New Page 2

Hrad sa nachádza na strmom vápencovom brale 497 m n.m. na pravom brehu rieky Váh, nad dedinou Považské Podhradie, severne od Považskej Bystrice.

Na hrad sa dostaneme z dediny Považské Podhradie okolo kaštieľa Balašovcov za 20 minút strmým, ale krátky výstupom.

Začínajú na ňom rekonštrukčné práce, prvé úpravy už prebehli, takže sa máme my turisti so záujmom o históriu a pekné výlety po hradoch na čo tešiť....

Hrad dal postaviť koncom 13. storočia Uhorský kráľ, Bela IV. súčasne s viacerými kamennými hradmi na Považí, ako odpoveď na vpád Tatárov v roku 1242 na Slovensko. Prvá písomná zmienka o hrade Bystrica je z roku 1316. Ako kráľovský hrad bol spravovaný ustanovenými kastelánmi. Začiatkom 14. storočia ho tak, ako väčšinu hradov na Považí vlastnil Matúš Čák Třenčiansky. Po jeho smrti r. 1321 ho získal panovník Karol Róbert z Anjou, ktorý ho daroval v r. 1325 krajinskému sudcovi Alexandrovi Hedervárimu. Po smrti Alexandrovho syna Mikuláša hrad pripadol v r. 1354 kráľovskému protonotárovi Pavlovi Ugalimu, ktorý ho vlastnil vyše 30 rokov. V tomto období bol hrad sídlom krajinského sudcu a centrom politicko-hospodárskej správy celého stredného Považia až po Trenčín.

Okolo r. 1400 dal Žigmund Luxemburský hrad do držby poľskému veľmožovi Sudivojovi z Ostrorogu, haličskému palatínovi. V r. 1400 dostal hrad do držby pán Beckovského hradu Ctibor zo Ctiboríc a jeho syn. V r. 1424 znova patril kráľovi, resp. kráľovnej Barbore. V r. 1439 dala kráľovná Alžbeta kvôli finančným problémom hrady Bystrica, Trenčín, Súča, Vršatec, Lednica, Ilava, Strečno a Starhrad do zálohy za 15000 zlatých svojmu príbuznému slovinskému bánovi Ulrichovi Celjskému. O sedem rokov neskôr už hrad získava gubernátor Uhorska Ján Hunyady. Po jeho smrti prešiel do rúk kráľa Mateja Korvína, ktorý hrad v roku 1458 ho daroval Ladislavovi Podmanickému. Obdobie vlastníctva hradu rodom Podmanických je azda najvýznamnejším a najslávnejším obdobím v dejinách hradu.

Ďalej ho vlastnili jeho potomkovia, syn Ján Podmanický a jeho vnuci Ján a Rafael Podmanickovci. Noví majitelia opravili všetky objekty a hrad rozšírili. Preslávili sa i ako lúpežní rytieri. Ťažili z politických rozbrojov, svojvoľne obsadzovali a pustošili panstvá na Považí. Kráľ Ferdinand - vyslal proti nim vojsko, hrad však nedobyli a posilnení víťazstvom začali naplno realizovať lúpežníctvo a dobyvačnú politiku voči okolitým hradom. Veľký požiar v roku1543 hrad ťažko poškodil. Pri oprave hrad rozšírili o predhradie. Podmanickovcom patril hrad do vymretia po meči - do smrti Rafaela roku 1558.

Majetky po smrti Rafaela prešli opäť kráľovskej korune a tá predala hrad ďalším majiteľom.

V roku 1571pripadol hrad Ondrejovi Balašovi, ktorý bol hlavným kráľovským komorníkom a novohradským županom. vlastnili hrad až do r. 1860. Synovia Žigmund a Imrich Balassovci si dedičstvo podelili. Imrich dal pod hradom postaviť kaštieľ v roku 1631. No hrad opustili, prešli bývať do kaštieľa, aj keď ho poprestavovali. V roku 1623 vyhorel. Ballasovci sa zaplietli do protihabsburského povstania organizovaného Vešelénim, majetky im zhabali, hrad dobylo a poškodilo vojsko cisára Leopolda I. , ktorý ho nechal nakoniec v roku 1698 zničiť. Odvtedy stojí v ruinách a postupne chátra a chátra a chátra.....ale...../prečítaj si záver úplne dole .../

Najstaršou časťou hradu je veža, ktorá stála na najvyššom bode brala, a gotický palác. Predhradie oválneho tvaru obklopoval hradný múr, ktorý chránili zo SV dve hranolové veže. Pri rozširovaní predhradia po požiari za čias Podmanických -súčasne vznikol aj veľký reprezentačný palác. Vnútorné nádvorie obsahovalo hospodárske budovy a cisternu na vodu. Vstupnú bránu chránila hranolová veža s barbakanom. V 16. storočí adaptovali starý palác a vykonali ďalšie opravy ostatných budov.

Čiastočne sa zachovali múry paláca, veží a opevnenia. Z hospodárskych budov, postavených na nádvorí, sú viditeľné len časti múrov.

V niektorých priestoroch sú zvyšky renesančných klenieb. Hradné múry sú staticky narušené a súčasný vlastník - mesto Považská Bystrica --- začína uvažovať o rekonštrukcii hradu.

Tri štvorboké veže zabezpečovali hrad a okolité osady proti nepriateľom. Pravdepodobne preto boli tieto veže prevzaté aj do erbu mesta.

FOTOPRECHÁDZKA :

Na začiatku cestičky k hradu nájdete dve informačné tabule postavené tesne za sebou....zrejme pamätajú zašlú turistickú slávu hradu...Cesta je skoro neschodná, zanesená konármi, blatom a kameňmi. Dúfam, že novoty okolo majiteľa hradu a jeho obnova zavíta aj na prístupový chodník.

Po polhodinke cesty strmým chodníkom spomedzi vysokých stromov sa vynára silueta hradu.

Vojdeme ešte celkom zachovalým barbakanom so vstupnou bránou, za ktorou je už len torzo veže.

Vstupná brána v barbakane.

Na nádvorí sa môžeme točiť okolo svojej osi a pozorovať vonkajšie steny - pozostatky budov hradného komplexu.

...zachovalý krb

- rytiersky palác - najzachovalejšia časť hradu

Interiér paláca

...a pekný výhľad ....

časť a brána do kaplnky

K Bystrickému hradu sa viaže povesť spätá s jeho azda najznámejšími obyvateľmi – bratmi Podmanickovci. Povesť ani nezachádza ďaleko od pravdy, keď ich vykresľuje ako lúpežných rytierov.

Jedného dňa sa bratia opäť vydali na zbojnícke chodníčky. Tentoraz sa však rozdelili a každý so svojou tlupou zamieril iným smerom. Rafael sa dostal až k Jablunkovskému priesmyku, kde narazil na ozbrojený sprievod poľského šľachtica Juraja Lasinkoviča, ktorý cestoval spolu so svojou dcérou Hedvigou. Proti veľkej presile nemali prepadnutí žiadnu šancu, Rafael sa zmocnil všetkého majetku a zajal aj krásnu Hedvigu. Lasinkovič zostal zranený na bojisku. Tu ho našiel jeden sedliak a odviezol ho do svojej chalupy. Po krátkom čase sa šľachtic uzdravil a zverboval skupinu sedliakov, aby oslobodil svoju dcéru.

Rafael si odviedol Hedvigu na hrad. Krásna Poľka ho však odmietala, a čím bola neprístupnejšia, tým viac bol do nej zamilovaný. Po čase sa so svojou družinou vrátil aj Ján. Našiel brata mĺkveho a smutného, nevedela ho rozveseliť ani veľká korisť, ktorú Ján priviezol. Naveľa ktorýsi kumpán spomenul, že je Rafael zamilovaný do krásnej Hedvigy. Ján ju chcel okamžite vidieť, no Rafael o tom nechcel ani počuť. Ján však nepočúval jeho námietky a vtrhol do Hedviginej komnaty. I stalo sa, že aj Ján sa do Hedvigy zamiloval. Medzi bratmi vzbĺkla žiarlivosť a nenávisť. Dokázala ich spojiť už len chamtivosť. A tak, keď sa dopočuli, že budatínsky pán sa vzdialil zo svojho hradu, na ktorý si už dlho brúsili zuby, okamžite zhromaždili družinu a vybrali sa na výpravu. Medzitým Lasinkovič so sedliakmi zaútočili na hrad, dobyli ho a oslobodili Hedvigu. Hrad zapálili, takže ho bratia po svojom návrate našli v plameňoch. O krátky čas požiadali kráľa o milosť, polepšili sa a slúžili kráľovi oddane až do smrti.

Mesto Považská Bystrica sa rozhodlo obnoviť schátraný Považský hrad, ktorý nedávno získalo od miestneho Klubu slovenských turistov Sparta. Zrúcanina je momentálne v takom dezolátnom stave, že vstup na ňu je len na vlastné riziko.
Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa mesta Miroslava Stanislavová, Krajský pamiatkový úrad Trenčín už vydal rozhodnutie o obnove Považského hradu, v ktorom schvaľuje komplexnú obnovu tejto národnej kultúrnej pamiatky. Treba urobiť statický výskum, vypracovať návrh na odstránenie náletovej zelene, návrh na obnovu hradu a jednotlivé etapy prác, ktorým predchádza architektonicko-historický výskum. "Mesto Považská Bystrica bude realizovať tieto aktivity z vlastných zdrojov a pridelených účelových dotácií," uviedla Stanislavová. Mesto hrad od turistov kúpilo za 400-tisíc korún, tie im bude splácať desať rokov.