Vila Löger
Učebné pomôcky - Vlastiveda - Piešťany - Winterovci - čítanie
Čítanie o Winterovcoch
I. AKO VYZERALI PIEŠŤANY v roku 1889, keď v nich začali podnikať Winterovci :
Piešťany boli dlho ako malá bezvýznamná obec, pri ktorej boli spustnuté, provinčné kúpele. Obec sa rozprestierala okolo kostola Sv. Štefana kráľa, kde bol aj obecný úrad. Mali vtedy asi 6 000 obyvateľov. Obyvatelia bývali v skromných, malých domoch z nepálenej hliny, hlinenou dlážkou a slamenou strechou. Za domami boli polia a sady, ktoré zabezpečovali primerané živobytie. Pomedzi role viedla asi 2 km cesta do druhej časti obce, ktorá sa nazývala Piešťany-Teplice. Tu tiež bolo niekoľko takých domov so záhradami. V prostriedku stál kaštieľ grófa Františka Erdödyho. Bol tam vtedy aj jeden storočný hotel už z pálených tehál, s klenbovými miestnosťami a 30-timi izbami. Na prízemí bola krčma pre kúpeľných hostí. - Kurhotel. Oproti tejto budove stála druhá budova z pálených tehál - kaviareň a tančiareň. Odtiaľ viedlo stromoradie k Váhu a drevenému mostu, ktorý viedol na Kúpeľný ostrov, kde stál kúpeľný dom s krytým bazénom, postavený na začiatku 19. storočia, priamo nad vyvierajúcimi prameňmi. Ďalšie dve budovy mali vaňové kúpele. Odtiaľ cez bočné koryto Váhu premávala kompa do obce Banka. V tom čase sa Váh často rozvodňoval a voda zaplavovala kúpele, i obec. Na suchu bol iba kostol a obecný úrad.
Liečivé účinky prameňov boli v tom čase už dávno známe. Ročne ich navštevovalo okolo 1000 chorých. Všetci nemohli byť ubytovaní v hoteli a tak sa ubytovávali po domoch obyvateľov v nehygienických podmienkach.
Šľachtici, ktorí vlastnili pozemky nad prameňmi začali s výstavbou kúpeľných budov. Tak začali vznikať kúpele v Piešťanoch. V roku 1821 gróf Jozef Erdödy, štátny minister viedenskej vlády začal zriaďovať prvé vaňové a bazénové kúpele. Za zakladateľa pokrokovej, lekársky podloženej a zdôvodnenej kúpeľnej liečebnej metódy v Piešťanoch možno označiť MUDr. Františka Ernesta Scherera, ktorý tu bol kúpeľným lekárom a začas i nájomcom kúpeľov od roku 1829 do roku 1837. V tridsiatych rokoch 19. stor. vydal o Piešťanoch významnú monografickú prácu. Princípy jeho piešťanskej liečebnej kúry nestratili na aktuálnosti dodnes.*
II. Rok 1889 - Do dejín Piešťan prichádza rodina Winterovcov - Alexander Winter a synovia Ľudovít a Imrich :
Otec Alexander
Winter pochádzal z chudobnej židovskej rodiny z Tvrdošoviec. Mal podnikateľský
talent. V Ipeľských Šahách založil skromný obchod s textilným tovarom.
Vzal si dcéru obchodníka so železiarskym tovarom z
Trenčína a spolu utvorili rodinu, ktorú syn Ľudovít v pamätiach opísal slovami:
"..milovali sa a každou myšlienkou sa vzájomne dopĺňali vo svojich šľachetných
názoroch. V takomto prostredí som vyrástol. Len dobré a šľachetné skutky a slová
som počul a videl. Od otca som zdedil túžbu vytvoriť niečo dobré, čo osoží
štátu, verejnosti, prípadne aj celému ľudstvu a napokon aj mne samému."
Od otca, ktorý podnikal so všeličím, sa naučili, že
obchodník sa musí rozumieť do všetkého.
Keď si Uhorsko v roku 1867 vybojovalo istú nezávislosť od Habsburgovcov, uhorská vláda vyzvala občanov, aby "každý podnikal samostatne z vlastnej sily a z vlastných prostriedkov".
si kúpele prenajali od grófa Františka Erdödyho,
A tak sa Alexander Winter rozhodol prenajať si Piešťanské kúpele v roku 1889, ktoré vlastnil gróf Erdödy. /V tom čase ich už iba prenajímaval./ Pozval Alexandra Wintera do kaštieľa v Hlohovci a podpísali nájomnú zmluvu na 30 rokov, ktorú neskôr predlžovali. /celkove až na obdobie 99 rokov/ Založil firmu "Alexander Winter a synovia, podnik generálneho prenájmu kúpeľov".
Winter hneď po prevzatí kúpeľov na kľúčové miesta dosadil svojich ľudí a začali sa práce na zveľaďovaní kúpeľov, opravovať rozpadávajúce sa budovy zvonka i vnútri, /napr. drevené vane nahradili mramorovými, a pod./ rozvodnú sieť kúpeľnej vody a budovať kúpeľný park. Svojich, na staré kolená našetrených 200 000 zlatých tak rýchlo utratil. Mal už 60 rokov, starosti mu podlomili zdravie a ochorel. Tak do Piešťan privolal najmladšieho syna Ľudovíta, ktorý práve študoval na Vysokej škole technickej vo Viedni. A ten ako 20 ročný prevzalo otcove povinnosti v novom podnikaní. Najstaršieho syna Františka - poveril vedením podniku v Ipeľských Šahách.
- Pre mladého Ľudovíta
Wintera, túžiaceho po mladíckych zábavách, to bolo nesmierne ťažké. Musel sa
ustavične samostatne rozhodovať, opatriť 300 chorých, postarať sa o mzdy pre 200
zamestnancov, udržiavať disciplínu a zveľaďovať podnik.
"Priznám sa, že som si po nociach neraz poplakal."-
napísal Ľudovít vo svojich pamätiach. O kúpele začal byť väčší záujem a mladý
Ľudovít začal mať odhodlanie a záujem o prácu.
III. BUDOVANIE kúpeľného mesta :
1. Alexander Winter však naďalej navrhoval, ako zlepšiť a budovať kúpele. Prvým krokom bolo vybudovanie kúpeľnej - Robotníckej nemocnice pre nemajetných, chorých robotníkov, lebo kúpele boli vtedy luxusom pre bohatých.
Z bývalých maštalí vybudovali dve veľké miestnosti s dvadsiatimi posteľami zvlášť pre ženy a mužov, jedáleň a záhradu - to všetko za dva mesiace. Náklady platili ich zamestnávatelia /40 grajciarov za deň/.
- Kúpele mali jedného úradného lekára, ktorého menoval gróf Erdödy - MUDr. Koloman Fodor. On, ani ďalší sa však práce v tejto nemocnici nechceli podujať. Zhodou okolností sa Alexander Winter zoznámil cestou vlakom s mladým lekárom, cestujúcim do Trenčianskych Teplíc, kde sa chcel usadiť a prehovoril ho, aby vystúpil v Piešťanoch, lebo vyhovoval požiadavkám na túto prácu. Volal sa MUDr. Eduard Weisz a stal sa neskôr perlou kúpeľov. Jeho poznámky o úspechoch pri liečení týchto nemajetných pacientov sa rozosielali a tak sa získavali ďalší odborníci na prácu do kúpeľov. Čoskoro zo 40 postelí vzniklo 400! O niekoľko rokov nemocenské pokladnice v celej monarchii zahrnuli Piešťanské kúpele do rámca svojej starostlivosti.
A kapitalista - starý,
chorý Alexander Winter, bol šťastný.
2. Druhým krokom v budovaní kúpeľov bolo vybudovanie parkov a ochrannej hrádze proti povodniam.
1893 – bola zrekonštruovaná vozovňa pre furmanov v miestach pri evanjelickom kostole, urobili z nej ubytovňu s kuchyňou a jedálňou. Nazvali ho penzión Pro Labore. Bol to prvý podnik svojho druhu v Európe.
3. Keďže pribúdalo veľa kúpeľných hostí a krčma s tančiarňou už nestačila na zábavu, postavili 1894 za pomoci bankového úveru na okraji nového parku Kursalón. Alexander plánmi poveril projektanta budapeštianskych palácov - Ignáca Alpára. Kursalón - Kúpeľná dvorana bola slávnostne otvorená na jar roku 1894. Pri tejto príležitosti bol usporiadaný slávnostný obed a stavba bola posvätená, pričom „pitie a zábava trvali až do rána druhého dňa“, ako na to spomínal Ľudovít Winter. Najstaršia známa fotografia budovy pochádza z roku 1895.
4. Kúpele už boli dostatočne zveľadené a tak nastal čas propagácie. Ľudovít zostavil prvý prospekt v piatich rečiach, ktorý vytlačili v budapeštianskej tlačiarni na krémovom papieri. Rozosielali ich vybraným lekárom.
1894 - požiadal mladého kresliara Artura Heyera o návrh postavy, znázorňujúcej uzdravenie a ten o niekoľko dní vypracoval obrázok s lámačom barle. O niečo neskôr, v roku 1930 ju dal zvečniť a bola vyrobená z bronzu Robertom Kuhmayerom.
5. Po študijnej ceste za modernizáciou kúpeľov, postavil v r. 1898 Ľudovít z miliónového bankového úveru mramorovú reprezentačnú budovu - renesančný plác, pomenovaný po vládnucom panovníkovi - Františkovi Jozefovi. Budova však nemala úspech, lebo bola ďaleko od prameňov a voda i bahno počas prepravy vychladli. V roku 1967 toto dielo demontovali. / stála na Kúpeľnom ostrove (oproti termálnym jazierkam)a bola vtedy najmodernejšou kúpeľnou budovou /
6 . Prišla na rad druhá nájomná zmluva - s Erdödyovcami 1898 - 1909.
Zomiera brat v Šahách. Mladší brat Imrich žil vo svete operety v Rijeke - prichádza do Ipeľských Šiach pokračovať v podniku, ktorý aj tak zbankrotuje. Získal ďalšie úvery so splátkovým kalendárom a pokračovalo sa v Piešťanoch.....
Ľudovít sa oženil s vdovou po bratovi Františkovi a usadili sa v budove hotela Zelený strom. Prikúpili vedľajšiu budovu a vznikol veľký hotel.
1904-rekonštruovali ubytovací Panský hostinec- Kurhotel - kde sa získalo 55 hosťovských izieb.
Donedávna tu sídlilo riaditeľstvo slovenských liečebných kúpeľov...
- Žili skromne a v roku 1905 z úspor všetky staré a ošarpané budovy obnovili. / Kurhotel, starú kavireň-tančiareň..../ Nad Napoleonskými kúpeľmi sa pristavilo poschodie.
7. Rok 1909 bol veľmi zlý
- Rozvodnený Váh strhol most. Musel sa stavať náhradný.
- Zomrel Alexander Winter.
- Erdödyovci takmer predali kúpele Adolfovi Rónaiovi - mal v prenájme jedálne Kursalónu. / Winterovci s ním ďalšiu zmluvu neobnovili pre rôzne spory a tak sa im chcel pomstiť./ Postavil z pôžičiek hotel Ronay. No nebol až taký ziskový, ako Kursalón, nevládal splácať veriteľom a tak ho predali Winterovi. Ten veľkodušne nechal syna Rónaia viesť hotel vo vlastnej réžii a premenoval ho na Hotel Royal. /Dnes sa nazýva Slovan a je to ruina/. Podarilo sa mu grófku Irmu Erdödyovú presvedčiť, aby Piešťany nepredávala, že je výhodnejšie kúpele prenajímať, nestratia majetky a každoročne im budú plynúť peniaze z prenájmu. Sľúbil že za ďalších 35 rokov prenájmu vybuduje chýrny hotel, ktorý priláka hostí z celého sveta, čím sa náklady vrátia a bude zarábať.
8. A podarilo sa - vznikol komplex Thermia Palace - Irma. /1910 - 1912/ na mieste asanovanej krčmy "U bosého" na Kúpeľnom ostrove. So stavbou sa začalo na jeseň roku 1910 pod vedením staviteľa Grüna, na stavbu ktorej získal pôžičku../ Architektom bol spolužiak - Hegedus. Meno Thermia vymyslela matka Ľudovíta a druhú budovu pomenoval po rozumnej grófke Irme Erdödyovej. Celú Thermiu postavili na 1,5 meter hrubej betónovej platni, aby hlbokými základmi nenarušili toky termálnych vôd a nezničil tak celé kúpele. Do týždňa bol celý hotel obsadený zámožnými hosťami a cudzincami. Prvým hosťom bol Ferdinand I., cár Bulharský.
/Vo februári 1917 sa v tomto hoteli stretli traja cisári, Wilhelm II Hohenzollern., rakúsky cisár Karol I Habsburg. a bulharský cár Ferdinand I. Koburg. Rokovali tu o ďalšom vedení vojny a tu aj spečatili svoj osud./
9. Zastrelili následníka trónu Habsburgovcov Františka Ferdinanda a začala sa Prvá svetová vojna. 1914 - 1918.
Rozkvet kúpeľov citeľne oslabol. Brat Imrich i syn Pavol išli do vojny. Ľudovít Winter na záchranu finančných tokov, zriaďuje v spolupráci s Červeným krížom vojenskú nemocnicu. Pripravili 500 postelí pre ranených vojakov z ruského bojiska. Ku koncu vojny bolo v Piešťanoch 4000 pacientov.
10. Začali sa nákazlivé choroby, Ľudovít Winter buduje novú nemocnicu pre infekčné choroby - Pro Patriu. 1915-16. Projektoval ju tiež Hegedus - ako Thermiu.Kapacita 500 chorých .Izby chorých boli pre 20 postelí . Na slávnosti otvorenia sa osobne zúčastnil patrón Červeného kríža - Franz Salvator Habsburgský. Po vojne mala slúžiť sociálnym účelom, ako druhá robotnícka nemocnica.
11. Prísun potravín pre vojakov v nemocnici mizol už z vagónov, a preto vznikol nápad - postaviť Ružový mlyn a zriadiť potravinárske podniky v Piešťanoch. Vtedy dali postaviť aj výletné miesto v bývalom veľkopanskom kaštieliku - Bakchus vila.
12. Tretia zmluva s Erdödyovcami - koncom vojny - 1918
- 35 ročná zmluva predlžená na 90 rokov.
- odkúpenie nevyužitých zaburinovaných pozemkov Erdodyovcov okolo Váhu - a výstavba záhradnej štvrte Floreát.
Ďalšie úspechy Ľudovíta Wintera :
- 30 ročné pôsobenie v kúpeľnej časti v Piešťanoch : vydláždené ulice, cesty, chodníky, vlastné vodovody, kanalizácie.....No v obci to bolo ako kedysi - cesty blatové, bez chodníkov, nehygienické bývanie a pod.
- Ľudovít Winter - zvolený do povojnového revolučného výboru - poverený obnovou zaostalej obce Piešťany.
- Vypracovanie návrhu rekonštrukcie Piešťan - ulice, námestia, chodníky, kanalizácia, vodovody, nový obecný úrad, škola, protipovodňové hrádze.....všetko s potrebnými nákresmi nazval : Memorandum naliehavých prác a sanácia Piešťan. Návrh bol v Prahe prijatý, do deputácie boli zvolení - starosta Štefanka, notár Kajlich, Anton Gáspár, Bartovic, Ištvanec, Schutz, Tlstoviš a Winter.
- Zásluha na založení Zväzu slovenských kúpeľov.
- Budovanie mesta, námestí, - asfaltovanie ulíc, zakladanie kanalizácie, vodovodov, moravanský rezervoár pitnej vody pre Piešťany, meštiansky dom, obecná škola, okresný úrad, pozdĺž ulíc vyrastali nové domy.
-regulácia potokov Dubová a Čachtice
- reforma Napoleonských kúpeľov
- rekonštrukcia Pro Patrie vojenskej nemocnice na sociálne účely s 2-4 posteľami
- Výstavba kúpaliska Eva a nových parkov
-
Imrich Winter :
- Na základe regulácie Váhu - vzniklo pod jeho vedením golfové ihrisko.
- Prvé golfové ihrisko v Piešťanoch na Kúpeľnom ostrove bolo vybudované už v rokoch 1913 - 1914 a slávnostne otvorené spolu s golfovým domom bolo 26. júla 1914 (dva dni pred rozpútaním 1. svetovej vojny). Pri tejto príležitosti sa dokonca konalo veľmi zaujímavé podujatie "letúnsky deň". V zbierkach múzea sa zachoval aj obraz so štyrmi unikátnymi fotografiami z leteckého dňa a otvorenia golfového areálu v roku 1914. Otcom myšlienky vybudovať golfový klub v Piešťanoch bol Imrich Winter, neskorší zakladateľ a predseda Piešťanskej muzeálnej spoločnosti
- Zveľaďoval parky, promenády, vybudoval v parku veľké stromoradie topoľov, malé termálne jazierka pre Viktóriu régiu, Serpentínové promenády na Červenú vežu, Červenú vežu a cestu až k Vile Bakchus. Vybudoval štadión i Amfiteáter.
- spolu so správcom na radosť detí a pre potešenie kúpeľných hostí založili malé ZOO - existovalo na Kúpeľnom ostrove - zaniklo v r.1956 po 18 rokoch fungovania. Nachádzalo sa v blízkosti Cyrilovho dvora / vedľa Pro Patrie /, boli tu exempláre vysokej zveri, vtáctva, jeleň Mišo, cicavce, plazy. Pávy žili voľne.
- Karel Domin - profesor Pražskej univerzity prišiel študovať miestnu flóru- vznikla alej /Dominova promenáda/ vedená k ramenu Váhu a založil sa tam malý zverinec - srnka, jeleň a pod.
Účinnú reklamu kúpeľom robili Winterovci aj doma, a to tým, že usporadúvali medzinárodné sympózia lekárov, ortopédov, hydrológov, vedcov. Organizovali športové turnaje ( golf, tenis, vodné športy) , letecké dni, koncerty so zahraničnými dirigentmi, hrali sa tu aj operety, opery, v parku postavili drevenú budovu divadla so 400 sedadlami a 8 lóžami ( v šesťdesiatych rokoch vyhorelo).
- Svoje miesto si našla i vzácna vodná kvetina Viktória régia.
Imrich Winter sa zaslúžil o založenie múzea a zúčastňoval sa na miestnych vykopávkach., založil divadlo v prírode Štadión,
- vytvorili výletné miesto na Červenej veži, odkiaľ sa išlo chodníčkom a k Bakchus vile
- vybudovalo sa tenisové a futbalové ihrisko. /Gejza Šúri - pracovník kúpeľov/-
Vytvorenie
tenisových dvorcov : V roku 1923 zorganizovali Winterovci na šiestich nových
dvorcoch v kúpeľnom parku prvý medzinárodný turnaj. O tri roky neskôr, 11.
februára 1926 sa vo vtedajšom Grand hoteli Royal uskutočnilo zakladajúce
zhromaždenie Lawn tenis klubu. Do jeho čela zvolili okresného náčelníka Gejzu
Bargára a riaditeľa kúpeľov Ľudovíta Wintera. Už v nasledujúcich dvoch rokoch
boli piešťanské dvorce dejiskom medzištátnych zápasov tenistov ČSR so
Španielskom
a Rumunskom.
1929 - na Kúpeľnom ostrove vybudovali viacposchodový hotel Cyrilov dvor pre menej náročných pacientov. Neskôr v ňom umiestnili Výskumný ústav reumatických chorôb.
- vybudovanie novej meštianskej školy, ktorú po čase zmenili na Gymnázium
13. - posledný nápad na budovanie kúpeľov sa nestihol kvôli 2. svetovej vojne realizovať. Malo to byť
Kúpeľný hotel Arthros zameraný na artritídu. Mala to byť svetová senzácia.....
Stáli asi v týchto miestach :
14 - dal podnet na vybudovanie Krajinského mosta /1931/
15 - dal postaviť Kolonádový most /1933/
s bronzovou sochou barlolamača, vybral osobne dve kresby Martina Benku,
ktoré dal vyleptať v pražskej umeleckej škole. Tieto lepty zachránil Koloman
Magdolen pred tým, ako odchádzajúce nemecké vojská vyhodili most - vkradol
sa tajne na podmínovaný most a sklá vybral a uschovával až do roku 1956, kedy sa
most obnovil.
-Hitlerovi naklonení Erdödyovci mali záujem zbaviť sa nájomcov (pôvodná zmluva na prenájom mala trvať do roku 2007) a odpredať kúpele nemeckému konzorciu. Winter tomu chcel zabrániť, preto sa ohlásil u prezidenta Tisa a navrhol mu, aby kúpele radšej prevzal slovenský štát.
-V apríli 1939 dostali kúpele vládneho poverenca a majetok Winterovcov sa dostal pod nútenú správu. V roku 1940 boli kúpele Erdödyovcom vyvlastnené a nastúpilo nové vedenie.
- Ľudovítova dcéra Mária zahynula v
koncentráku, vyčerpaný brat Imrich zomrel v roku 1943.
Ľudovít Winter sa ukrýval až do jesene 1944, keď ho odvliekli do zberného tábora
v Seredi a v zime 1945 až do Terezína. Prežil. Keď sa vracal domov, mal 75
rokov.
Podnikateľský duch ho však neopustil. Rozbehol
niekoľko biznisov, medzi nimi dokonca úspešnú výrobu detskej výživy. O tri roky
mu komunisti všetko zobrali. To už bolo dosť aj na starého pána. Napísal: „Môj
voľakedajší elán a odvaha ma opustili. Kde neplatí zákon, tam ja nemám miesta.“
V máji 1945 sa vrátil do Piešťan. Opäť bol plný energie a pevne odhodlaný
postarať sa o siroty po dcére. Veril, že sa
znova vracia demokratický režim a
bude sa dať podnikať. Pred osemdesiatkou začínal energicky podnikať vo viacerých
smeroch. Obnovil a viedol hotel Zelený strom, hodlal dobudovať hrádzu, aby v
meste získal parcely pre stavebné
družstvo Floreát, ktoré viedol. Opäť si vzal
úver a rozbehol podnikanie aj v mlyne, v ktorom mu ostal podiel.
Aj vo vysokom veku osvedčil svoj podnikateľský talent: Všimol si, že na trhu
chýba detská výživa, a tak vytvoril so spolupracovníkmi niekoľko druhov detskej
výživy pod názvom BAMBO. Vymysleli aj BB puding - známy dodnes.
Záujem bol obrovský a podnikanie
jeho firmy Panvita sa zdarne rozbehlo, až kým mu v roku 1948 firmu nezoštátnili.
Pokračoval začas v budovaní Floreátu ako správca pozemkov družstva. Prišiel však
aj o tieto firmy - zoštátnili ich.
Smutný záver :
- Po ťažkom úraze, keď vypadol z vlaku v roku 1950, bol Winter invalid. Sociálny úrad mu stále znižoval priznaný dôchodok. Mena peňazí ho obrala o všetky finančné rezervy a v roku 1959 mu pridelili na mesiac 250 korún. Invalidné minimum bolo pritom 400 korún. Ustavične sa s úradmi súdil aspoň o slušnú penziu, ale veľa víťazstiev nezaznamenal. Nepridelili mu ani podporu na stravu v tzv. ľudovej kuchyni, ktorá varila pre chudobných. Až v roku 1963 mu priznali invalidné minimum. Posledné roky s ním žila a opatrovala ho Mária Konigová - niekdajšia opatrovateľka jeho 5 detí, ktorá sa stala súčasťou rodiny a počas jeho neprítomnosti spravovala Zelený strom. Takisto mu pomáhala je ho nová zamestnankyňa v kancelárii, vedúcou hotela Zelený strom a neskôr i opatrovníčka počas choroby Majka - Mária Pilfousková, ktorá neskôr odišla za manželom do Nemecka.
Pár mesiacov pred svojím skonom sa Ľudovít Winter rozhodol, že spíše svoje
pamäti: "Veľký stvoriteľ ma obdaril zvláštnou
milosťou. Mám 97 rokov, som invalid, ale cítim, že mozog mi pracuje ešte čisto a
jasne. Som vďačný Stvoriteľovi, vďačný mnohým priateľom, ktorí ma obdarili
dôverou, a na znak tejto mojej vďačnosti sa pokúsim opísať svoju minulosť, aby
som ju aspoň trochu objasnil, ale aj vyslovil svoju mienku o minulosti a
budúcnosti Piešťanských kúpeľov, s ktorými bol môj život nerozlučne spätý."
†
Zomrel v Piešťanoch1 5.
septembra 1968,
vo veku 98 rokov. Pochovaný je na cintoríne
na Bratislavskej ceste v Piešťanoch.
FOTODOKUMENTÁCIA :
Pohľad od Kolonádneho mosta k Lidu
MOJE FOTO ZO SÚČASNOSTI /2009/ :
..lepty kresby M. Benku na Kolonádnom moste / sú to už kópie...originály uschovali do bezpečia/
Thermia Palace
Napoleonské kúpele zo zadu - tak táto Kantína už tam nie je! To je škoda!
Kúpeľná dvorana je vlastne KURSALON a zozadu je MUZEUM :
V pozadí Slovan :
Na stene v omietke ešte stále možno pozorným okom vidieť nápis GRAND HOTEL ROYAL
KOLONÁDNY MOST :
ZDROJ :
"Ľudovít Winter - Spomienky na Piešťany "
- od autorov: Ľudovít Winter, Magda Pekárová, Vladimír Krupa, Eva Drobná - Vydalo Balneologické múzeum Piešťany, 2006.
* - texty čerpané z iných zdrojov:
http://www.kursalon.sk/kursalon.html
http://www.aktuality.sk/spravy/komentare/komentar-pan-podnikatel-iudovit-winter
http://kupele.webtip.sk/content/view/5/7/