Kostolec

21.6.2008

 Na návrší Kostolec na okraji Považského Inovca, ktorý sa vypína nad obcou Ducové -miestna časť obce Moravany nad Váhom pri Piešťanoch stál kedysi opevnený dvorec veľkomoravského veľmoža. Dnes je odtiaľ  nádherný výhľad na dolné Považie. Ostrožný výbežok Kostolec je situovaný v dominantnej polohe nad vážskou dolinou.

Kostolec je vysunutá expozícia Balneologického múzea v Piešťanoch, sa nachádza nad obcou Ducové, 7 km na severovýchod od Piešťan, s výškou 240 m.n.m.

Lokalita je národnou kultúrnou pamiatkou.

HISTÓRIA:

 Počiatky vývoja a premeny feudálnych sídel možno sledovať už v období Veľkej Moravy. V starých análoch sa spomínajú tri lokality: Bratislava, Devín a Nitra. Mimoriadne zaujímavý bol však nález v Ducovom pri Piešťanoch, kde bol objavený komplex stavieb z pol. 9. stor.

Takéto rozdelenie opevneného areálu na špecifické funkcie - obytnú(2), sakrálnu(1) a hospodársku(3), tvorilo základ aj v nasledujúcich už feudálnych sídlach.

 Vďaka výhodnému postaveniu v blízkosti dôležitých dávnovekých ciest, predovšetkým považskej vetvy tzv. veľkej jantárovej cesty - spájajúcej severnú a južnú Európu. Ostroh sa stal obývaným miestom vo viacerých obdobiach praveku a včasnej doby dejinnej.

 Medzi nálezy patria  šperky (náušnice, náhrdelník, prsteň) z bohatého ženského hrobu (11. stor.), ozdobný gombík z hrobov pri rotunde a šperk.

Stopy osídlenia pochádzajú už zo staršej doby kamennej (22 000 p.n.l) respektíve aj neskoršej doby kamennej (2000 p.n.l.) .

 Ďalšie osídlenie z polohy Kostolec je zistené z neskorého obdobia mladšej doby kamennej-eneolitu

V mladšej dobe bronzovej (1100 p.n.l.) tu jestvovalo významné hradisko velaticko-baierdorfskej kultúry, opevnené mohutným valom a priekopou vo vnútri areálu so sídliskom a výrobnými zariadeniami. Pozornosť si zasluhujú aj stopy osídlenia z doby rímskej (2-3 storočie n.l.).

Kľúčovú úlohu zohral Kostolec vo veľkomoravskom období (9.storočie - začiatok 10. storočia) Vzniklo tu opevnené včasnofeudálne veľmožské sídlo - dvorec s obytnou zástavbou a vlastníckym kostolom s malým pohrebiskom príslušníkov vládnucej vrstvy. Išlo o mocensko-správne stredisko, na ktoré sa viazali poľnohospodárske a remeselné osady v okolí. Kostolec sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie nateraz známe pamätníky veľkomoravskej kultúry na Slovensku.

 Zánik dvorca možno spájať s ambíciami Arpádovcov pri rozširovaní obsadeného územia koncom 10.stor.Po definitívnom zániku dvorca sa jeho plocha používala až do  pol.19.ako cintorín. Na stredovekom cintoríne  sa počas archeologického výskumu realizovaného v rokoch 1968-1972 a 1975 odkrylo  1545 hrobov s inventárom súdobej materiálnej kultúry.

 V polovici 15.stor. pravdepodobne v súvislosti s aktivitou husitských bratríckych vojsk na Považí bolo na Kostolci vybudované vojenské stanovisko - základňa. Osídlenie z 15.stor. sa zistilo aj v polohe Bašta.

 V r.1977-1978 bol dvorec sčasti rekonštruovaný podľa archeologického výskumu.

Použité zdroje:         www.ducove.sk         www.infocenter.sk	www.hrady.sk	www.mesto.sk
www.pic.piestany.sk	www.zamky.sk	www.muzeum.sk