Učené pomôcky  -  Vlastiveda  -   Hrad Kremnica

Hrad KREMNICA

Kremnica -  staré banské mesto s tradičným mincovníctvom, terasovito rozložené v centrálnej časti Kremnických vrchov. Nachádza sa neďaleko Banskej Bystrice, na ceste medzi Žiarom nad Hronom a Turčianskymi Teplicami.

Areál mestského hradu je od roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou

Prístup :

 Hrad je priamo v centre mesta, na najvyššom mieste historického jadra. Odporúčam prístup k hradu cez hlavnú bránu na námestie, popri Trojičnom stĺpe cez námestie hore k hradu. Autom na námestie pred bránou - možnosť parkovať a prejsť sa cez historické mesto, alebo až k zadnej bráne na Zámocké námestie cez Továrenskú ul.

Prehliadka Mestského hradu trvá približne 2 hodiny.

V hradnom areáli sa nachádza 6 expozícií v priestoroch štyroch objektov: Románsky karner, Malá veža, Severná veža a Radnica.

Kremnický hrad je zachovalý, je najvýraznejšou historickou pamiatkou mesta. Je na severnej strane námestia, na návrší Krahuľského vrchu. Je dominantou mesta Kremnica.

Areál hradu tvorí kostol sv. Kataríny, ktorý je v centre,

Hrad vznikal postupne od 13. až do 15. storočia ako kráľovská pevnosť na mestskom pozemku na ochranu výnosov z ťažby drahých kovov a na úschov peňazí vyrobených v kráľovskej mincovni. Kremnický hrad bol sídlom komorského grófa, zástupcu kráľovského úradu.

hradné opevnenie s dvojitým hradobným múrom s bránou a tromi baštami, zvyšky radnice a karner, ktorý je najstaršou zachovanou budovou hradného areálu. Bol súčasťou niekdajšieho cintorína okolo dnes už neexistujúceho kostola.

Dnešný dvojloďový kostol vznikol v poslednej tretine 15. st. Veža kostola s renesančnou pavlačou sa stala charakteristickou siluetou mesta..

Prechádzka hradom :

Ku kostolu bola v 15. storočí voľne pristavaná veža. Dnes má renesančnú podobu, ktorú dostala po požiari v roku 1560. Po stáročia v nej sídlili strážcovia a ohlasovali nebezpečenstvo. V súčasnosti funguje izba strážcov ako expozícia a zároveň je odtiaľ najkrajší výhľad na panorámu mesta a okolité kopce. Návštevníci sa k nej dostanú výstupom po 127 točitých kamenných schodoch.

Opevnenie hradu je gotické, postavené koncom 14. st.  Pri obnove boli značne znížené a zakončené cimburím. Na opevnenie hradu nadväzuje opevnenie mesta. Kremnické mestské hradby možno zaradiť medzi najzachovalejšie na Slovensku.

Severná – vstupná brána : Pred bránou bola pôvodne hlboká priekopa preklenutá dreveným gotickým padacím mostom, neskôr v roku 1886 nahradená murovaným.

Vstupná veža s bránou a prejazdom zo 14. storočia je začlenená do hradobného parkanového systému. v podstrešnom podlaží kľúčové a štrbinové otvory, ktoré v rámci fortifikačného systému slúžili ako strieľne.

Karner sv. Ondreja – je najstarším objektom hradu Je to dvoj-podlažná kruhová stavba postavená v neskororománskom a gotickom slohu. V suteréne sprístupnenú kostnicu a v hornej časti kaplnku s gotickými nástennými maľbami.

 karner -staviteľský útvar slúžiaci na uchovávanie kostí nájdených na cintoríne. Môže patriť ku kostolu ako prístavba, prípadne je vymedzeným priestorom v chrámovej predsieni alebo pod chór, najčastejšie je však samostatnou centrálnou stavbou  /kostnica, budova, na uloženie nájdených kostí/

Malá (hodinová) veža na západnej strane areálu - v parkanovom múre hradieb, pochádza tiež zo 14. storočia a má štyri podlažia oddelené kamennými rímsami. Vo veži sú umiestnené barokové zvony. Dočasný názov hodinová mala, keď na predposlednom podlaží boli umiestnené hodiny.

Vstupné zámocké schodisko a južná veža. Zastrešené schody boli pristavané v poslednej tretine 18. storočia k staršiemu základu veže. V horných priestoroch sú umiestnené zvony.

Radnica (bývalá) - pôvodne štvorpodlažná obytná veža obdĺžnikového tvaru pochádzala z konca 14. storočia, bola vstavaná medzi hradobné múry. Poddolované územie časti pod mestom a následný zosuv pôd spôsobil, že boli v r. 1898 dve podlažia radnice odstránené a ukončené cimburím.

Banícka bašta na východnej strane má polkruhový základ, na ktorom stojí polygonálna nadstavba. Na vonkajšej – juhovýchodnej strane je osadený kamenný erb mesta. Bašta bola prestavaná v 15. storočí, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o zvyšok kaplnky.

V súčasnosti dominantným - výrazným prvkom námestia je barokový Morový stĺp sv. Trojice. Pôvodne na tomto mieste stál kamenný stĺp z roku 1711, ktorý v roku 1761 rozobrali a v roku 1776 premiestnili do Hornej Vsi. Základný pylón trojuholníkového pôdorysu má hlavnú stranu orientovanú na západ. Kompozícia je dynamická, s množstvom sôch svätých (14 veľkých sôch v nadživotnej veľkosti) a anjelov. V rokoch 1765 – 1772 dielo vzniklo pod rukami sochárov Dionýza Stanettiho a M. Vogerleho, po ich smrti dielo dorobil Vogerleho tovariš T. Mayer. Stĺp bol opravovaný v rokoch 1891- 1894, 1920 – 1921 a 1954 – 1957, posledné reštaurovanie v súčasnosti je pred dokončením.

Baroková fontána – nachádzajúca sa v severnej časti námestia - je pravdepodobne dielom dielne D. Stanettiho z 18. storočia, má tiež konvexno – konkávne krivky v pôdoryse. Pôvodne ústredným prvkom fontány bola socha Neptúna. Nedostatočné archívne podklady výrazu sochy rozhodli o zmene a novodobom sochárskom dotvorení stredu fontány. Práce boli realizované v rokoch 1990 – 1992.

Červená veža je kruhovou trojpodlažnou baštou na juhovýchodnom nároží mestského opevnenia. Nový interiér zo 70. rokov 20. storočia je riešený kovovým točitým schodiskom stredom objektu, jednotlivé podlažia boli vytvorené nanovo.

Opevnenie mesta veľmi jasne ohraničuje bývalé vnútorné mesto a napája sa na opevnenie mestského hradu. Múr mestského opevnenia má výraznú skladbu riadkovaním, miestami výšky 5 až 7 m. Pôvodne bol hradobný múr vyšší a mal z vnútornej strany drevenú pavlač. Dolná brána tvaru hranola s priechodom na prízemí má na južnej strane spúšťaciu mrežu. Vonkajšie fasády, okrem najvyššieho podlažia, tvorí pohľadovo špárovaný kameň.

Barbakan k Dolnej bráne bol pristavaný v roku 1530. Je tiež tvaru hranola, na prízemí s dvomi prechodnými otvormi : - väčší s polkruhovým portálom a pravouhlou zápustnou plochou pre padací most bol určený pre povozy, - menší má sedlový portál a bol určený pre peších.

 Chrliče, smolné nosy a nohavicové strieľne dopĺňa na čelnej strane renesančný polkruhový arkier a kamenná edikula s polychrómiou – s reliéfom sv. Kataríny. Vedľa vstupnej brány sú po stranách osadené reliéfne kamenné platne so symbolmi zlata (slnko) a striebra (mesiac), banských a minciarskych nástrojov. Nad platňami stoja keramické postavy baníka a minciara z 19. storočia. Na severnom priečelí veže barbakanu sú postranne prejazdného portálu osadené dva portrétne medailóny s polychrómiou z roku 1539 – cisára Ferdinanda I. a jeho manželky – kráľovnej Anny.

Čierna veža je kruhovou nižšou (dvojpodlažnou) baštou na juhozápadnom nároží mestských hradieb s malými strielňovými otvormi. Ide o jednopriestory radené nad sebou a sprístupnené vonkajším novým kovovým schodiskom z vnútornej strany opevnenia. Napriek odstráneniu dvoch brán z pôvodných troch a zbúraniu severovýchodnej časti múru mestského opevnenia, sa mestský fortifikačný systém Kremnice zachoval takmer v pôvodnom stave.

  Zhrnutie :

 Pamiatky:
- Areál mestského hradu
- Kostol sv. Kataríny
- Opevnenie hradu
- Karner sv. Ondreja
- Malá veža
- Vstupné zámocké schodisko a južná veža
- Radnica
- Banícka bašta
- Socha Immaculaty

Mestské hradby:
- Múr mestského opevnenia
- Dolná brána
- Barbakan
- Čierna veža
- Červená veža

Námestie:
- Gotické domy
- Morový stĺp sv. Trojice
- Baroková fontána
- Banícke domy

zdroj :

 www.zamky.sk

www.kremnica.sk

HOTOVO ......