Nová stránka 1

Učebné pomôcky - Vlastiveda

Hrad Devín

Stredný hrad s renesančným Báthoriovským palácom v ľavej a Garaiovským palácom v pravej časti.

Hrad stojí na skalnom brale, neďaleko Bratislavy, pod ktorým je sútok riek Dunaja a Moravy, na najjužnejšom výbežku Malých Karpát, 212 m.n.m.

Devínska hradná skala bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku (1985).

Mal významnú strategickú polohu, preto na ňom vzniklo už v minulosti slovanské hradisko a známe bolo Keltom i Rimanom.

V prvých písomných zmienkach z roku 864 bol pomenovaný ako Dowina – dievča, z čoho neskôr vzniklo pomenovanie Devín.

Z histórie hradu :

Najstaršie vykopávky pochádzajú z obdobia ľudu badenskej kultúry ( Bola to kultúra v strednej Európe cca 2800 pred Kr. Pomenovaná je podľa jaskyne Königshöhle v rakúskom Badene. Žili v zrubových domoch , používali hodne záprahy s koňmi a medené nádoby .) a mladšej doby kamennej / 5. – 4. tisícročie pred n.l../. Našlo sa tam z obdobia strednej doby bronzovej opevnené hradisko z maďarovskej kultúry i čakanskej kultúry.

Zo staršej železnej doby /750-450 pred n.l. / sa našli na hrade zvyšky obydlí obdĺžnikového charakteru z opevnenej osady kolovou hradbou.

V 4. – 3. storočí pred n.l. prichádzajú Kelti, ktorí doniesli laténsku kultúru s kováčstvom, poľnohospodárstvom, tkáčstvom, hrnčiarstvom s hrnčiarskym kruhom a pod.

Toto významné sídlisko na Devíne zničili /1010 -1020/ germánske družiny, ktoré obsadzovali západné Slovensko.

Devín bol začlenený do opevňovacieho systému na Dunaji, zvaného Lines Romanus, ako jedno zo strategických predhradí rímskeho tábora. Z rímskeho osídlenia sú na nádvorí stredného hradu vidieť zvyšky podláh zo strážneho objektu zo začiatku 1. storočia. Rimania ako prví zanechali na hrade zvyšky murovaných stavieb na vysokej úrovni staviteľského umenia. Okrem kameňa používali aj tehly. Zvyšky sakrálnej a najvýznamnejšej stavby sa našli v blízkosti západnej gotickej brány.

V nasledujúcom období sťahovania národov bol Devín sídlom rôznych kmeňov. Z tohto obdobia - 5.st. - sa našiel vzácny, unikátny exponát – zuhoľnatený bochník kvasného chleba.

V čase Veľkej Moravy hrad opevnil veľkomoravské knieža Rastislav pred východofranským kráľom Ľudovítom Nemcom, s ktorým na hrade i vyjednával.

Po Svätoplukovej smrti a pustošivých vpádoch Maďarov zaniká Veľkomoravská sakrálna stavba na Devíne. No Slovania na Devíne sa nevzdali a vybudovali na zvyškoch opevnení osadu, ktorá na mieste hradiska existovala od 10. – 13.st.

Začiatkom 13.st vznikol na tomto mieste uhorský kráľovský hrad ako pohraničná pevnosť. Jadrom hradu bola šesťboká trojpodlažná obytná veža s malým preddvorím. Ako skladové priestory slúžili miestnosti vytesané priamo do skalnatého masívu.

V 15.st na hrade sídlili šľachtické rody, vybudovalo sa východné predhradie s novým obytným palácom.

1420 Kráľ Žigmund daroval hrad palatínovi Mikulášovi z Gary. Po jeho smrti pripadol jeho synom do roku 1459. Vtedy došlo k podstatnému rozšíreniu hradu. Zdokonalili opevnenie horného hradu, prestavali pôvodnú vežu na skalnom brale a vystavali novú časť – stredný hrad. V JV časti postavili gotický obytný palác. Mal prízemie a dve poschodia, kde sa nachádzali po dve miestnosti s plochými trámovými stropmi, z ktorých niektoré boli vykurované kachľovými pecami. Na prvom poschodí sa zachoval gotický sedlový portál v priečke medzi severnou a južnou miestnosťou. V SV časti vybudovali vstupný komplex , s okrúhlou vežou, bránou, predbráním a malou priekopou s padacím mostom. Z tohto obdobia pochádza aj kamenná studňa na nádvorí hlboká 55 metrov. Vybudovali i opevnenie dolnej časti hradu, polygonálnu vežu a západnú vstupnú bránu.

Roku 1460 sa stali vlastníkmi hradu grófi zo Svätého Jura a Pezinka, ktorí dosiahli vysoké hodnosti v kráľovských službách a preto boli štedro odmeňovaní. Zriadili druhé predhradie, zdokonalili opevnenie, postavili severnú bránu do mestečka Devín a východnú bránu.

V rokoch 1527 - 1605 prepožičal cisár Ferdinand II. hrad i panstvo Báthorimu, poprednému veľmožovi Uhorska. Urobili prestavbu horného hradu, kde postavili nové palácové krídlo spolu s výstavbou nového opevnenia a baštami na južnom a severnom svahu v dôsledku tureckého nebezpečenstva. Na vrchole štíhlej skaly postavili na osamele stojacom skalnom stržni menšiu polygonálnu strážnu baštu - vežičku s cimburím, ktorá sa nazýva podľa povesti Panenskou vežou.

1635 – hrad získali Pálffyovci. Už nezasahovali do ďalšieho stavebného vývoja hradu. Slúžil už iba ana hospodárske účely. Šľachta bývala v pohodlnejších kaštieľoch. V druhej polovici 17. storočia, v čase opätovného tlaku Turkov na Viedeň, Pálffyovci na hrade uskutočnil posledné opevňovacie práce. Vznikla mohutná hranolová bašta na severnom svahu.

Na začiatku 19.st sa Bratislava a okolie stali dejiskom napoleonských vojen.

Po zániku tureckého nebezpečenstva Devín stratil obranný význam. Jeho zánik urýchlili aj napoleonské vojská, keď roku 1809 bez príčiny vyhodili horný hrad do povetria. Pálffyovci o hrad stratili záujem a začal sa rozpadávať.

V 19. Storočí sa začal stávať romantickým symbolom dávnej slávy pre mnohých umelcov i so štúrovskými vychádzkami na hradné zrúcaniny.

Za symbolickú cenu 1000 korún, sa stal majetkom štátu. Spravuje ho Múzeum mesta Bratislavy.

FOTOPRECHÁDZKA hradom Devín :