Nová stránka 1

Učebné pomôcky - Vlastiveda - Hrad Gýmeš

Hrad GÝMEŠ

"JELENEC"

gim = jeleň

30.8.2008

2. návšteva : 5.2.2011 Zima na hrade

Cesta na hrad :

Hrad sa nachádza Na Západnom Slovensku, na SV od Nitry, nad obcou Jelenec v pohorí Tríbeč na strmom kremencovom kopci Dúň.

Patrí medzi turisticko-poznávacie výlety.

Prístup k hradu : /autom /

Na začiatku obce Jelenec odbočíme doľava - smer autokemping Remitáž, /cesta vedie okolo jazera/. Zaparkujete pred kempom, kde začína turistická trasa. Po ŽLTEJ turistickej značke kráčame plynulým stúpaním až k informačnému stĺpu, ktorý stojí na mieste, kde je Studený hrad / staré hradisko s pekným výhľadom na okolie/. Pokračujeme ďalej cca 5 min. k ďalšiemu rázcestiu - do Sedla pod Gýmešom a pokračujeme po ZELENEJ značke doľava až na hrad.

- cesta od auta po hrad trvá asi 1hod. 15 min.

- prevýšenie od kempu po hrad je : 296 m /218m.n.m.- 514m.n.m./

- vstup voľný, bez poplatku

História hradu :

Hrad dal postaviť na mieste starého hradiska Ondrej Ivanka zo starého veľmožského rodu Hunt-Poznanovcov, v prvej polovici 13. storočia. Dostal obec Jelenec ako dar v roku 1253 od kráľa Bela IV. za to, že mu v boji s Tatármi spolu s bratom Tomášom zachránil život a na skale Dúň nad obcou postavil hrad. Stal sa zakladateľom rodu Forgáčovcov, ktorí patrili medzi popredných rytierov Uhorského kráľovstva. Hrad im patril takmer nepretržite 700 rokov. Mal piatich synov. Z nich bol najúspešnejší Tomáš - dospel až na Nitrianskeho a tekovského župana a člena kráľovskej rady. Hrad násilne dobyl Matúš Čák Trenčiansky - po roku 1296 keď sa stal palatínom, jeho moc silnela. Pomocou intríg v zápasoch o trón sa postupne stal majiteľom väčšiny územia dnešného Slovenska. Nechal zabiť iTomášových bratov Ondreja a Ivánku, ktorí sa pustili z kráľovho poverenia do boja proti Matúšovi. Z obrovského majetku zostalo potomkom Ondreja a Ivánku len zopár obcí a ich rodiny museli žiť mimo svojho rodového sídla v chudobe. Od r. 1302 tu panoval jeho povereník Detrik. Ten dokonca s vedomím Matúša Čáka vypálil biskupský hrad v Nitre. Obýval vtedy reprezentačný Tomášov palác a preto sa niekedy hovorí i o Detrikovom paláci. Aj keď ho ho odtiaľto po Čákovej smrti 1321 vojská kráľa Ľudovíta Veľkého vyhnali, hrad kráľ Forgáčovcom nevrátil a dal ho kráľovnej Márii, /dcéra zosnulého kráľa Ľudovíta Veľkého./ Tá ho z vďaky za službu zabitia jej nepohodlného protivníka Karola Malého z Anjou, darovala svojmu dôverníkovi Blažejovi Forgáčovi. Po 80-tich rokoch majú hrad opäť Forgáčovci. No Blažej vzápätí zomiera a majetky si rozdelili jeho príbuzní Peter a Mikuláš Forgáčovci. Boli známe ich časté spory, čo viedlo k zanedbávaniu starostlivosti o hrad. V tom čase obývala hrad veľká rodina bratov Forgáčovcov a pristavovali sa nové obytné veže.

Šimon Forgáč bol veliteľom vojsk Františka II. Rákocziho počas stavovského povstania a tak cisár v roku 1709 za zradu zhabal všetky rodové majetky.

Potom ho odkúpil biskup Pavol Forgáč, ktorý spolu so synom Pavlom, urobili rozsiahlu barokovú prestavbu. Na hrade dal postaviť 4 kaplnky, z ktorých sa zachovala iba kaplnka sv. Ignáca. Kaplnka bola miestom každoročných púti.

Tu sa traduje zvyk, že na hrade privítali každého nového hosťa štyrmi údermi lopatou po zadku pod hradnou bránou - tzv. lopatovým tancom a zápisom do knihy.

Pod kaplnkou bola rodinná hrobka a oltár s veľkým alabastrovým krížom. Ani Gýmeš sa neobišiel bez vykrádačov hrobiek. Pri jednej z pútí v r. 1814, našli vykradnuté hrobky a povyhadzované časti odevov a kostier po hrade.

Ešte aj počas návštevy hradu A. Medňanským na začiatku 19. storočia bol hrad zväčša zariadený a až na „zadnú časť“ bol v obývateľnom stave. Cisterna pred kostolom stále poskytovala sviežu pitnú vodu a v kostolnej krypte odpočívali Ladislav a Jozef Forgáčovci.

Rodine Forgáčovcov patril hrad do vyvlastnenia majetkov štátom v roku 1950. Posledný Forgáč sa odsťahoval na svoju balatonskú kúriu a časť svojho majetku rozparceloval medzi obyvateľov. No už od roku 1722, keď dal Pavol Forgáč postaviť v obci kaštieľ, začali Forgáčovci hrad opúšťať. Po požiari v polovici 19 st. hrad začal pustnúť. Časti hradieb obyvatelia obce použili na stavbu cukrovaru

Budovanie hradu:

Výstavba hradu sa začala jadrom hradu : hranolovou obytnou vežou (2) na najvyššom mieste brala s trojuholníkovým nádvorím (1), pozdĺžny palác (3), podkovovitá veža (4) a hradná brána . Neskôr sa postupne pristavovali prevádzkové budovy (5). Osamote stojaci Tomášov palác (6) neskôr prepojili s hranolovou bránovou vežou (8)a vzniklo východné predhradie s ostrouhlým zakončením, kde postavili vežový palác (9), ktorý pri barokovej prestavbe Pavlom Forgáčom prestavali na Kostol sv. Ignáca. Neskôr bol pristavaný ďalší vežový palác (10) z vonkajšej strany južného predhradia (11). kde premiestnili i hlavný vstup do hradu, ktorý zabezpečili mohutným bastiónom (12)a delovou baštou (13) pred bránovou vežou východného predhradia (8). S južným predhradím je spojená tunelom.