sedačky,  a veľa rôznych výrobkov v kombinácii s ďalšími materiálmi.

   Práca z dreva. Drevo poskytuje široké možnosti na výtvarné spracovanie. Od najjednoduchších paličiek /špajdlí/  a latiek, ktoré nožíkom upravíme a opracujeme, až po zložitejšie  techniky opracovávania dreva strúhaním. Drevo nechávame prírodné, môžeme ho prípadne namoriť a nalakovať.

   Plastické práce z rôznych materiálov. drôt, vlnitý papier, kov, korok, plech, plastické hmoty dávajú nespočetné výrazové možnosti pre spracovanie. Pri fantázii a zručnosti  možno z najrozličnejších materiálov a odpadov vytvoriť zaujímavé, netradičné tvary a plastiky.

Najbežnejším materiálom pre priestorové vytváranie sú rôzne krabičky, pri ktorých  zlepovaním, maľovaní a dotváraním pomocou rôznych materiálov môžu vzniknúť rôzne predmety. / robot, budovy, zámky, hrady, postavy, dopravné prostriedky, a pod. /

 3.   METODICKÉ  STATE k výtvarným a pracovným činnostiam

A.  Výtvarná výchova v mimoškolských výchovných zariadeniach má svoje miesto a osobitné postavenie ako súčasť estetickej výchovy.

V školských kluboch detí je výtvarná výchova zaradená do obsahu mimotriednej výchovy v rámci estetickovýchovnej záujmovej činnosti popri ostatných záujmových činnostiach, s ktorými je rovnocenná a ani jedna nieje nadradená nad druhými.

Cieľom výtvarnej výchovy v školskom klube je :

-         rozvíjať tvorivé schopnosti detí

-         cibriť umelecký vkus

-         viesť k citlivému vnímaniu umeleckého diela a k trvalému vzťahu k výtvarnému umeniu.

                    Výtvarná výchova ako súčasť estetickej výchovy má svoju špecifičnosť. Zdôrazňuje sa význam citovej výchovy a rozvoj estetickej vnímavosti. Ďalej sa zdôrazňuje aj význam výtvarných výrazových prostriedkov pri praktickej výtvarnej práci detí. Vo výtvarnej výchove sa súbežne uplatňujú dve zložky estetickej výchovy :  1 -   aktívna

                               2 -   receptívna       

V aktívnej zložke je to výtvarná práca detí, ktorá sa prevádza v jednotlivých výtvarných činnostiach, ako je kreslenie, maľovanie, modelovanie, ale aj pri práci s rôznymi materiálmi, ktoré vyúsťujú v dekoratívne a úžitkové umenie. Pri týchto činnostiach sa prevádza lineárne, plošné i priestorové zobrazovanie.

V receptívnej zložke  je to práca s umeleckým dielom, ktorá zahrňuje v sebe širokú oblasť od ilustrácie cez architektúru a úžitkové umenie až po film a divadlo.

                  Výtvarná výchova v školskom klube sa líši od výtvarnej výchovy v škole a preto volíme aj iné metódy práce. Používané metódy organizujeme tak, aby pôsobili na rozum, cit a vôľu dieťaťa. Sú to hlavne tieto metódy :

1.      Metóda vysvetľovania  /rozum

2.   Metóda práce s umeleckým dielom   / cit /

3.   Metóda povzbudzovania  / rozum – cit /

4.   Metóda trestu         /rozum – cit /

5.   Metóda opakovania   / vôľa /

Ďalšie metódy majú za cieľ vzbudiť záujem a aktivitu detí o výtvarnú prácu :

 6.   Metóda provokácie iniciatívy

1.      Metóda vysvetľovania a napodobovania

2.      Metóda hry

3.      Metóda rozkazu                                                   

             V programe dňa patrí výtvarná výchova do aktívneho odpočinku, plánuje sa prevažne raz do týždňa. Vychovávateľka pracuje so svojim oddelením, pričom uplatňuje rôzne formy práce :

                1 -  Hromadné zamestnanie – do práce sa zapájajú všetky deti

                2 -  Skupinové zamestnanie – pracuje iba skupina detí, ktorá má o prácu záujem

                3 -  Individuálna práca – pracujú deti mimoriadne nadané a s trvalým záujmom

                                                       o výtvarnú činnosť v dobe, keď si môžu voliť spôsob zábavy

–        oddychu.

            Deti sú v oddelení ŠKD zaradené podľa veku, najčastejšie podľa tried. Tak sa na záujmových činnostiach môže uplatňovať zásada veku primeranosti dieťaťa. V školskom klube v oddelení vychovávateľa môže byť zriadený i záujmový útvar s výtvarným charakterom, do ktorého môžu prichádzať i deti z iných oddelení .  Ak sú do záujmového výtvarného útvaru zaradené deti odlišnej vekovej skupiny, vedúci útvaru mu činnosť upraví zjednodušením, sťažením, alebo zadá špeciálnu prácu podľa výtvarných zručností a nadania dieťaťa.

    B.  Pracovnotechnická činnosť je dôležitým informatívnym, a rozvíjajúcim činiteľom. Sleduje tendenciu naučiť žiakov uvedomene  zhotovovať predmety ktoré majú úžitkovú, alebo estetickú hodnotu. Deti svojimi činnosťami rozvíjajú základné zručnosti, učia sa narábať a pracovať s rôznymi nástrojmi a pomôckami. Spracovávajú materiály, ako je papier, textil, kartón, drevo, drôt, plasty. Na svoju činnosť využívajú i rad odpadových materiálov, ktorý sa spracovaním a použitím na výrobok estetického, alebo úžitkového charakteru recykluje a tým sa zapájajú i do plnenia cieľov a úloh enviromentálnej výchovy.

     Hlavnou úlohou pracovnotechnickej záujmovej činnosti je učiť deti tvorivo pracovať a uplatňovať poznatky z vyučovania. Cieľavedomým využívaním teoretických poznatkov pri správne motivovanej pracovnej činnosti utvára sa kladný vzťah detí k práci, tvorivosti a výrobe.

Aktívnou a tvorivou činnosťou sa upevňujú tie vlastnosti detí, ktoré súvisia s pracovnou výchovou a prostredníctvom nej sa prehlbuje aj rozumová, mravná a estetická výchova a výchova k ochrane životného prostredia.

    Cieľom pracovnotechnickej činnosti je uplatnenie získaných zručností a návykov v praxi, vo vytváraní úžitkových a verejnoprospešných hodnôt. Ďalším cieľom je rozvíjanie, spresňovanie a zdokonaľovanie zručností a návykov a získavanie teoretických znalostí o materiáloch.

    Špecificky sa rozvíja estetická výchova – pri každej z činností v inej forme.

    V pracovnotechnickej záujmovej činnosti treba dodržiavať zásady :

-         Zásada primeranosti a rešpektovania vekových a psychických osobitostí detí

-         Zásada uvedomenosti a aktivity – dieťa musí vedieť, prečo prácu vykonáva

-         Zásada postupnosti a sústavnosti – má informatívnu, formatívnu a rozvíjajúcu hodnotu.

-         Zásada spojenia školy so životom

-         Zásada individuálneho prístupu k dieťaťu

V priebehu činnosti sa používajú viaceré metódy :

-     Motivačné metódy   - využívajú sa na motiváciu detí k tvorivej a uvedomenej činnosti

-    Expozičné metódy – umožňujú deťom získať správnu predstavu o riešení úloh, návod na

                                       prácu

-    Diagnostické metódy  -  umožňujú vychovávateľovi správne overovať a hodnotiť vedomosti

                                            detí ich zručností a návykov prejavených v činnostiach

     Formami využívania pracovnotechnickej činnosti  sú – záujmová činnosť v oddelení a záujmová útvar s pracovnotechnickým zameraním. Deti môžu pracovať formou skupinovou, alebo kolektívnou. Kolektívna práca vytvára pocit zodpovednosti, kritičnosti voči sebe a ostatným členom pracovnej skupiny.

 ZÁVER :

    Riadenie samostatnej a kolektívnej práce detí vyžaduje od vychovávateľa pedagogické majstrovstvo a dobrú odbornú prípravu. Pri pomoci jednotlivým deťom alebo pracovným skupinám vychovávateľ nepracuje namiesto nich, ale ich len usmerní na správnu činnosť a postup. Do plnenia pracovných úloh možno deti zainteresovať len tak, keď im je jasné, čo sa od nich vyžaduje a aký to má význam.