Učebné pomôcky - Vlastiveda - Topoľčianky
Zámok
TOPOĽČIANKY
Zámok je národnou kultúrnou pamiatkou.
http://www.topolcianky.sk/turistika.html
Otváracie hodiny : utorok - piatok: 9:00 - 15:00
sobota - nedeľa: 12:00 - 16:00
Nástup prehliadky je v hodinových intervaloch
http://www.zamok-topolcianky.sk/main.php?menu=1&lang=sk
Topoľčianky ležia severne od Zlatých Moraviec na západnom Slovensku pod úpätím Tribeča.
Pôvodne tu stál gotický vodný hrad - obohnaný vodnou priekopou a neskôr renesančná pevnosť. Pozostatky hradu boli náhodne objavené v roku 1990 pri rekonštrukcii fontány. Archeologické vykopávky zvyškov hradu z 13. až 16. storočia sú na mieste nádvoria súčasného kaštieľa v Topoľčiankach.
Dejiny dnešného komplexu kaštieľa sa viažu k rodine Topoľčianskovcov, ktorí vlastnili obec od 13. storočia. Na mieste dnešného kaštieľa postavili nížinný opevnený hrad s mohutnou obytnou vežou. Vznikla neveľká štvorcová stavba , postupne vznikol hrad veľký asi 19,5 x 22,5 m., ktorý sa ďalej rozširoval ďalšie priestory. Rozvoj stavby zrejme súvisel s výsadou ryžovať zlato v blízkom potoku. Neskôr sa pristavila pivnica, obranná veža, múry, bašty a vodnú priekopu na obranu proti Turkom. V roku1535 bol hrad vypálený a zničený Jánom Záblatným z hradu Hrušov a tureckou jednotkou. Topoľčianskovci postupne kaštieľ dobudovávali až do vymretia ich rodu v roku 1610.
Okolo "starého" hradu bol postupne vystavaný nový kaštieľ -
Neskorogotický zámok z 15. - 16. storočia je v
renesančnom a barokovom slohu s klasicistickými prístavbami.
V polovici 17. storočia uskutočnil poslednú stavebnú úpravu renesančného zámku
jeho vtedajší majiteľ gróf Ladislav Rákoczi spolu so svojou
manželkou Alžbetou rodenou grófkou Bánffy. Ich
dcéra Alžbeta dala vybudovať v severozápadnej bašte pri
príležitosti založenia Karmelitánskeho bratstva kaplnku. Kaplnka je od roku 1686
až dodnes cieľom pútnikov .
Ďalší majitelia boli : František Rákoczi II., Erdödyovci, Karol Zichy, ktorý dal pevnosť roku 1742 opraviť, grófi Keglevichovci, ktorý ho udržiavali cez dve storočia. Tretí tunajší gróf Ján Keglevich - dal začiatkom 19. storočia zbúrať južné renesančné krídlo a na jeho mieste v rokoch 1818 - 1825 postavil monumentálny klasicistický trakt podľa projektu viedenského architekta Alojza Pichla. Toto klasicistické krídlo kaštieľa v Topoľčiankach sa pokladá za najkrajší a najčistejší architektonický prejav klasicizmu na Slovensku. Poslednými súkromnými vlastníkmi kaštieľa boli Habsburgovci (1890-1918).Zámok bol ich letným sídlom. Roku 1918 sa kaštieľ stal majetkom Československej republiky a prezidentovým letným sídlom. Do Topoľčianok mimoriadne rád pravidelne chodieval prvý prezident Československej republiky T.G. Masaryk, ktorý tu nielen oddychoval, ale aj pracoval.
Z klasicistického zámockého krídla sa stalo múzeum interiéru šľachtického kaštieľa , najmä historického nábytku a bytových doplnkov. Všetok tento mobiliár zámku je pôvodný, tak ako ho tu zanechali poslední šľachtický majitelia zámku a panstva - arcivojvoda Jozef August Habsburg s manželkou pri svojom odchode zo zámku v októbri 1918.
Návštevníci môžu obdivovať bohatú knižnicu s vyše 14-tisíc zväzkami, ktorá je jednou z mála zachovaných zámockých knižníc na Slovensku. Pozornosť si zaslúži aj dobový interiér a vzácny nábytok zo 16. až 19. storočia s prekrásnou obrazovou výzdobou a so zbierkami keramiky a porcelánu (ide o jednu z najväčších zbierok keramiky na Slovensku). Súčasťou expozície je i zbierka zbraní.Tri renesančné časti zámku slúžia ako hotelová časť na prechodné ubytovanie hostí.
V kaštieli je i baroková kaplnka a Zubria obora.
Zámok obklopuje anglický park. Ide o chránené krajinné územie s bohatou dendrologickou zbierkou a je jedným z najkrajších krajinárskych parkov na Slovensku. Jeho estetickú hodnotu umocňujú štyri umelé jazierka, fontány a bronzové sochy jeleňa, diviaka a medveďa. Okrem zámku Topoľčianky je do prostredia parku osadený aj Poľovnícky zámok a ďalšie stavby. Rozloha parku je 30,66 hektárov. Vstup do parku je voľný.
Nachádza s tam i Národný žrebčín . ktorý je v súčasnosti jediná živá „Národná kultúrna pamiatka" na Slovensku, zachovávajúca pre Slovensko a Európu génový fond koní plemien Lipican, Arab, Hucul a Slovenský teplokrvník. Možnosť návštevy hipologického múzea. Pozostáva z krytej jazdiarne, stajní pre kone a upravenej parkúrovej plochy. Jeho prehliadkou získate plastický obraz o chove športových a kočových koní a ich výcviku. V bezprostrednom kontakte s koňmi a ich prostredím získate hlboký zážitok. Objekt sa nachádza v blízkosti zámku.
Osoby so sníženou pracovnou schopnosťou, osobitné školy, sociálne ústavy a pod. majú vstup zdarma. V organizovanej skupine nad 20 osôb sa poskytuje jeden vstup zdarma!
ZDROJE :