Použité zdroje: www.hrady.sk www.zamky.sk www.wikipedia.sk
Hrad REVIŠTE
Zrúcaniny gotického hradu sa
týčia
nad Revištským Podzámčím, na kopci vysokom približne 310 metrov nad
morom, ktorý je pokrytý starým lesom s vysokými stromami. Je na pravom brehu
rieky Hron, pri obci Bzenica.
Nachádza sa v blízkosti nálezísk zlata a striebra. Preto sa stal súčasťou obranného pohronského hradného systému na ochranu stredoslovenských banských miest. Hrad stavali poddaní panstva z kameňa. Zbierali ho na okolí staveniska. Kamene menili v murivo horúcou maltou, ktorú robili z vápna z blízkej lokality. Strechy boli pokryté šindľom.
Prístup na hrad :
Na hrad sa dá ísť autobusovou i železničnou
dopravou, ale i osobným autom. Z vlaku vystúpime v Bzenici, po komunikácii
prejdeme cez miestnu časť Bukovina a odtiaľ poľnou cestou po prúde rieky
Hron, potom lesíkom a lúkami až do obce Revištské Podzámčie. Je to asi 2,5 km.
Autom je to pohodlnejšie. Odbočíme z hlavnej cesty smer Zvolen - Žarnovica
doprava a prídeme k stanovému vodáckemu miestu k reštaurácii. Odtiaľ pešo k
hradu asi pol hodiny. Skratkou je to rýchlejšie, ale cesta vedie strmo po
kameňoch.
http://sprievodca.turistik.sk/zrucanina-hradu-v-revistskom-podzamci.htm
Zrúcanina hradu sa nachádza nad Revištským Podzámčím na pravom brehu Hronu. Postavený bol okolo r. 1253 a spolu so Šášovským hradom strážil prístupovú cestu do stredoslovenskej banskej oblasti. Najskôr bol v majetku Ostrihomského arcibiskupstva, v 14. stor. ho dobyl Matúš Čák. Po jeho smrti patril kráľovi. V r. 1490 ho kráľovná Beatrix darovala Doczyovcom a v r. 1667 bol vyplienený Thokolyho povstalcami. Postupe pustol a v 19. stor. už z neho zostali ruiny. Skladal sa z vnútornej opevnenej veže a nádvoria, na ktorého opačnej strane stál palác. Základom gotického horného hradu bola hranolovitá veža (bergfrit), ktorá bola situovaná proti skalnej šiji, najohrozenejšiemu miestu. Vstup z dolného na horné nádvorie chránila podkovovitá bašta. Ruiny sú voľne prístupné, ale v roku 2003 spadol kus obvodového opevnenia.
HISTÓRIA :
-pre tých, ktorí chcú vedieť viac :
Je zaujímavé, ako hrad išiel za celú dobu svojej histórie z ruky do ruky.....
Hrad vznikol v druhej polovici 13.storočia, spolu so Šášovským hradom, ktorý je od neho vzdialený iba 15 km na SV na druhej strane Hrona. Tieto hrady strážili prístupovú cestu do stredoslovenskej banskej oblasti.
- Pravdepodobne ho dali postaviť potomkovia šľachtica Leustacha. Hrad často menil majiteľa.
- Začiatkom 14. storočia ho dobyl Matúš Čák, potom ho spravovali kasteláni poverení kráľom Ľudovítom I.
- V prvej polovici 14. storočia hrad a panstvo vlastnila rodina Komoróciovcov.
- 1352 - kráľ Ľudovít I. daroval majetky v údolí Hrona majstrovi Vesezosovi ako odmenu za sťatie protivníka.
- 1355 - patril opäť kráľovi a po jeho smrti kráľovnej Márii, ktorá ho darovala magistrovi Frankovi.
- 1391 - manžel Márie kráľ Žigmund dáva celé panstvo županovi Ladislavovi Šaraimu.
- 1414 - Šaraiho syn dal panstvo za 4000 zlatých do zálohy Petrovi Csehovi .
- 1424 - bol ako súčasť vena kráľovnej Barbory.
- vlastníkmi bol aj Ján Jiskra z Brandýsa a po ňom Ján Kolár, či ostrihomský arcibiskup Ján Vítéz.
- koncom 15. storočia manželka kráľa
Mateja
Korvína
Beatrix darovala hrad
Dóczyovcom,
spolu
s hradom Šášov za verné služby.
Jágerský biskup Urban
Dóczy bol kráľovským
pokladníkom a radcom kráľa.
Dóczyovci boli jedni z
najväčších magnátov. Hrad im patril takmer dve storočia, no sú
najtrpkejším obdobím v žití poddaného ľudu revištského panstva. Rodina bola
naďaleko známa lakomstvom, úžerou a bezohľadnosťou. Často nerešpektovali ani
výzvy a nariadenia panovníka. Ich svojvoľné vyberanie nezvyklých mýtnych
poplatkov, prejavy násilia, vydieranie, to všetko napokon vyvrcholilo v
ozbrojených akciách. Hrad bol vtedy naďaleko známy svojím vnútorným skvostným
vybavením, bol strediskom hier a hostín, miestom bývania a dôležitých rodinných
a šľachtických porád, uzatvárania zmlúv, podpisovania dohôd, tu Dóciovci
uzatvárali v hradnej kaplnke manželstvá, z neho sa poriadali poľovačky. Detail
portálu kaplnky je uložený v žarnovickom kostole a je pamiatkovo chránený.Vlastnili
ho až do roku 1647, podobne ako viacero ďalších hradov na strednom Slovensku.
Revištská dóciovská vetva vymrela 3. augusta 1647 sťatím
poslednéh Dóciho - Žigmunda, Turkami. Turci ich prepadli v žarnovickom kaštieli
a ženu Eufrozinu určili odviesť do zajatia ako otrokyňu. No on nesúhlasil,
sám si život pokúsil zachrániť neobyčajným spôsobom - žiadal, aby mu
turecká ruka vyhasila život vo veku 45 rokov . Telo Žigmunda dal jeho brat
pochovať do krypty pod kostolom v obci Ladomerská Vieska. O Dóciovcoch bolo
známe, že za manželky vyhľadávali krásne ženy bohatej šľachty alebo mešťanov.
Mimo Eufrozíny to bola aj Judita Révayová, manželka Imricha, Magda Turzová,
manželka Štefana, Apolónia, manželka Vavrinca, dcéra štiavnického mešťana, ktorú
Turci zajali - bola vykúpená.
Popravením posledného Dóciho prešiel hrad pod správu hlavného komornogrófskeho
úradu v Banskej Štiavnici.
V čase tureckých vpádov bol hrad roku 1647 vyrabovaný a roku 1677 ho zničili buď počas povstania Imricha Thökölyho alebo ho zapálila nemecká cisárska posádka. Neskôr hrad sčasti opravili, v rokoch 1790 - 92 tu boli ešte ubytovne vojakov, ubytovne pre úradníkov banskej komory. Postupom času hrad pustol a v 19.storočí bol už iba ruinou. Dnes patrí k skupine slovenských hradov a zámkov, ktoré nebudú reštaurované ani konzervované.
Zaujímavá je i táto webová stránka - sú na nej referáty študentov o hradoch - k niektorým údajom sa odborníci na históriu vyjadrujú s kritikou ale vo väčšine je to OK, takže ak chcete o hradoch trochu obšírnejšie, čítajte si tu :
http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/dejepis/8639/?page=4
Prehliadka hradu :
Kedysi na hradnom brale nebol žiadny stromový porast, aby bol čo najlepší výhľad na všetky strany . No dnes jeho ruiny za starým hustým lesom ani nevidno.
Hrad je dosť schátralá ruina, ktorá sa rýchlo ďalej rozpadáva. Vzhľad hradu predurčil tvar kamenného brala, na ktorom stojí. Hrad je pôvodne v gotickom slohu, ale má i renesančné prvky - najmä opevnenie, ktoré vzniklo neskôr. Najstarším objektom na hrade je štvorhranná veža - obdĺžnikového tvaru. Bola postavená zámerne na koso, hranou proti miestu predpokladaného útoku. Z tejto veže sa dodnes zachovalo vysoké torzo čelnej steny s naväzujúcou obvodovou hradbou. V týchto miestach je potreba upozorniť na väčšiu opatrnosť nielen pri návšteve celého hradu, pretože vyšliapané cestičky vedú miestami po okraji prudkého zrázu. Oproti veži je dvojpriestorový hradný palác, ktorý je v značnom rozpade. Z neho sú dobre viditeľné predovšetkým vysoké steny južného nárožia, s niekoľkými otvormi po oknách. Medzi vežou a palácom bolo nádvorie, kde je vytesaná do skaly cisterna. Nachádza sa pri juhozápadnej hradbe. Túto je možné objaviť v súčasnosti vo vysokej zeleni okolo, takže môžete ľahko do nej zahučať - do stále sa tam zdržujúcej žaburinovej vody. Sčasti vidno sústavu renesančných hradných múrov, ktoré zväčšujú plochu areálu hradu. Na mieste gotického vstupu do paláca bola vybudovaná uzavretá podkovovitá veža s delovými strieľňami, tzv. barbakan, ktorá chránila vstup z dolného do horného nádvoria. Vznikla pri renesančnom rozšírení hradu. Z tejto prestavby je, čo sa týka jadra, najvýznamnejšia, stojí vo východnom nároží, dodnes temer v plnej výške zachovaná, s otvormi po strieľňach. Dobre zachovaná je brána do prvého predhradia, nachádzajúceho sa juhozápadne pod hranolovou vežou. Na nádvorí v osi hradbových múrov boli vystavené dve štvorhranné veže. Tieto teraz už takmer nevidno.
....škoda, že na makete miniatúry hradu nie je urobený vstup do hradu dreveným mostíkom....ale vstupná brána v bašte je.....
POVESŤ :
-
vychádza zrejme z obdobia, keď hrad vlastnili Dóciovci, známi vyhľadávaním
krásnych žien.....
Miestna legenda - Smutný
koniec lásky k Želmíre
História, to nie sú len čísla a dátumy, ale najmä
ľudské osudy – neraz podobné našim.
Pán hradu z Revišťa sa dozvedel o krásnej dievčine. Poslal sluhu na výzvedy do
levického hradu, aby sa s ňou zoznámil. Posmelený dobrým odporúčaní svojho
,,zveda” sa vydal samotný pán Revišťa za dievčinou – v prezlečení za sluhu.
Krásna Želmíra sa do nápadníka zaľúbila a odišla s ním na Revište. Ich šťastie
netrvalo dlho, pretože jej brat chcel za každú cenu prekaziť ich lásku. Po
rôznych peripetiách a rytierskom súboji – nakoniec zomierajú všetci hlavní
protagonisti príbehu. Láska pána z Revišťa ku Želmíre sa skončila tragicky.
FOTOGALÉRIA :
....no, stačilo...hádam aj