Nová stránka 1

Učebné pomôcky - Vlastiveda

Červený Kláštor

Obec: Červený Kláštor, Okres : Kežmarok, Kraj: Prešovský,

Národná kultúrna pamiatka

Kláštor sa najprv volal Lechnický kláštor a až od 17. storočia sa spomína pod názvom Červený kláštor, ktorý dostal podľa červenej krytiny na strechách.

Na mieste terajšieho kláštora v "údolí sv. Antona" stála už v 11. storočí pustovňa.

Kláštor založil magister Kokoš z Brezovice, dedič a v tom čase majiteľ takmer všetkých majetkov na severozápadnom Spiši. Kokoš podľa rozsudku zmierovacieho súdu z roku 1307 bol povinný za zabitie Fridricha z Hrhova založiť aj šesť kláštorov.

Preto v roku 1319 vyčlenil zo svojej obce Lechnice kus zeme a daroval ho tento účel kartuziánom z terajšieho Kláštoriska.

Tí začali v roku 1330 s výstavbou pôvodne dreveného kláštora.

Založenie kláštora potvrdila roku 1319 aj Spišská Kapitula a roku 1320 dal súhlas na jeho postavenie kráľ Karol I. Róbert z Anjou.

Bol obývaný mníchmi v dvoch etapách :

1. rádu kartuziánskeho 1320 až 1563 Foto zo stranky : TU

2. rádu kamaldulského 1711 až 1782

1. Kartuziáni :

Zakladateľ rehole v roku 1084 bol sv. Bruno.

Kláštor bol vybudovaný na odľahlom mieste, lebo kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života.

Venovali sa hlavne odpisovaniu kníh a získavali postupne od uhorských a poľských panovníkov rôzne výsady (právo rybolovu na Dunajci, právo mlyna, varenia piva a súdnej právomoci).

V rokoch 1431 až 1433 ho dvakrát obsadili husiti.

V roku 1545 bol Lechnický kláštor napadnutý strážami z blízkeho hradu Dunajec (Niedzica). Mnísi sa postupne dostávali do veľkej núdze a postupne kláštor opúšťali a odsťahovali sa do Poľska.

Rozhodnutím kráľa Ferdinanda I. bol roku 1563 kartuziánsky kláštor zrušený.

Objekt dostal svetských majiteľov. Kláštorné panstvo sa dostalo do súkromného vlastníctva, v ktorom sa vymenili viacerí majitelia (Thököly, Horváth z Plavča, Rákóczi a iní).

Až začiatkom 18. storočia sa kláštor opäť dostal do cirkevných rúk. Kúpil ho roku 1699 nitriansky biskup Ladislav Maťašovský.

2.Kamaldulovia :

Biskup po svojej smrti v r. 1705 v testamente odkázal Kláštor benediktínskej reholi - kamaldulom, ktorí sa tu usadili roku 1711. Boli pomenovaní podľa materského kláštora Camaldoli pri Arezze v Taliansku. Ich príchodom začala nová etapa rozmachu kláštora, so stavebnými úpravami v duchu barokového slohu.

- Zakladateľ rehole v roku 1012 sv. Romuald . V kamaldulskom období vzniklo v kláštore významné literárno-prekladateľské a jazykovedné centrum. Výraznou osobnosťou bol páter Romauld, archivár a duchovný správca konventu. Je však známy najmä tým, že v roku 1750 po prvýkrát preložil do slovenčiny Sväté písmo a v roku 1763 dokončil práce na slovensko-latinskom slovníku. K jedinečným dielam slovenského písomníctva 18. storočia patria i Slovník latinsko-slovenský so stručnou gramatikou z roku 1763 a preklad náboženských piesní Ľudovíta Blosia do slovenčiny.

Z kamaldulských mníchov sa do dejín významne zapísali ich dvaja členovia mních Cyprián, zberateľ liečivých rastlín, svojím herbárom, a Romuald Hadbavný latinsko-slovenským slovníkom. Hadbavného práce patria k skvelým dielam slovenskej literatúry a filológie 18. storočia.

- Mnísi kláštor prestavali - postavili nové mníšske domčeky, na južnej a východnej strane od kostola, barokovú vežu na kostole a v roku 1747 opravili kostol. Vonkajší vzhľad zostal zachovaný v gotickom slohu, interiér bol obnovený v duchu baroka. V kostole umiestnili nové lavice pomaľované barokovými maľbami, zachytávajúcimi každodenný život mníchov.

Zabezpečili aj prestavbu hospodárskych budov.

V kláštore bolo desať pustovní.

Mnísi žili pustovníckym spôsobom života. Rehoľa sa riadila prísnymi regulami, mnísi bývali oddelene v celách, pri ktorých boli záhradky a zachovávali mlčanlivosť. Nosili biely habit a striedmo sa stravovali.

Venovali sa : poľnohospodárstvu, záhradkárstvu, rybolovu, včelárstvu, venovali sa aj alchýmii, liečeniu nemocných, zbieraniu liečivých rastlín a písomníctvu.

- Od roku 1754 tu bola založená lekáreň, ktorá sa preslávila aj za hranicami Spiša hlavne za jej správcovstva frátrom Cypriánom v rokoch 1756 až 1775., Vlastným menom Franz Ignatz Jäschke. Narodil sa v rodine krajčíra 28. júla 1724 v Polkoviciach v nemeckom Sliezsku. Na svoju dobu bol všestranne vzdelaný muž. Zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou, ale aj mechanikou a kozmológiou. Žil vo viacerých kláštoroch a s veľkou pravdepodobnosťou aj v Taliansku, kde získal botanické, floristické a bylinárske vedomosti. Cyprián bol veľkým zberateľom liečivých rastlín, bol lekárnik, konštruktér a zostavovateľ pozoruhodného herbára. Liečil odvarmi z bylín, tinktúrami, čajmi, vedel výborne naprávať zlomeniny a púšťať žilou. Jeho zásluhou sa kláštorná lekáreň stala známou v širokom okolí.

Bol azda najznámejšou historickou postavou v Pieninách. Jeho lekáreň sa pokladá za vôbec najstaršiu v Uhorsku. S menom frátra Cypriána sa spájajú mnohé legendy, ktoré spracoval vo svojom románe Okrídlený mních poľský spisovateľ Jan Wiktor. Mních Cyprián - "majster tisícich remesiel", si vraj skonštruoval lietajúci stroj podobný rogalu, s ktorým sa spúšťal z vrcholu Troch Korún. Jeho vzdušné potulky sa však znepáčili cirkevným hodnostárom a tí mu jeho stroj verejne spálili ako "diablov vynález" na námestí v Spišskej Belej. V Červenom Kláštore žil až do konca svojho života, do roku 1775.

- V roku 1782 bol kamaldulský kláštor ako neužitočný v rámci spoločenských reforiem rozhodnutím cisára Jozefa II. zrušený. Jeho zariadenie bolo rozobrané . Knižnicu a archív odniesli do Pešti, kostolné zariadenie odpredali do Muszyne v Poľsku, ďalšie neznámo kam.

- Roku 1820 venoval cisár kláštor aj s majetkami novozriadenému grékokatolíckemu biskupstvu v Prešove, no kláštor kvôli nedostatku prostriedkov na jeho obnovu naďalej upadal.

Po zničujúcom požiari v r. 1907 a po druhej svetovej vojne bol v stave zrúcaniny. Po prieťahoch s opravnými prácami dostal napokon kultúrne využitie umiestnením muzeálnej expozície, reštaurácie a ubytovne.

Zrekonštruovali ho po 2.svetovej vojne, keď kláštor prevzal štát.

- Rozsiahla stavebná rekonštrukcia areálu kláštora sa uskutočnila v rokoch 1956 - 1966 a čiastočne pokračovala do 80 - tych rokov 20. storočia.

Prvú expozíciu v kláštore zriadilo Východoslovenské múzeum Košice a pre širokú návštevnícku verejnosť ju otvorilo 5. júna 1966.

- Veľká muzeálna expozícia tu bola sprístupnená r. 1993. Približuje históriu a kláštorný život mníchov. Možno v ňom vidieť vzácne umelecko-historické pamiatky z Červeného Kláštora, ako aj z celej oblasti severného Spiša.

V roku 2007 bola ukončená 1.etapa náročných reštaurátorských prác v kostole sv. Antona pustovníka a kostol bol verejnosti sprístupnený ako súčasť múzejnej expozície.

1999 - 2007 v kláštore prezentovalo svoju expozíciu Ľubovnianske múzeum zo Starej Ľubovne. Od roku 2008 je návštevníkom sprístupnená múzejná expozícia, ktorú zriadil Pamiatkový úrad SR a CYPRIAN, n.o. v spolupráci s Východoslovenským múzeom.

PREHLIADKA KLÁŠTORA :
Stavbami Červeného kláštora sú : gotický jednoloďový kostol sv. Antona Pustovníka /jeho stavba sa začala v roku 1360/, bočné kaplnky, kláštorná budova s krížovou chodbou, hospodárske budovy a samostatné domce pre mníchov.

Okolo stavieb obiehalo opevnenie - múr mal cimburie.

Povesť :

Viaže sa na násilnú smrť prepošta križovníkov v Chmeľove, ktorého zabil istý magister Kokoš. Bol význačný člen rodiny Brezovických. Dostal za trest a súčasne i vykúpenie z ťažkého zločinu založenie šiestich kláštorov. Podarilo sa mu založiť však iba dva - prvý na Skale útočiska nad Letanovcami a druhý v údolí sv. Antona - Červený Kláštor.

Legenda o frátrovi Cypriánovi

Keďže v tajomstvách zeme sa už vyznal, lákal ho vesmír. Pri zbieraní liečivých bylín, v prekrásnej pieninskej prírode, pozoroval orla a veľmi mu závidel ako sa vznáša do výšin. Rozhodol sa skonštruovať lietajúci stroj, na ktorom by mohol vyletieť vyššie ako operenci, aby tak spoznal záhady nedostupné ostatným smrteľníkom. Po zostrojení klzáka vzlietol z Troch korún a na čarovných krídlach, poháňaný láskou ku švárnej pastierke letel tak vysoko, že anjel zazrel jeho zrkadlový obraz až na dne plesa Morskie oko v poľských Tatrách a zrazil ho bleskom na zem. Na tomto mieste vyrástla skala-veža a tá sa dodnes nazýva Mních.

FOTOGRAFIE z 4.apríla 2010 - /len z vonka/

Obídeme celý kláštor od parkoviska :