Učebná pomôcka  -  Vlastiveda  -  Strečno


 

Strečno

Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou.

 

Autom sa dostanete na parkovisko smerom zo Žiliny do Vrútok. Parkovisko je priamo pod hradom.
Odtiaľ pešo hradnými schodmi asi 20 min., pešo z obce Strečno asi 30 min.

 

Hrad sa určite oplatí pozrieť, je krásne zrekonštruovaný, sprievodcovia sú tam v dobových oblekoch, atmosféra dýcha minulosťou - proste super!

Hrad Strečno sa týči nad riekou Váh na strednom Považí na strmej vápencovej skale vo výške asi 420 m.n.m. . nachádza na rozhraní Turčianskej a Žilinskej kotliny medzi mestami Žilina a Martin. Prvé osídlenie hradného kopca bolo už v mladšej dobe bronzovej a železnej. Prvá písomná správa, kde sa písalo o hrade "comitatus castri Strechyn" je z roku 1316. Prvý raz sa spomína v čase Matúša Čáka, ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. Hrad postavili v 14. storočí ako strážny objekt pri brode cez Váh a na výber mýta, ktoré sa platilo na úpätí hradného vrchu pri brode. Postupne sa rozrástol do veľkosti 165 x 61 m. Bol najlepšie opevneným hradom na Strednom Považí. Jeho dejiny sa skončili koncom 17. stor., keď ho na príkaz cisára Leopolda zbúrali.

V súčasnosti je čiastočne zrekonštruovaný /1978-1994/.

 DEJINY hradu :

Dejiny hradu : trvali asi 400 rokov.

Strečno patrilo medzi kráľovské hrady. Pôvodne ho spravovali kráľovskí kasteláni, v roku 1397 ho dostal do zálohy kališský vojvoda Sandzivoj z Ostrorohu.

V roku 1439 ho kráľ Albrecht daroval svojej manželke Barbore  a neskôr Alžbete. V r. 1440 ho dobyl Ján Jiskra z Brandýsa pre Ladislava Pohrobka. Od r. 1444 bol majetkom Pongráczovcov . /Najväčší stavebný rozvoj zaznamenal na prelome 14. a 15. stor., keď v roku 1483 kráľ Matej Korvín hrad daroval svojmu vojvodovi Pavlovi Kiniži – /Rumun/ a jeho manželke Beningne. Ďalej bol majetkom : Jána Korvína, Jána Zápoľského, Buriana zo Svetlova, J.Dersszewffyho, R. Podmanického, Miluláša a Petra Kostku.  Od 2.pol. 16. st. sa opäť stal majetkom  Dersszewffyovcov. V r. 1601 dostal polovicu hradu Vešeléni, druhú polovicu M. Esterházy. 1697 - daroval cisár Leopold I. Vešeléniovskú časť Lewenburgovcom. /Maximálnu rozlohu hrad nadobudol za palatína Františka Vešeléniho v polovici 17. stor./

Jedným z majiteľov bol František Vešeléni, ktorého manželkou bola známa Žofia Bošňáková.
V posledných rokoch života Žofie Bošňákovej Vešeléni sa nevenoval  hradu, lebo Žofia sa častejšie zdržiavala v pohodlnejšom kaštieli a tak začal pustnúť. Hrad slúžil len ako rezervný objekt počas ohrozenia. V roku 1655 sa stal uhorským palatínom. Neskôr viedol sprisahanie proti kráľovi Leopoldovi I. Sprisahanie však bolo odhalené a účastníci zadržaní a kruto potrestaní. František Wesselényi zomrel v roku 1667, ešte pred odhalením sprisahania, a tak unikol zrejmému trestu smrti.

Hrad poskytoval v 17. storočí. dobrú ochranu Thökölyho povstalcom. V rámci ťaženia proti účastníkom vešeléniovského povstania tajná vojenská rada nariadila aj zbúranie strečnianskeho hradu pre jeho strategickú polohu.  Preto ho cisárske vojská za Leopolda I.  zbúrali ako sídlo odbojnej šľachty proti Habsburgovcom a poškodili aj hradné budovy. Hrad zbúral na príkaz cisára Leopolda I.  v septembri 1674 cisársky kapitán Michal Paull.

 Odvtedy stál v ruinách.

Za čias, keď hrad patril cisárskym generálom  bratom Lowenburgovcom, sa o rozváľaný hrad nestarali. Dali však v roku 1689 preskúmať ruiny hradu, pričom v hradnej krypte pod kaplnkou objavili rakvu so Žofiou Bošňákovou. Jej telo aj po 45 rokoch bolo takmer v neporušenom stave. Lowenburgovci pozostatky Žofie Bošňákovej (mimoriadne zbožnej manželky uhorského palatína Františka Wesselényiho)dali preniesť v roku 1698 do Tepličky. Neskoršie s povolením cirkevnej vrchnosti jej telo uložili do sklenenej rakvy, ktorú spolu s jej portrétom umiestnili v tamojšom kostole. Jej telo sa zachovalo v tejto rakve v relatívne nezmenenom stave až do súčasnosti. Jej mumifikované telesné pozostatky dodnes ležia v kostole v Tepličke nad Váhom.

 

VÝSTAVBA  hradu :

V polovici 14.storočia vznikli základy hradu. Pokračovalo sa v budovaní až do 17.storočia, kedy hrad získal svoju maximálnu vzhľadovú podobu.

Hrad sa opravoval roku 1654.  Zasklili sa okná okrúhlymi okennými sklami zasadenými do olova. Sklo sa použilo obyčajné aj krištáľové.
V drábnej izbe dali postaviť nové kachle a na dverách sa vymenili zámky i pánty. Opravili sa habánske pece a postavilo sa aj niekoľko nových pecí zo zelených a bielych kachlíc. Studňu v hradnom majeri dokončili v roku 1655.
Z opačnej strany hradu v majeri boli stajne, pivovar, murovaná studňa, rybník a dva ovocné sady.

Hrad sa delil na dolný a horný

Dolný hrad sa nachádzal za hradnými múrmi a vchádzalo sa doň cez tri brány so zdvíhacím zariadením. Z troch brán jedna sa nazývala Prostredná. Z nádvoria dolného hradu boli vchody do pivníc pod hradom, do ľadovne a octárne. V areáli dolného hradu sa nachádzali aj zásobárne, sýpka, zbrojnica a stajne. Bola tu aj pekáreň a kováčska dielňa. Vedľa nižnej murovanej stajne bola voziareň. Z priestorov dolného hradu sa dvíhala štvorposchodová hradná veža, okrúhla bašta a dvojposchodový hradný palác. V paláci boli panské, ženské a dievčenské izby, nižná jedáleň, izba pane, izba "na Babinej", horná jedáleň, maľovaná hradná sála, kapitánova miestnosť, správcova izba, kuchyňa a kuchárova izba.

 

V hornom hrade bola  kaplnka, kamenná cisterna na vodu, klenotnica, zásobárne a ďalšie miestnosti na ubytovanie hradných pánov a ich služobníctva. Na hradnej veži, aj aj na paláci bola pavlač.  Priestory okrúhlej bašty slúžili prevažne pre hradný personál. Bola v nej aj drábska izba. V dokumentácii o oprave hradu sa spomínajú hákovnice, muškety a šmihovnice. Na hrade však boli aj mažiare a iné ťažké zbrane. Miestnosti hradu sa vyhrievali habánskymi pecami zo zelených a bielych kachlíc. V hradnej sále a v jednej z jedální boli krby.

 

REKONŠTRUKCIA hradu - /čiastočná/


Po 17-ročnej rekonštrukcii hradu bol sprístupnený verejnosti dňom 5. júla 1995.

   Je to pomerne zachovalá ruina, kde vidno architektonické prvky  stredovekej pevnosti, gotiku i baroko. Ruinou je asi 300 rokov.   Na základe historického výskumu sa začala v roku 1978 čiastočná rekonštrukcia a konzervácia. Úplne sa zrekonštruovala hlavná brána, hlavná veža, južný palác, severný palác a kaplnka. Z väčšej časti sa doplnili severná veža a predbránie, čiastočne východný palác, parka

Schody k hradu z parkoviska

nová hradba a delové opevnenie. V roku 1994 boli dokončené hlavné práce a v roku 1995 bol hrad sprístupnený verejnosti.

 

Prechádzka hradom :

Hrad má nepravidelný pôdorys, daný stavebnou činnosťou v priebehu stáročí okolo najstaršieho jadra, ktoré tvorila kamenná hranolová obytná opevnená veža, prístupná mostom a priekopou z južnej strany. Na severnej strane sa nachádzalo štvorhranné nádvorie s palácmi a kaplnkou, vybudované v 15. storočí. K týmto obytným budovám priliehalo na severe predhradie s veľkou, šikmo postavenou vežou, vypínajúcou sa priamo nad riekou na ostrom hrebeni skaly.

Vnútornú, obytnú časť hradu rozšírili o nový dvojposchodový palác, vysunutý smerom na východ až na okraj hradného brala, priamo nad Váh. Kostkovci vybudovali pred staršou, gotickou časťou hradu nové renesančné predhradie, ktorého opevnenie spĺňalo požiadavky novej vojenskej techniky. Hrad bol v polovici 17. storočia doplnený tromi bastiónmi, ktoré sa zachovali len na dobových vyobrazeniach a stal sa najbezpečnejšou pevnosťou horného Považia.

Hradná studňa je hlboká 88 metrov. Pôvodne mala byť hlbšia o 15 metrov, no keď bol hrad zničený, vo výkope sa nepokračovalo a studňa zostala bez vody. Priesakmi z potoka pod hradom sa do studne voda predsa len dostala - asi do výšky 1,5 metra.

Expozícia Dejiny hradu Strečno

Vo vitrínach sú vystavené archeologické nálezy, ktoré sa získali počas výskumu a vyčisťovacích prác - bohato zdobené kachlice, zachovalé časti ostení okien a portálov, časti náhrobných platní pravdepodobne oboch manželiek Františka Vešeléniho - Žofie Bošoákovej a Márie Séči. Z kováčskej vyhne pochádzajú kúsky trosky, medené pásiky - podozrenie na peňazokazeckú dielňu, železné kladivko, mince. Súčasťou expozície je model hradu, ktorý znázorňuje objekt pred vlastnou rekonštrukciou.

 

Kaplnka hradu Strečno

- v troch výstavných priestoroch sú inštalované exponáty zo zbierok archeologického múzea v Žiline. Sú tam vystavené pamiatky z doby kmennej, bronzovej, zo stredoveku i novoveku. Niektoré predmety ( žarnov, praslen) sú prezentované i po svojej funkčnej stránke.

 

Svätica Žofia Bošnáková

Žofia, drobné, krásne, cnostné a zbožné žieňa, pochádzajúce zo Šurian, bola pravým opakom svojho manžela. Doba, v ktorej Wesselényi žil, si žiadala tvrdých, nekompromisných a na naše cítenie možno aj krutých mužov. Žofia Bošnáková sa narodila 2. júna 1609. Pochádzala zo šľachtickej rodiny.

Žofia bola strednou zo šiestich súrodencov. Ako sedemnásťročná sa vydala za Michala Serényiho. Po svadbe odišla s manželom na jeho moravské panstvo, kde Serényi nečakane za pár mesiacov zomrel. Keď čítali jeho závet, prítomní boli prekvapení jeho veľkorysosťou a  štedrosťou voči dlžníkom a najmä voči chudobným. Chudobným dal vyplácať pravidelnú rentu a prikázal vydávať im obedy. Keď mala dvadsať rokov, vydala sa po druhý raz. Jej manželom sa stal František Wesselényi. Presťahovala sa do kaštieľa v Tepličke nad Váhom, ležiaceho blízko hradu Strečno. V roku 1630 sa jej narodil syn Adam, o tri roky neskôr ďalší syn Ladislav. Wesselényi, ako významný šľachtic, trávil veľa času na cestách a na vojenských výpravách. Počas jeho neprítomnosti sa o panstvo starala Žofia. S manželovým súhlasom zriadila útulok pre chudobných a nemocnicu. Hovorí sa, že chudobným rozdávala malé chlebíky, pomenované po nej - bosniaky.
Keďže prebiehalo ďalšie zo stavovských povstaní, zdržiavala sa spolu s rodinou na opevnenom hrade Strečno. Táto šľachetná žena zomrela 28. apríla 1644. Pochovali ju v krypte v hradnej kaplnke. Wesselényi sa neskôr znova oženil, vzal si za manželku Máriu Széchyovú, známu pre svoju krásu aj ako Muránska Venuša.

www.teplickanadvahom.sk

 

 

 

 

 

 

    Keď sa v Strečne a jeho okolí objavila cholera. Denne zomierali desiatky ľudí. Popri cestách ležali mŕtvoly a umierajúci. Žofia sa modlila za seba, rodinu aj úbohé obete. Keď František pri návrate z vojenskej cesty videl tú pohromu, veľmi nadával. Bol totiž prchkej povahy a neznášal nemilé príhody života. V zúrivosti sa obracal aj na Boha. Žofia ho len tichým hlasom prosila, aby sa nerúhal a veril Božej dobrote a spravodlivosti.
V ten deň zomreli Františkovi najmilší poddaní – 7 statočných bratov. Vydal teda rozkaz, aby sa ich nikto neopovážil pochovať a nech im zariadi pohreb ten, kto ich zabil.
Žofia cítila akoby jej bol do srdca nôž vrazil. Kľačala v kaplnke a modlila sa O tejto udalosti rozpráva aj legenda:
 

Keď sa večer spustil na nešťastný kraj, Žofia vstala od oltára a vybrala sa na miesto, kde ležalo sedem nepochovaných bratov. Neľakala sa ani tmy a nočnej samoty, ani mŕtvych. Rýľom a motykou drobila celé hodiny tvrdú pôdu. Pritom sa modlila za ich spásu.
Ráno pribehol sluha k Františkovi a oznámil mu, že siedmi mŕtvi sú pochovaní a pochovala ich Žofia. František sa na ňu rozzúril a dal rozkaz, aby ich znova vykopali a vyhodili na pole. Daromný bol Žofiin plač.
Večer sa František ukryl v blízkosti mŕtvol, aby, ak sa tam znova zjaví Žofia, zabránil ich pochovaniu. Strávil tam celú noc, nič nepočul a nezbadal. Ráno však zistil, že mŕtvi sú znova pochovaní. Nahnevaný sa vrátil na hrad, kde mu oznámili, že ich znova pochovala Žofia. František tomu nechcel veriť, keďže tam nikoho nevidel a žiadal dôkazy. Žofia vraj vlastnoručne spravila kríž, ktorým označila hrob a pritom si poranila ruku. František sa rozpamätal, že naozaj videl na kríži krv. Znova vydal rozkaz, aby hrob otvorili a mŕtvoly z neho povyhadzovali. Žofia veľmi trpela týmto manželovým vyčíňaním.
Večer sa Žofia utiahla do spálne. Jej manžel, schovaný za záclonou, bol odhodlaný stráviť pri nej celú noc, aby sa presvedčil, či žena naozaj odíde znova pochovať mŕtvych. Zrak stále upieral na svoju manželku, ktorá pravidelne dýchala. Občas sa zo sna zobudila a čosi zašepkala. Ráno Žofia vyšla zo spálne, a potom sa z nej vytratil aj František. Sluha mu hneď oznámil, že mŕtvi bratia sú znova pochovaní Žofiou. František tomu samozrejme nechcel veriť, keďže celú noc bol v jej izbe a videl ju ležať v posteli. Potvrdilo mu to však aj ostatné služobníctvo.
Františka pochytil strach. Uvedomil si pôsobenie Božej moci. Pritúlil sa k svojej manželke a prosil o odpustenie.

Žofia bola naozaj vzornou manželkou a matkou, avšak nezanedbávala ani svojich poddaných. Pomohla každému, kto ju prosil o pomoc, za čo si ju ľud veľmi vážil. Všímala si najmä vdovy, siroty, starcov a starenky. Bola si vedomá nespravodlivosti voči nim, keď sa na hradoch konali bláznivé hostiny s množstvom jedla, a pritom poddaní nemali čo do úst. Zaobstarala im teda vždy nejaký kúsok.
Na množstvo povinností bola sama, keďže jej muž bol neustále na cestách. Nikdy však nevynechala modlitby v kaplnke blízko hradu, kam chodila aj v nepriaznivom počasí.
Trápenia, rozličné domáce starosti však ničili Žofiino zdravie. Existovali dokonca aj chýry o Františkovej nevere, čo jej spôsobovalo veľké utrpenie. Žofiin stav sa veľmi zhoršil. Nepomáhali ani najlepší lekári, ktorých jej dal František zavolať. Keď sa už blížil jej čas, rozlúčila sa so synmi a ostatnými a vo veku nedožitých 35tich rokov zomrela na pľúcnu chorobu.
Bol 28. apríl 1644. Spomína sa, že plač a nárek nemali konca.Po pohrebe odniesli truhlu do hradnej kaplnky a uložili do krypty.
Tri mesiace po Žofiinej smrti sa František oženil s Máriou Széchy, ktorá bola povestná svojou krásou a známa ako Muráňska Venuša a odsťahoval sa na Muráň, kde bol v roku 1667 aj pochovaný.

autorka : Petra Matíková


www.vypnite.sk

 

POVESŤ :

K hradu Strečno uvádza Karl Benyovszky dve povesti. Jedna z nich hovorí o láske starhradského pána Milka a krásnej Marienky, spomíname ju pri Starom hrade, druhá povesť hovorí o Františkovi Vešelénim, ktorý sa oženil so zbožnou a cnostnou Žofiou Bošňákovou. Spočiatku si manželia nažívali v láske a porozumení, častá neprítomnosť a poľovačky s kumpánmi však postupne viedli k ochladnutiu mladého manžela. Žofia mlčky znášala takúto situáciu a každé ráno chodila do kaplnky vyhĺbenej v skale a modlila sa, aby sa jej vrátila láska jej manžela. Raz ju tam našiel Vešeléni a vypočul si jej modlitby. Modlitby obmäkčili jeho srdce a poprosil manželku o odpustenie. Odvtedy opäť nažívali v ničím neskalenom súzvuku. Žofia ako poďakovanie každý rok na veľkonočný týždeň chodila bosky do kaplnky a tu sa modlila.


ZDROJE :

 www.zamky.sk  

FOTOGALERIA :

mostík nad priekopou k prvej bráne

hlavná brána na hlavné nádvorie
pred hlavnou bránou

vstup do spodných priestorov hradu - ale pre verejnosť neprístupné....

maketa hradu  na hrade...

 pri severnom paláci

druhá maketa - hrad pred rekonštrukciou

akcia na hrade :  kováči na hlavnom nádvorí

 

 

pohľad z hlavnej veže na severný palác a časť kaplnky,

vľavo je južné opevnenie

 

...a ideme domov - pohľad na prístupový chodník od hradu k parkovisku


Použité zdroje :

www.strecno.sk

www.mestozilina.sk

www.hrady.sk

www.muzeum.sk

www.slovakia.eu.sk