Nová stránka 1

Učebné pomôcky - Vlastiveda - Oravský hrad

Použité zdroje: www.muzeum.sk www.oravskyhrad.sk

www.zamky.sk

Oravský hrad mapa

Národná kultúrna pamiatka

Otváracie hodiny : 2008
júl, august              denne    8.30 - 18.00
október                   denne    8.30 - 16.00
november-marec   denne   10.00 - 15.00,

september, máj - denne 8.30 - 17.00

Určite sa oplatí pozrieť - je to jeden zo zachovalých hradov , aj keď bol niekoľkokrát poškodený - so všetkými budovami, miestnosťami, fungujúcou kaplnkou a pod. Je tam nábytok, obrazy.... no pozrite si to sami.

PRIPRAVTE SA NA MNOŽSTVO SCHODOV, ktoré treba vystúpať, ak chcete všetko vidieť....chodí naň množstvo turistov, oplatí sa ísť na prvé vstupy do hradu. Stojí to za to, pozrieť sa na hrad - je prekrásny...aj keď by už steny potrebovali opravu..... na obrázku vľavo vidno dlhý rad na vstupenky....

HRAD vznikol v 13.- tom storočí na mieste staršieho osídlenia. Jeho zničenie nespôsobila vojenská sila, ale 14 - dňový požiar v roku 1800. Majitelia hradu ho obnovili len čiastočne. Veľká obnova bola pri príležitosti 100-ho výročia založenia Oravského múzea v rokoch 1953 - 68.

Oravský hrad je jeden z najkrajších hradov na Slovensku nachádzajúci sa na strmom vápencovom brale priamo nad obcou Oravský Podzámok vo výške 112 m nad hladinou rieky Orava.

O dnešný vzhľad sa postarali Turzovci , ktorých stavebná obnova hrad zaradila medzi významné stavby renesančného obdobia. Pálffyovci (poslední majitelia) sa pokúsili o čiastočnú romantickú úpravu.

História hradu :

Hrad vznikal postupne od 13. do 18. storočia. Vybudovali ho zrejme ako obranu severnej hranice krajiny po tatárskom vpáde. Prvá písomná historická zmienka pochádza z roku 1267, keď hrad prevzal kráľ Bello IV. od Ballašovcov. V roku 1298 patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu a po jeho smrti sa Orava dostala do rúk mocného magistra Donča. V roku 1333 získal hrad Karol Róbert z Anjou, ktorého (neskôr aj jeho syna) zastupoval na hrade kremnický komorský gróf Leopold a po ňom množstvo kastelánov, čo hradu príliš nepomohlo. V čase husitských výprav vlastnil hrad Ctibor zo Ctiboríc a po ňom ho proti husitom v roku 1433 bránil Mikuláš Balický. Od roku 1441 bol kastelánom hradu Peter Komorovský, ktorý spolu s Jánom Korvínom, /Ján Korvín - nemanželský syn kráľa/ a vtedy v stredoveku na Oravskom hrade vládol rušný vojenský i spoločenský život. Komorovský hrad nielen ubránil proti husitom, ale po šikovnej politike a vyjednávaní sa napokon stal aj županom Oravy, čo sa prejavilo aj opravou a opevnením hradu. Po jeho porážke, keď sa pridal na stranu povstalcov, hrad prevzal Matej Korvín. Neskôr bol držiteľom hradu Imrich Zápoľský. Aj Orava sa stala terčom útoku cisárskeho vojska. Hrad síce pre Zápoľského ubránili bratia Kostkovci, ale v roku 1534 aj tak prešli na kráľovu stranu. Vtedy Ferdinand daroval hrad Jánovi z Dubovca, ktorý hneď začal s jeho rozsiahlou úpravou, pretože nevyhovoval vývoju vtedajšej vojenskej techniky. Po jeho smrti spravoval hrad Václav Sedlnický, od roku 1556 František Turzo, ktorý ho získal kúpou za 18 338 zlatých do dlhodobého nájmu, kým mu kráľovský dvor nevráti vynaložené náklady. Neskôr hrad vlasnil jeho syn Juraj Turzo, ktorý ho v roku 1606 získal už do trvalého a dedičného vlastníctva po meči i praslici. Juraj Turzo mal jedného syna Imricha a 7 dcér. Smrťou Imricha Turzu vymrel rod po meči. V roku 1626 sa na hrade Lietava zišlo 7 dcér Juraja Turzu a založili tzv. Oravský komposesorát - spoluvlastníctvo (Oravské hradné panstvo), ktoré malo vždy voleného jedného komposesora - riaditeľa, ktorý spravoval tieto majetky. Thurzovci sa pričinili o dnešný vzhľad budov ktorí, počnúc Františkom Thurzom, prispeli k jeho stavebnej obnove.

Ďalší správcovia hradu boli napr. aj Thőkőliovci. Posledné povstanie Rákociho bolo potlačené na jar 1709 a hrad bol značne poškodený. Jeho správcovia dali na hrade urobiť len nutné stavebné úpravy. Potom nastal zničujúci dvoj týždňový požiar v roku 1800, zapríčinený pravdepodobne iskrou z komína. Pálffyovci boli poslední majitelia hradu. V rokoch1906 - 1912 zreštauroval strednú časť Jozef Pálfy, pokúsili sa o čiastočnú romantickú úpravu, ktorá sa dotkla predovšetkým stredného hradu.

Až správca Edmund Zichy v spolupráci s nadšenými záchrancami kultúrnych pamiatok Oravy založil jedno z prvých múzeí na Slovensku a zaslúžil sa o obnovu hradu.

Obranný systém hradu bol veľmi dobrý, a tak Oravský hrad nikdy nebol dobitý

Počas 2. svetovej vojny použili nemecké vojská hrad ako delostreleckú pozorovateľňu. Po tom, čo na budovu vypálili sovietski delostrelci salvu z raketometov kaťuša, sa Nemci rozhodli, že nebudú riskovať poškodenie pamiatky a z areálu hradu sa stiahli.

Prechádzka po hrade :

Hrad pozostáva s troch relatívne samostatných častí, hornej, strednej a dolnej. Toto rozloženie si zrejme vynútil tvar skaly, na ktorom je hrad postavený a tiež výstavbové obdobia počas ktorých bol hrad budovaný. Horná časť, Citadela, nazývaná tiež Horný hrad je najstaršou a najvyššou časťou hradu. V citadele je umiestnená expozícia archeológie. Pôvodne slúžila na obranu hradu, bývala v nej armáda. Stredná časť hradu, ktorú dal postaviť Matej Korvín nesie názov Korvínov palác. V tejto časti je možné vidieť skvosty slohov z čias gotiky, renesancie a romantizmu. Najnižšou, časťou hradu je Dolný palác, tiež Dolný Hrad. V roku 1534 získava donáciou Oravský hrad Ján z Dubovca, ktorý venoval veľkú pozornosť opevneniu hradu. Uskutočnil prestavbu a dostavbu horného hradu a zameral sa i na zlepšenie obrany. Nárožia spevnil okrúhlymi baštami a terasou pre umiestnenie diel. Prepojením hraného brala a donjonu v strednej časti hradu vybudoval obytné krídlo, Dubovského palác.

Ďalší majiteľ - František Turzo - jeho rod hlboko zasiahol do historického vývoja celej Oravskej stolice. František Turzo začal s rozsiahlymi stavebnými úpravami hornej a strednej časti hradu a s výstavbou obytného paláca v dolnej časti, Turzov palác. Súčasťou stavebných prác z roku 1606 za jeho syna Juraja Turzu, bola i výstavba preklenutia priestoru medzi dvoma bránami, čím vznikol vstupný tunel s kazematami – komorami na streľbu. Dostavbou hradnej kaplnky, fary, terasy a prvej vstupnej brány dal hradu súčasnú podobu.

Kaplnka sv. Michala

je situovaná v dolnej časti hradného areálu na Hlavnom nádvorí. Ako protestantskú modlitebňu ju dal postaviť Juraj Thurzo v rokoch 1610-1611. V kaplnke uvidíte dvojicu krýpt: Thurzovskú a Henkelovskú, obidve zo 17. storočia, prístenný epitaf na oslavu osobnosti Juraja Thurzu, posmrtné portréty Juraja Thurzu a Alžbety Czoborovej, posmrtné štíty, krstiteľnicu, kazateľnicu, reprodukciu pôvodného protestantského oltára, drevenú emporu. V polovici 18. storočia bol interiér kaplnky barokizovaný, katolizovaný a kaplnka bola zasvätená sv. Michalovi archanjelovi. V roku 1993 bola kaplnka vymiestnená a začali prvé výskumné práce, ďalšie výskumné práce pokračovali v roku 2001-2002 a v roku 2003-2005 prebehla samotná rekonštrukcia kaplnky sv. Michala. Pri rekonštrukcií bola preinvestovaná čiastka cca 10 000 000,- Sk. Slávnostne bola kaplnka otvorená 22. apríla 2006. Pre návštevníkov je prístupná od 29. apríla 2006.

V priestoroch Dubovského paláca je inštalovaná

PRÍRODOVEDNÁ EXPOZÍCIA ORAVSKÉHO HRADU

ETNOGRAFICKÁ EXPOZÍCIA ORAVSKÉHO HRADU

„ Tradície oravskej ľudovej kultúry“

Na hrade sú umiestnené vlastivedné expozície Oravského múzea (založené v r. 1868) so sídlom v Dolnom Kubíne, ktoré patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku.

Na hrade sú umiestnené vlastivedné expozície Oravského múzea (založené v r. 1868) so sídlom v Dolnom Kubíne, ktoré patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku.

FOTOGALÉRIA: