Učebné pomôcky  -  Vlastiveda - Červený Kameň

Hrad Červený Kameň

 Národná kultúrna pamiatka  

 Nadmorská výška: 339 m

Druhá návšteva -               30.júl 09


    

 

 

 

Nachádza sa  na juhovýchodnom svahu Malých Karpát neďaleko Modry nad obcou Častá okres Pezinok na Západnom Slovensku. Je situovaný na kremencovom brale nad osadou Píla .

 

Hrad je zrekonštruovaný a je vo veľmi dobrom stave. Verejnosti bol celý hrad sprístupnený až v roku 1997.

 

Atrakcie v areáli hradu  :

V areáli hradu ponúka jedinečný zážitok návšteva Sokoliarskeho dvora ASTUR (najväčšia kolekcia dravcov na Slovensku)

    Viac informácií o muzeálnych exponátoch a zariadení interiéru získate na stránke Slovenského národného múzea www.snm.sk

 

 

 

 

HISTÓRIA  HRADU :

 

Červený Kameň je mohutný  a zachovalý hrad z pol. 13. stor.

Na mieste dnešného hradu stál  jeho predchodca, stredoveký hrad, ktorý založila vdova  po českom kráľovi Přemyslovi Otakarovi I.,  a dcéra uhorského kráľa Bela III., kráľovná Konštancia.

Vznikol ako súčasť pohraničného opevnenia - pevnej reťaze hradov rozkladajúcich sa od Devína až po Trenčín. Bol kráľovským hradom, ktorý dostávala šľachta do zálohy za vojenskú a hospodársku podporu kráľovskej moci. Tak sa v ňom za pomerne krátke obdobie, dve a pol storočia, vystriedal celý rad majiteľov.

 

 

V roku 1296 zakúpil hrad Matúš Čák Trenčiansky ale po jeho smrti (roku 1321) opäť pripadol kráľovi. O sto rokov neskôr ho vlastnili Wolfurthovci (do roku 1440), potom pezinský a svätojurský gróf Juraj, jeho syn Peter, od ktorého ho v roku 1511 získal Ján a Juraj Zápoľský a napokon Thurzovci, s ktorými vstupuje do dejín hradu prvý krát podnikateľská vrstva.

 

Majetkom rodiny Thurzovcov sa stal začiatkom 16. stor.

Thurzovci získali svoje bohatstvo z banského podnikania. Jedným z ich obchodných partnerov sa stala bohatá podnikateľská rodina Fuggerovcov z juhonemeckého Augsburgu. Tiež sa zaoberali ťažbou drahých kovov a obchodom, patrili k najbohatším európskym magnátom a finančníkom. Svoj vzťah upevnili aj príbuzenským zväzkom, keď sa v roku 1497 Juraj Thurzo oženil s Annou Fuggerovou. Preto Thurzovci v roku 1535 predali Červený Kameň práve Fuggerovcom, ktorí za neho dali 107 401 zlatých.

 

Od r. 1535 bol vo vlastníctve rodiny. Jej predstaviteľ Anton Fugger inicioval rozsiahlu prestavbu na pevnosť s mohutnými suterénnymi skladovacími priestormi, aby v nich mohli byť bezpečne uskladnené komodity, s ktorými rodinný podnik obchodoval... Mali byť prekladiskom tovaru na obchodnej ceste do západnej Európy. Hrad však funkciu skladov nikdy neplnil.
 

Po smrti Antona Fuggera nastali medzi dedičmi spory. O hrad v tesnej blízkosti tureckého nebezpečenstva rodina záujem nemala. V roku 1583 ho od nich kúpil Mikuláš II. Pálffy, jeho rodina dostala svoj znak – jeleňa, vyskakujúceho z kolesa od kráľa Mateja Korvína. Erb dodnes zdobí fontánu na nádvorí hradu. Stal sa aj základom pre erb Bratislavského kraja.
 

Fuggerovci, vybudovali v rokoch 1535 - 1537 po jeho obvode novú pevnosť s ústredným štvorcovým dvorom a štyrmi nárožnými baštami. Nová pevnosť bola postavená na mieste starého hradu, ktorý búrali súčasne s výstavbou novej architektúry. Základom pevnosti bolo pôvodne iba juhovýchodné obytné krídlo, v ktorého suteréne boli rozsiahle skladovacie priestory.  Štyri nízke a široké bašty postavené na obranu pevnosti, systémom kazemát a strelných komôr Postavená pevnosť do dnešných čias nezmenila svoju základnú pôdorysnú dipozíciu so štyrmi baštami na nárožiach. Fuggerovské obchodné záujmy v tejto časti Uhorska však postupne slabli. Už po smrti predstaviteľa rodu Antona Fuggera (roku 1560) nastali medzi dedičmi spory, až rodina nakoniec predala hrad i panstvo

grófovi Mikulášovi II. Pálffymu, ktorého manželkou sa neskôr stáva Mária Magdaléna Fuggerová. Ďalšie podiely si zabezpečil týmto sobášom v roku 1583 a do roku 1588 sa mu podarilo vykúpiť zvyšok. Ihneď po získaní hradu začal s prestavbou hradu.

 Najprv vybudoval vstupné krídlo s hodinovou vežou a  potom začal výstavbu ďalšieho krídla na protiľahlej strane, medzi južnou a východnou baštou. V prízemí tohto krídla vznikla rozsiahla sieň - hradná lisovňa vína. Nakoniec upravuje pôvodný fuggerovský palác. Cieľom všetkých spomenutých prestavieb bolo premeniť málo pohodlnú pevnosť na komfortne vybavený hrad.

   Rod - Potomkovia tohto manželského páru obývali hrad až do roku 1945. Niekoľkokrát hrad prestavovali.

 

Ďalšia prestavba z polovice 18. storočia realizovaná vnukom Mikuláša II.Pálfyho – Mikuláš IV.Pálfy. 

Jeho baroková prestavba rešpektovala pôvodný pôdorys a obmedzila sa na bohaté riešenie interiérov. Z tohto obdobia pochádza aj fontána v strede nádvoria a cisterna pri prízemnom krídle. Pozoruhodná je salla terrena, z r. 1656 miestnosť chrániaca pred žiarou slnka -  náročne vybavená od talianskeho majstra J. Tencalla. V 19. stor. sa používala na div. predstavenia Pálffyovcov tzv. salla terrena na prízemí hradu. Hrali sa tu franc. a nem. hry a vystupovali aj malé operné spoločnosti.

Salla terrena

Reprezentačný priestor na prízemí juhozápadného krídla hradu vznikol spoločne s výstavbou kaplnky a iných ranobarokových úprav v hradnom paláci v rokoch 1651 – 1664, ktoré inicioval vtedajší majiteľ Červeného Kameňa, gróf Mikuláš IV. Pálfi, podľa talianskeho vzoru.

 

O zmenu vzhľadu sa okolo polovice 18. storočia zaslúžil Rudolf I. Pálffy.

Jeho prestavba vo väčšej miere pozmenila tvár hradu Červený Kameň.

Dal prestavať krídlo oproti vstupnému a súčasne zvýšil obidve priľahlé bašty o poschodie a podkrovie. Po požiari v roku 1758 bolo prestavané aj vstupné krídlo a hodinová veža. Pri opravných a rozširovacích prácach pamätali aj na obe predhradia a vybudovali veľký kamenný most namiesto starého padacieho mosta. Vo vonkajšom predhradí postavili novú konskú stajňu s jazdiarňou. Z tohto obdobia je aj vonkajšia brána vedúca k lipovej aleji. Neskôr bola dokončená úprava areálu pred hradom a postavená krížová cesta.

V neskoršom období už neprišlo k žiadnym výrazným stavebným zmenám, pristupovalo sa len k úpravám interiéru.

 

  Pálffyovcom slúžil Červený Kameň ako rodové sídlo takmer štyristo rokov. Počas ich vlastníctva prešiel hrad mnohými stavebnými prestavbami a úpravami. K najvýznamnejším patrí prestavba v rannobarokovom duchu, kedy boli výtvarne obohatené jeho obytné časti. Premenili strohú pevnosť na renesančno-barokové sídlo s nádhernou vnútornou výzdobou. Impozantné sú zachované interiéry s bohatými štukovými obrazcami vyplnenými figurálnymi výjavmi apoteóz a mytologických scén. Exteriér si však v hrubých rysoch dodnes zachoval charakter renesančnej pevnosti.

  

 Po odchode pálfyovskej rodiny v roku 1945 bol Červený Kameň v roku 1949  vyhlásený za štátny kultúrny majetok. Boli sem postupne zvezené hodnotné historické nábytky, predmety výtvarného umenia a úžitkové predmety z iných zoštátnených objektov a zrušených kláštorov. V roku 1950 bola pre návštevníkov otvorená prvá expozícia. V roku 1970 bol hrad Červený Kameň vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po generálnej pamiatkovej obnove, ktorá začala v roku 1976, bol hrad od polovice 90. rokov 20. storočia opätovne postupne sprístupnený verejnosti ako múzeum, prezentujúce historické bývanie šľachty.
Takmer po 17 ročnom uzavretí hradu (v roku 1992) pracovníci múzea sprístupnili prvú výstavu Zo zbierok Múzea Červený Kameň. V roku 1993 bolo sprístupnené juhozápadné krídlo hradu a v roku 1997 aj krídlo juhovýchodné.

 

 

PREHLIADKA  HRADU :

 

 

Hradná expozícia poskytuje návštevníkovi možnosť vidieť viaceré typy obytných priestorov od spální cez rôzne salóny, jedáleň až po pracovňu. V expozícii múzea si v halách, jedálni, salónoch i v rytierskej sále   môžete prezrieť inštaláciu dobového interiérového zariadenia šľachty. Zariadené sú v slohových štýloch od renesancie až po historizmus.  Zároveň je možné zoznámiť sa i s pôvodnými interiérmi hradu: lekárňou, salou terrenou a kaplnkou Nanebovzatia Panny Márie. Súčasťou  prehliadky je i kabinet zbraní.

 

 

 

Raritou Červeného Kameňa je hradná lekáreň na prízemí juhozápadného krídla, funkčná až do 19. storočia, kde nábytkový korpus a výzdoba interiéru lekárne sú datované rokom 1752. Z lekárne "Zlatý orol", zriadenej už v 17. storočí, sa zachovali nádoby z talianskej majoliky. Nejde tu o didaktické znázornenie umeleckých slohov, ale o vytvorenie hradnej inštalácie, ktorá poskytuje obraz  skutočného obydlia. Charakter jednotlivých miestností dodržiava jednotné slohové obdobie a to ako inštalovaným nábytkom, tak aj použitím doplnkov i výtvarného umenia.

Expozícia má dva celky. Prvú časť tvorí juhozápadné krídlo s prevažujúcim rannobarokovým riešením priestorov, kde  sa   nachádza uplatnenie masívnejší nábytok predovšetkým obdobia renesancie a baroka. Druhú časť tvoria sály  juhovýchodného krídla, výraznejšie poznamenané prestavbou z 18. storočia, svojím komorným charakterom vhodné na  predstavenie salónikov z 18. a začiatku 19.storočia.

Výstavná inštalácia chladných a palných zbraní zo zbierok múzea Červený Kameň. Inštalovaná je na 1. poschodí   hradného paláca.

Hradné podzemie :

Rozľahlé pivnice a unikátne zachovaný obranný systém bývalej renesančnej pevnosti si môžete pozrieť buď v rámci muzeálneho okruhu alebo samostatne.

Pivnice patria k najväčším v strednej Európe. Postavila ich rodina Fuggerovcov počas druhej fázy stavby renesančnej pevnosti v rokoch 1548 - 1555 pod celým juhozápadným krídlom hradu. Slúžili ako sklady rozličných komodít, najmä vína.
Delia sa na dva trakty. Vonkajší trakt má dve poschodia. Jeho dolné poschodie je jedna miestnosť dlhá 70 m a vysoká 9 m.
Z pivníc sa dá prejsť do obranného systému hradu, ktorý predstavujú nárožné bašty s kazematom a komorovými strielňami. Červený Kameň má štyri bašty - každá z nich je inak architektonicky riešená a každá sa stavala dva roky. V tomto okruhu si môžete prejsť bašty dve: južnú a západnú. Severná bašta je voľne prístupná samostatne počas letnej sezóny.

 Slávne časy hradu a výjavy z jeho bohatej histórie možno obdivovať najmä počas hradných slávností, rytierskych turnajov a predstaveniach sokoliarov. Neobyčajná atmosféra sa dá zažiť aj počas letných nočných prehliadok.

 

 

 

 

Zhrnutie :

Hoci na mieste pôvodného kráľovského hradu z 13. storočia postavili v prvej polovici 16. storočia mohutnú pevnosť Fuggerovci, jeho história sa od roku 1583 do druhej svetovej vojny spája s Pálfyovcami. Tento významný uhorský rod ho postupne prebudoval na reprezentačné sídlo s bohatou štukovou a freskovou výzdobou interiérov. Pálfyovci obývali hrad až do roku 1945. V hrade sa v súčasnosti nachádza múzeum, v ktorom možno obdivovať historický nábytok, zbrane, hradnú kaplnku a obrazáreň s prechodnými výstavami. Svojou bohatou výzdobou zaujme renesančná sala terrena. Spestrením prehliadky je návšteva podzemných priestorov a unikátneho renesančného obranného systému hradu.Pre svoje stredoveké čaro bol hrad v nedávnej minulosti svedkom natáčania rôznych filmov a rozprávok ako napríklad Princezná Fantagiró alebo Dračie srdce

 

 

Zaujímavosti :

Hrad Červený Kameň má meno údajne vďaka skale, na ktorej stojí. Červene je tam však ešte viac! Pozorný návštevník na ňu narazí, keď si vypočuje výklad sprievodcu o minulosti hradu, ale s omamnou červenou sa tam môže stretnúť aj v našich časoch.

 

Expozícia historických zbraní

Expozícia predstavuje dobové vojenstvo i zručnosť výrobcov rôznych druhov zbraní. Sú tu zastúpené rôzne historické zbrane od 15. až do 1. pol. 19. storočia.

Hradné pivnice

Možnosť prehliadky podzemných priestorov a obranného systému hradu . Fortifikácia a dômyselný vetrací systém bášt vychádzajú z teoretických prác umelca a humanistu Albrechta Dürera.

Expozícia dobového bývania šľachty

 

Atrakcia v areáli hradu :

V areáli hradu ponúka jedinečný zážitok návšteva Sokoliarskeho dvora ASTUR (najväčšia kolekcia dravcov na Slovensku)

 

 

POVESŤ  :

zo stránky : http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cerven%C3%BD_Kame%C5%88_(hrad)#Poves.C5.A5

O stavbe hradu Červený Kameň sa zachovala zaujímavá povesť. Dvanásť mudrcov sa radilo, kde ho postaviť. Jedenásti navrhli vrch Kukla, ležiaci dnes naproti hradu. Iba jeden - najmladší navrhol terajšie miesto, pretože podľa neho na vrchu Kukla sa stretávajú duchovia a strašidlá a určite sa im nebude páčiť stavebný ruch v ich hniezde. Väčšina však rozhodla pre Kuklu. A tak robotníci už v prvý deň postavili veľkú časť základov a múrov. V noci sa však diali čudné veci. Dobré víly nadvihli hrad a preniesli ho na susedný kopec. Aké veľké bolo prekvapenie robotníkov, keď na druhý deň už na pôvodnom mieste nič nenašli. Tak znova zasadla rada starších a dala za pravdu svojmu najmladšiemu členovi a hrad nechala na novom mieste. Tak sa mohol nerušene vystavať do svojej krásnej podoby.

 

Použité zdroje : www.slovenskehrady.sk www.muzeum.sk www.hrady.sk  www.zamky.sk  www.travel.sk www.mesto.sk  www.infocenter.sk  www.wikipedia.sk

 

FOTODOKUMENT :

Takto vyzeral hrad kedysi :

Najskôr prejdete cez novú vstupnú bráničku, za ktorou si kúpite vstupenky a vojdete do prekrásneho novo vybudovaného parčíku...

No a to je ten parčík......keď vyrastiete, aj stromy a živé ploty budú väčšie....

Skôr, kým pôjdeme do hradu, môžeme sa pozrieť na sokoliarov a ich sokoly :

Kráčame alejou obrovských stromov,  prejdeme bránovým  vchodom ....

Keď túto prejdeme, uvidíme  za ňou vpravo  krásnu BUDOVU JAZDIARNE:

TO JE ONA :

A takto to vyzerá teraz vnútri  :   v súčasnosti je už bez koníkov -  je tam obrazáreň :

   

Pôjdete ďalej  ďalšou alejou gaštanov k veľkému kamennému mostu nad priekopou do hradu. Kedysi tam bol padací most, kde vás  privítajú obrovské bašty, ktoré uvidíte po oboch stranách z mosta pred bránou...

No a prejdeme cez tú najväčšiu bránu po kamennom  moste na nádvorie hradu, ale najskôr ....

/...už nakúkame do nádvoria :/

...sa pod bránou pozrieme vpravo a tam je :  vchod do podzemia hradu...to boli priestory slúžiace ako sklady na rôzny tovar, ktoré sa vlastne ani nevyužili.....Pivnice, dlhé 72 m a vysoké 9 m, najväčšie v strednej Európe, zostali bez využitia. 

Podzemie je naozaj   úžasne priestranné  -a dá sa tam vidieť ten povestný, naozajstný červený kameň.....

Môžeme sa motkať po nádvorí - kým budeme čakať svoj prehliadkový vstup po hrade so sprievodcom :

- na spodnom obrázku - vľavo, sa kupujú vstupenky....

Chvíle čakania si môžeme spríjemniť prezeraním Hodinovej veže v suteréne, alebo aj  vyhliadky z nej :

Na nádvorí  sedia prekrásne kovové levy :

Zaujímavá fontána s jeleňom  - ozaj viete prečo je tam jeleň? Ak si dobre čítal hore históriu, tak vieš...ha- ha

Týmito dverami budeme vstupovať na prehliadku - tam sa nesmie fotiť.....tak len pár záberov - načierno :

Prejdete dvadsiatimi štyrmi bohato zariadenými priestormi.

Unikátna je miestnosť  salla terrena, z r. 1656 miestnosť chrániaca pred žiarou slnka... - túto fotku som si požičala zo stránky : www.hradcervenykamen.sk

A na záver sa ešte pokochajte celkovým pohľadom na nádvorie hradu - pekné, že? oplatí sa tam určite ísť...

 

 

Použité zdroje : www.slovenskehrady.sk www.muzeum.sk www.hrady.sk  www.zamky.sk  www.travel.sk www.mesto.sk  www.infocenter.sk  www.wikipedia.sk