Čo sú to  : Spanilé jazdy:

Prefíkaná ryšavá líška, vierolomný a zákerný kráľ, bezcharakterný človek, prenasledovateľ husitov, márnotratník topiaci sa v dlžobách. S takýmito a mnohými ďalšími prívlastkami sa neraz stretneme v literatúre o Žigmundovi Luxemburskom. Treba však povedať, že predovšetkým v českej. Tento tón udala česká národnoobrodenská historiografia a literatúra, pre ktorú sa Žigmund ako nepriateľ husitského revolučného hnutia stal vyslovene negatívnou postavou. Vcelku nelichotivé hodnotenie Žigmunda čiastočne pretrváva dodnes, i keď treba priznať, že v českých dejinách zohral tento kráľ celkom inú úlohu ako v dejinách uhorských, teda aj slovenských. Inak sa javí z pohľadu nemeckých, talianskych či poľských historikov a inak ho možno vidieť v súvislostiach celoeurópskej politiky, kde preukázal formát a ducha svojho otca, cisára Karola IV. Luxemburského.[18] 
 

BOJE S HUSITAMI     
Husitské revolučné hnutie bolo najväčším protifeudálnym hnutím svojej doby, ktoré užasnutej Európe odhalilo nevšednú silu a odhodlanosť ľudových más, bezmedznú vieru v spravodlivejší, lepší  a dokonalejší život. Pocit spravodlivého boja dodával husitským bojovníkom nesmierne nadšenie, odvahu, odhodlanosť a znásoboval ich bojovú silu. Poľské husitské vojská takmer do písmena dodržiavali známe verše husitskej piesne: „Nepřátel se nelekejte, na množství nehleďte.“ Pritom husiti zdôrazňovali, že nebojujú samoúčelne, ale aby ubránili „pravdy božie“, výdobytky revolučného hnutia. Po víťazstvách nad  križiackymi vojskami pri Ústí nad Labem roku 1426 a pri Tahove v lete 1427 začali husiti obracať pozornosť aj za hranice českého štátu a organizova proti tamojším nepriateľom vojenské výpravy zvané spanilé jazdy. Takto chceli oplatiť protivníkom ich vpády, predviesť svoju silu a zároveň pacifikovať čo najviac oblastí v blízkosti hraníc, kde nepriateľ mohol sústreďovať sily na vpád do Čiech. Okrem toho spanilými jazdami šírili svoje učenie medzi okolitými národmi a získavali nových prívržencov. V rokoch 1428 až 1433 husiti podnikli niekoľko výprav aj na územie Slovenska, a dokonca tu zanechali trvalé posádky.