Nová stránka 1

Učebné pomôcky - Vlastiveda - Hrad Pajštún

Hrad PAJŠTÚN

Obec: Borinka, Okres: Malacky, Kraj: Bratislavský

patrí do katastra mesta Stupava

Borinka 235 m.n.m. Pajštún 486 m.n.m

Výškové prevýšenie medzi obcou Borinka a Pajštúnom je približne 250 metrov.

- Výstup je mierne náročnejší, no ideme príjemným bukovým lesom. Na hrad chodí početné množstvo turistov všetkých vekových kategórií, hlavne z okolia BA. Na hradnom brale sa dá trénovať skalolezectvo.

Prístup

Obec Borinka - Pajštún (0:40, späť 0:20).
Z obce Borinka, od kostola vedie červená turistická značka až k zrúcaninám hradu. Zaparkovať možno neďaleko kostola, pred hostincom "Pod Pajštúnom". Cesta vedie okolo hostinca, krátko cez obec, potom poľnou cestou a lesným chodníkom.
Z Pajštúna sa možno žltou turistickou značkou dostať k zrúcaninám Dračieho hrádku (1:45) alebo opačným smerom ku kaštieľu v Stupave (1:20).

pre vyhľadávač HIKEPLANNER : Kliknite TU

DEJINY HRADU :

------------------------------------------------------------------------------------------------------

DEJINY HRADU V KOCKE : - pre štvrtákov

Pajštúnsky hrad patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch preberali od 13. storočia funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu. Začiatky kráľovského hradu siahajú do 2. polovice 13. storočia. Doložený je v r. 1273. Najstarší majitelia mali spoločné panstvo so Stupavou, kam sa neskôr aj vrátili. Od 14. storočia patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka nepretržite až do r. 1526, keď rod vymrel a majetky sa dostali do rúk Serédyovcov a neskôr Salmovcov. Takmer 300 rokov /v rokoch 1592 až 1863/ patril Pálffyovcom, nakoniec ako ruina Károlyovcom. Hrad vyhorel v polovici 18. storočia, čiastočne ho opravili a naďalej používali. Od 1810, keď ho zdemolovali napoleonské vojská, leží v ruinách.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Tu nájdete →DEJINY PODROBNEJŠIE :

BUDOVANIE HRADU :

K najstarším častiam hradu patrí veža a palác, ktoré boli v 15. storočí prestavané. V 16. storočí bol vybudovaný nový pevnostný systém s mohutným rondelom a delovými pozíciami. Posledná baroková prestavba v roku 1619 obohatila hrad viacerými objektmi, najmä širokým arkierom tretieho podlažia paláca s neskoro renesančnými maskarónmi na mohutných kamenných krakorcoch. V roku 1635 poveril uhorský stavovský snem čerstvého grófa Pavla IV. Pálffyho prestavbou Bratislavského hradu. kamenárskych majstrov a štukatérov. Ich prítomnosť dokonale využil a nechal v renesančnom slohu prestavať a rozšíriť Pajštúnsky hrad. Zároveň prestaval starú pevnosť v Stupave na nádherný kaštieľ a novozískaný Bojnický hrad.

Prestavbu Pajštúnskeho hradu viedol taliansky stavebný inžinier Filiberto Luchese. Filiberto Luchese prestaval hrad dôkladne, z pôvodného stredovekého jadra nezostalo takmer nič. Bohužiaľ z celej tejto nádhernej prestavby dnes môžeme v rozvalinách obdivovať len opevnenie na západnej strane. Najznámejšie sú však “pajštúnske levy” vpravo nad vstupnou bránou. Ide o renesančné maskaróny - konzoly ktoré podopierali dnes nedochovaný arkier. Pôvodne ich bolo asi deväť, dnes ich je na pôvodnom mieste šesť. V posledných desaťročiach sa niektoré maskaróny uvoľnili, následne vlastnou váhou prevážili a spadli.

Hrad vyhorel v polovici 18. storočia, čiastočne ho opravili a naďalej používali údajne aj ako muničný sklad. Od 1809, keď ho napoleonské vojská (spolu s hradom Devín) nechali vyhodiť do vzduchu, leží v ruinách.

Súčasný stav

Z článku zo stránky Milana Greguša http://www.hrady.sk/index.php?article=7 citujem :

"Cesta (dnes chodník) pred vstupnou bránou do hradu je vsadená na tehlovom a kamennom podloží. Ak zostúpime z chodníka a dostaneme sa na svah kopca, zreteľne uvidíme spomínanú mohutnú tehlovú príjazdovú rampu. Je to však len jej časť, väčšinu zakrýva (i okolie celého hradu) napadaná sutina. V minulosti bol svah kopca pod hradom strmší a tak vtedajší stavitelia museli podložie cesty navýšiť a spevniť.

Vo vstupnej bráne hradu bola padacia mreža. Torzo kamenného žliabku, ktorým sa vertikálne spúšťala môžeme vidieť i dnes.

V hornej časti hradu sa v jeho prostriedku nachádza nádrž na vodu. Jej okraj sa na začiatku 90-tych rokov vplyvom presakujúcej vody prevalil. V nádrži sa zhromažďovala dažďová voda, ktorá bola zachytávaná zo striech a sem privádzaná. Slúžila na úžitkové účely, pitnú vodu na hrady, kde nebola studňa museli vždy dovážať. Inak tomu nebolo ani na pajštúnskom hrade. Kvalitných prameňov bolo na okolí vždy dosť. Stavební majstri najprv vyhĺbili na nádvorí hradu jamu, tú zaklenuli a navrchu nechali otvor na naberanie vody. Ako vidno z odkrytej - zosunutej steny, stavebníci sa museli popasovať s kamenným podložím, ktoré museli miestami vysekávať.

Na východnej strane hradu sa zachoval zaujímavý kamenný výstupok v stene hradu. Jeho podoba pripomína smolný nos - jeho vnútornú nálievku. Obrancovia hradu cez túto nálievku liali na útočníka horúcu vodu alebo smolu. Tá vytekala z vonkajšej strany múru hradu na votrelcov a zabraňovala im v postupe.

Pri bližšej obhliadke hradu si môžeme všimnúť mnohé stavebné zmeny v jeho múroch. Na hrade sa často menili polohy okien a pristavovali nové časti. Pri troche námahy objavíme aj zvyšky trámov zapustené v kapsách múrov, ba dokonca i torzo dreveného okenného rámu.

Skalný masív pod hradom poskytuje horolezcom z blízkeho okolia atraktívne lezecké zaistené cesty s rôznymi stupňami obtiažnosti."

Na jeho severnej strane - postavil Filiberto mohutný delový rondel. Ide vlastne o dve veže, ktoré nápadne vystupujú z hradieb múru. Jedna má polkruhový tvar, druhá má zalomené steny s nárožnou bosážou, kde sa zachoval vytesaný letopočet 1645.

Hradné budovy sa zachovali vo fragmentoch okolo ústredného nádvoria, ktorého plochu prekrýva násyp z poškodených murív. Najsúvislejšie je obvodové murivo palácov a opevnení vstavaných do masívu hradného brala, so zachovanými otvormi okien, arkierov, vstupov, v murive s odľahčovacími oblúkmi a stopami po klenbách. Najpôsobivejšie sú krakorce niekdajšej pavlače nad vstupom s neskororenesančnou výzdobou v podobe maskarónov z r. 1619, ktoré svojou rôznorodosťou dokumentujú nároky staviteľa na architektúru a jej umelecké stvárnenie.

PRECHÁDZKA HRADOM :

1 - horný hrad

2 - predhradie z pálffyovskej prestavby

3 - južná brána a vstupná budova

4 -dvojpodlaž. budova nadväzujúca na vstup. budovu s trojicou arkierov s konzolami - /maskaróny/

5 - bastióny z pálffyovskej prestavby

6 - polkruhová delová bašta /16. st./

7 - hradná brána horného hradu

8 - palác so suterénom zahĺbeným do skaly

9 - palác z pálffyovskej prestavby

10- zahrotená delová bašta z pálff. prestavby

11- zaklenutá podzemná cisterna na vodu

12- južný palác

K hradu prichádzame okolo zahroteného delostreleckého bastiónu. (5) Hneď za ním je zaklenutý prejazd brány (3) s viditeľnými žľabmi pre bránu, pod vysokou trojpodlažnou vstupnou budovou, z ktorej zostala už iba čelná stena. Nadväzovali na ňu dve podlažia dnes už neexistujúceho objektu. Navonok bol členený trojicou dvojposchodových arkierov, podchytených konzolami ozdobenými maskarónmi, ktoré sa čnejú vo výške. Na zemi pod múrom môžeme vidieť jedného maskaróna - z pôvodne deviatich. Vchádzame vľavo do predhradia. (2) Ideme okolo / vpravo/ 1.paláca (9) z poslednej prestavby hradu, ktorý končí torzom hradnej brány (7). Ak pôjdeme ďalej, na konci predhradia vľavo, uvidíme bastióny tiež z prestavby talianského majstra /Filiberto Luchese/ z roku 1640 - preto tie tehly.... Vyjdeme hore k staršej polkruhovej delovej bašte zo 16. st. (6). Odtiaľ máme pekný výhľad na okolie. Môžeme nazrieť - vpravo - dovnútra bránového objektu a do interiéru 1.paláca /9/. Potom môžeme ísť ďalej vyššie, okolo už neexistujúceho 2.paláca (8). Zostala po ňom iba priehlbina, rozhádzané kamene a akási bránka - asi strop....no ak by sa to odhrabalo.......škoda, že o tento hrad sa nezaujímajú nijakí nadšenci obnovy.... Po pravej strane medzi stromy a kríky vidíme väčšiu plochu horného hradu (1), kde zvyknú návštevníci hradu relaxovať na trávičke a slniečku.... Inak celkom pekná lúčka na hornom hrade....V prostriedku je nenápadná, trochu zarastená zeleňou - štvorcová diera . Ak prejdeme kúsok ďalej , uvidíme otvor....vlezieme doňho a ajhľa - cisterna!!!!!! A už vieme, čo za otvor sme videli navrchu. TU klikni! Je veľkých rozmerov - vo veľmi zachovalom stave!!!!!!. Určite sa tam pozrite. Akurát netuším, načo bola táto dierka v strope...... /kto vie??????? napíšte mi..../ Ideme ďalej na najvyššie miesto a uvidíme objekt ako vztýčený prst......Je to stena - zboku torzo vstupnej bránovej budovy, ku ktorej sa môžeme dostať zvrchu a odvážlivci - riskujúci život - po nej lozia...... Na strmom okraji môžeme vidieť konzoly s maskarónmi zhora - ako vytŕčajú zo zeme..... Odtiaľ je pekný výhľad na krajinu a na Stupavu. Prejdeme sa po okraji hradného areálu smerom na juh a môžeme opatrne nazrieť do zvyškov malého tunela po nejakých budovách, či múroch...., či zaujímavé úpravy hradného brala na hradný múr.... Pri odchode z hradu sa ešte pokocháme umeleckým dielom - tváre maskaróna a ideme svahom bučiny domov.....

ZDROJE :

Daniel Kollár, Jaroslav Nešpor : "Najkrajšie zrúcaniny"

http://www.hrady.sk/index.php?article=7

http://www.borinka.sk/page.asp?id=3

http://www.aclokomotiva.sk/view.php?cisloclanku=2003100901

http://sk.wikipedia.org/wiki/Paj%C5%A1t%C3%BAn

http://www.scouting.sk/scouting/index.php?option=com_content&task=blogcategory&id=47&Itemid=222

http://www.slovenskehrady.sk/?show=objecthistory&which=Pajstun

Obsah textu zostavil M.K - október 2008

FOTOPRECHÁDZKA :

...Borinka - kostol - tak tuto zaparkujete :

...pekná smerová tabuľa v dedine, že?

...a po 40 minútach cesty bukovým lesom dosť do kopca - sme pred hradom :

Vstupná hlavná brána aj so stenou bránovej veže je dosť zakrytá za stromami.....

...tých slávnych "maskarónov" ...bolo ich kedysi 9....... - zbadáte až po chvíľke v dosť veľkej výške.....

....ešte že je jeden spadnutý.....môžeme si ho z blízka poobzerať:

...a vchádzame cez dosť veľkú bránu :

...odspodu je zaujímavá - vidno posledné prestavby, ktoré dal robiť Pavol IV. Pálffy a jeho francúzky staviteľ - Filiberto Luchese, dokončené pravdepodobne v roku 1645 :