Hrad

OSTRÝ KAMEŇ

/pôvodný názov Ostriež/,

7. september 2008

 Zrúcanina hradu je pre trochu zdatnejších turistov vzhľadom na dosť strmé stúpanie. Je z nej pekný výhľad na všetky svetové strany a na vodnú nádrž Hrudky -Buková.V súčasnosti je upravovaná skautmi, čistí sa od kríkov. Je to pohraničný hrad na ochranu Českej cesty, postavený v 13.storočí.

Poloha hradu : pri obci Buková, Okres Trnava, Kraj Trnavský, západný svah Malých Karpát  v masíve pohoria Záruby, severne od Smoleníc.

Prístup k hradu :

Smerom od Vrbového v  obci Buková  odbočíme pred reštauráciou a požiarnou zbrojnicou doľava , smer tábor pri jazere, autom pokračujeme až po zákaz vjazdu na lesnú cestu, kde zaparkujeme auto a pokračujeme pešo. Prejdeme cez  vychodenú cestičku cez pole a ďalej kráčame lesnou, dosť strmou cestou asi 30 min až po hrad.

Z Bratislavy autom po diaľnici D2 až po odbočku do Lozorna. Z Lozorna pod západnými úbočiami Malých Karpát až k vodnej nádrži pri obci Buková. Prejdete pešo cez priehradný múr, držíte sa žltej značky, ktorá vás dovedie pod les k smerovníku Brezinky. Odtiaľ pôjdete po červenej značke.

História hradu :

Jeho meno je zrejme odvodené od tvaru skaly, na ktorej je postavený.

Hrad mal aj špeciálnu úlohu chrániť diaľkovú obchodnú cestu, vedúcu z Budína cez západné Slovensko týmto priesmykom do českých krajín, ktorá je všeobecne známa ako tzv. česká cesta.Spolu s Korlátskym, Plaveckým a Smolenickým hradom patril do reťaze pevností, ktoré na ňu dozerali. Význam tejto dopravnej tepny sa ešte zvýšil po roku 1336 tým, že kráľ Karol Róbert udelil osobitné výsady obchodníkom, ktorí po tejto ceste rozvážali tovar.

Hrad tvorila veža, trojpriestrový palác spojený do bloku s bočnou hranolovou vežou, v ktorej bola vstupná brána a kaplnka. a z nižšie položeného predhradia zo 16. storočia, ktoré slúžilo zväčša hospodárskym účelom. Na horný hrad sústredili stráž, bola tu kuchyňa a väznice. Pre nádvorie na brale už nezostalo miesto.

Najprv bol kráľovským majetkom, v roku 1394 ho kráľ daroval veľmožovi Stiborovi zo Stiboríc. po vymretí jeho rodu vystriedal rad vlastníkov: Kegelovičovci, Révaiovci, Turzovci, Forgáčovci. Od 15. storočia prináležal grófom zo Svätého Jura a Pezinka. Od 16. storočia patril Czoborovcom spolu s feudálnym panstvom, ktoré k nemu prislúchalo. V roku 1540 patril hrad bratom Petrovi a Pavlovi Bakičovcom. Začiatkom konca hradu boli boje, ktoré sa na ňom odohrali počas proticisárskeho  Rákociho povstania. Poslední majitelia hradu Pálffyovci v 18. storočí preniesli sídlo panstva z hradu do mestečka Moravský Svätý Ján a hrad začal pustnúť.

Zaujímavosť v histórii majiteľov :

Všetko sa začalo úmrtím syna Imricha -  Gašpaara Cobora, Imrichovho syna, ktorý zomrel na jar r. 1539. Musel to byť neposedník a ľachtikár, lebo majetky zaťažil pôžičkami a ženu Uršulu s piatimi nezaopatrenými deťmi zenechal v dlhoch. Ostrý Kameň založil bratom Bakičovcom. vdova po Gašparovi hrad s ťažkosťami od Bakičovcov odkúpila, aby majetok zachovala pre svojich synov. Ale o ich panstvo prejavil záujem palatínsky námestník František Révai, manžel Gašparovej sestry Anny. V zúfalej situácii sa vydala za vdovca Petra Bakiča. r. 1543. pani Uršula sobášom prišla o majetky, lebo na želanie kráľa Révay predal Bakičovi majetky, teda Ostrý kameň patril všetkým potomkom Bakiča a Coborovci zase nemali nič. Začalo sa to zamotávať, keď  Imrich II Cobor, syn Uršuly, požiadal o ruku Angeliky Bakičovej. Michal, syn Františka Révaia zasnúbil sa s Annou, dcérou Petra Bakiča. Medzi rozvadených šľachticov, musel sa pomiešať panovník. Až na jeho zákrok rody uzavreli dohodu, podla ktorej po r. 1554 hrad a panstvo rozdelili. vlastníkmi polovice Ostrého Kameňa sa stali Bakičovci s Réviovcami, druhú časť uhájil Angelikin muž, barón Imrich Cobor.

POVESŤ :

Opustený malokarpatský hrad dožíval v nostalgických spomienkach na slávne časy, keď priesmykom chodili vznešené diplomatické posolstvá a za zvuku píšťal tiahli skvele sprievody panovníkov, hýriace pestrosťou šiat i koní, vyzdobených parádnejšie ako dámy. Taký hrad nemohol zostať bez vzácností a cenností by splesnivel bez povesti.

 "V chatrči pod Ostrým Kameňom žila baba jazyčnica. Najradšej pomáhala tým, čo nič nerobia a chorľavela od závisti. Každý sa jej bál ako ohňa. Jedného dňa, preklínajúc svet, šla do hory zbierať raždie. Pre samé zlorečenia poblúdila. Kdesi-čosi dostala sa do podzemnej izby hradu, preplnenej klenotmi. Harpya zíza na poklad ani koza na kapustu. Hneď chamtivo naberá jagavú moc. Nevidí, nepočuje, ustavične s jej máli. Po treťom hrmení sklepenia s veľkým rachotom sa zrútilo a odvtedy planú ženu ani drahocennosti nikto nezočil."

FOTOCESTA HRADOM:

KONIEC

ZDROJE :

http://www.panorama.sk/go/clanky/455.asp?lang=sk&sv=2

http://ostrykamen.asgard.sk/