Lednické Rovne - kaštieľ

Slovenské sklárske múzeum

Pre verejnosť je prístupné prvé poschodie, kde sídli Slovenské sklárske múzeum.

Otváracie hodiny:
Po - Pi 7.00 - 14:00

Vstupné:
Dospelí 0,66€
Deti 0,33€
 

Lednické Rovne sa nachádzajú na pravom brehu rieky Váh v Ilavskej kotline.

Prvýkrát sa obec  spomína v listine z roku 1471.

Nachádza sa tu barokový kaštieľ - dvojpodlažná budova s anglickým parkom.  Od 16. storočia bol sídlom lednického panstva. Pôvodne bývali majitelia panstva na hrade v Lednici, ktorý je od Lednických Rovní  vzdialený 8km. Bol postavený koncom 16. storočia v roku 1594 Michalom Telekešim, ktorý tu býval so svojou manželkou Juliannou Suňogovou .  Neskorším vlastníkom sa stal František Dobó a  členovia jeho  rodov  Lorántffyovci.

V roku 1700 dal Rákoczy František II. so svojou sestrou Júliou - Barborou, panstvo do zástavy nitrianskemu biskupovi kancelárovi Ladislavovi Matyašovskému - jeho rodu patril kaštieľ do roku 1764, keď vymrel po meči. Pozostatky Matyašovcov sú uložené do hrobu po ľavej strane veže kostola. Majetok dostal do rúk pôvodnému dedičskému vlastníkovi Jánovi Gobertovi Aspremontovi – Linden, kedy kaštieľ zažíval najväčší rozkvet. Okolo roku 1800 vybudoval nádherný park.

Historický park v areáli kaštieľa bol založený okolo roku 1800 grófom Aspremontom a patril medzi najväčšie parky v Uhorsku .

V miestnom parku stojí za pozornosť aj zrekonštruované a obnovené mauzóleum Jozefa Schreibera, ide o  neorenesančnú stavbu štvorcovitého pôdorysu, ktorá bola vybudovaná z bieleho mramoru z cárskeho lomu z Talianska.

V areáli kaštieľa sa nachádza aj Slovenské sklárske múzeum.

V roku 1892 tu rakúsky podnikateľ Jozef Schreiber založil sklárne, ktoré fungujú dodnes. Veľké šľachtické panstvo zakúpil  roku 1890. V obci postavil   školu, zaslúžil sa o  pridelenie notárskeho úradu, pre ktorý postavil vlastnú budovu, za telegrafný úrad, vlastného lekára, početné domy pre úradníkov a robotníkov, továrenský Potravný spolok, hostinec a iné. V roku 1890 dal postaviť na najkrajšom mieste v parku neorenesančné mauzóleum, kde ho pochovali po jeho smrti 17.novembra 1902.   Panstvo s kaštieľom a parkom zdedili jeho štyria synovia Max, Eduard, Alfréd a Rupert.                                                

Jeho syn Eduard Schreiber bol slovenský priekopník kinematografie. V roku 1910 natočil svoj jediný hraný film z prostredia miestneho parku Únos, ktorý sa stal prvým hraným filmom na Slovensku. Po prevrate v roku 1945 boli odsunutí do západného Nemecka. V cudzom prostredí sa necítil dobre, mal vtedy 70 rokov a nemohol sa uplatniť. Zomrel v domácej opatere 17.januára 1962 na starobu. Mal osemdesiatšesť rokov. V Novom Meste nad Váhom sa narodil jeho syn Eugen, ktorý bol učiteľom v Podolí. Roku 1945 lednické panstvo znárodnili a kaštieľ adaptovali na základnú školu.

V súčasnosti v jednej budove areálu kaštieľa sídli Slovenské sklárske múzeum a obchodné centrum sklárne RONA a vzorkovňa pre jednanie so zákazníkmi. Názov sklárne „Rona“ má priamu väzbu na vtedajšie pomenovanie obce, kde sa skláreň nachádza.

V Lednických Rovniach sídli aj jediná sklárska škola na Slovensku  - Združená stredná škola sklárska.

FOTOGALÉRIA: