PIEŠŤANY
Piešťany sú kúpeľné mesto, strediskom liečby reumatických chorôb.
Termálne a minerálne pramene a sírne bahno sa stali základom liečby reumatizmu, chorôb pohybového ústrojenstva, nervových chorôb a poúrazových stavov a urobili z Piešťan vyhľadávané kúpeľné mesto. V Piešťanoch pramení 10 žriediel prírodných liečivých minerálnych vôd s teplotou od 67° C do 69° C s obsahom minerálnych látok a voľných plynov.
Názov Piešťany je odvodený od piesčitého charakteru podložia naplavenín Váhu, na ktorých sa rozprestiera. Piešťany majú okolo 30 000 obyvateľov. Hospodárstvo mesta je závislé najmä na liečebnej starostlivosti a turistickom ruchu. Ležia vo výške 162 m n.m., na pravej strane rieky Váh pod úpätím pohoria Považský Inovec. Na juhovýchode je veľké priehradné jazero Sĺňava.
Prvý názov mesta bol Pescan v roku 1113 v prvom písomnom doklade - v Zoborskej listine vydanej uhorským kráľom Kolomanom I. Pomenovanie Piešťany majú od roku 1920.
Symbol - barlolámač bol prijatý za mestský znak 21. októbra 1945, pri vyhlásení obce Piešťany na mesto. Pôvodne bol znakom kúpeľov. Vznikol roku 1894, ked Ľudovít Winter poveril kresliča nemeckého pôvodu Arthura Heyera ho vytvoriť. Nakreslil muža lámajúceho barlu. Jeho umelecké vyobrazenie - socha barlolámača je na priečelí kolonádového mosta.
Stopy osídlenia okolia Piešťan pochádzajú už zo štvrtohôr. Našli sa kamenné nástroje človeka neandertálskeho typu v neďalekej obci Banka a v jaskyni Čertova pec. V dobe ľadovej sa ku teplým a nezamŕzajúcim prameňom sťahoval lovec mamutov, čo potvrdil aj archeologický nález Moravianskej Venuše - plastika ženy vyrezaná z mamutieho kla z mladšieho obdobia staršej doby kamennej. Pramene vyhľadávali aj obyvatelia v dobe bronzovej. V okolí Nachádzajú s i stopy rôznych kultúr- maďarovská mohylová a čačianska kultúra. V štvrtom storočí pred n.l. sem prichádzajú Kelti. V 1. až 4. storočí tu sídlili germánski Kvádi a v 5. - 6. storočí prichádzajú do tejto oblasti prvé slovanské kmene. Časy Veľkej Moravy z 9. storočia pripomína nedaleký veľmožský dvorec, kostolec Ducovom.
Tatársky vpád v 13. storočí si vyžiadal stavbu kamenného hradu Tematín. Súčasťou tematínskeho panstva rodu Huntpoznanovcov sa stala i obec Piešťany. Začiatkom 14. storočia boli Piešťany súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti časti jeho majetkov prešli do rúk kráľa Karola Róberta z Anjou, a po Čákovi grófi z Újlaku. Piešťany boli aj súčasťou hradného panstva Tematín, ktoré v roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. aj s panstvom magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich majetky od kráľa Ľudovíta II. získal ďalší majiteľ - Alexej Thurzo.
Hovorí sa, že liečivé účinky prameňov objavili rímske légie. Kone Rimanov boli po dlhej a namáhavej ceste také unavené, že už nemohli pokračovať ďalej. Vojaci sa teda rozhodli oddýchnuť si niekoľko dní na rozbahnenej lúke pri Váhu. Po tomto oddychu vraj neobyčajne svieži pokračovali v ceste.
História Piešťan začala v 16. storočí so vznikom kúpeľov. 2 km južne od starých Piešťan oproti termálnym prameňom, vzniká kúpeľná osada Teplice a chýry o liečivých účinkoch tunajších prameňov nedávajú na seba dlho čakať. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Je známa slávna oslavná báseň Adama Trajana - Saluberrimae Pistinienses Thermae z roku1642. V tomto roku Piešťany dostali mestské výsady, jarmočné právo a vyvíjali sa ako zemepanské mestečko.
V roku 1682 cisár Leopold I. na žiadosť majiteľov panstva Hlohovec, do ktorého patrili aj Piešťany, zobral Piešťany a Banku pod svoju ochranu. Prvá písomná ochrana kúpeľov - Salva guardia (1682), bol to akýsi štatút kúpeľov - jeden z prvých písomných dokumentov o ochrane kúpeľov v Európe, zbavil obec povinnosti ubytovávať vojsko, zakázal rekviráciu koní, dobytka, potravín atď... - pre cisárske vojsko, čo malo priaznivý vplyv na rozvoj kúpeľov.
Roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (a s ním i Piešťany) Jánovi Leopoldovi Erdődymu. Erdődyovcom patrilo mestečko Piešťany až do roku 1848 a kúpele až do roku 1940.
Šľachtici, vlastníci pozemkov, začali stavať nad prameňmi kúpeľné budovy. Tak vznikli prvé budované kúpele aj v Piešťanoch. V roku 1821 zemepán Piešťan gróf Jozef Erdödy, nitriansky župan a štátny minister viedenskej vlády, začal s výstavbou prvých budovaných vaňových a bazénových kúpeľov. Prvé zrkadlisko v Piešťanoch a prvý kúpeľný dom – klasicistické Napoleonské kúpele I., dal postaviť po skončení napoleonských vojen na uzdravovanie ranených vojakov (1822). Liečba pacientov v kúpeľoch uberá pokrokovou, lekársky podloženou metódou pod vedením doktora F.E. Scherera. Bol nájomca kúpeľov a zakladateľom Vojenského kúpeľného ústavu (1863).
V roku 1859 majiteľ kúpeľov gróf K. Erdödy si dal u viedenského architekta vyhotoviť plány, cieľom ktorých okrem iných akcií bolo „vybudovanie nielen ochranných hrádzí, ale aj odvedenie bočného ramena Váhu, čo vytvára Kúpeľný ostrov do hlavného riečiska“.
V roku 1889 si od Erdödiovcov prenajala kúpele firma
Alexander Winter a synovia.
A týmto nastal najväčší rozkvet kúpeľov a mesta. Firma Alexander Winter a synovia položila základy moderného rozvoja kúpeľov i mesta. Winterovci – otec Alexander a synovia Ľudovít a Imrich sa snažili nielen o vyšší štandard liečby a ubytovania, ale aj o poskytnutie bohatej kultúrnej a športovej ponuky pre kúpeľných hostí.
Začína sa veľkolepá výstavba budov v kúpeľoch. Venovali sa i propagácii a tak sa Piešťany ako kúpele stávajú známe v celom svete, zmenili sa na podnik medzinárodného významu a mestečko Piešťany a obec Teplice na známe kúpeľné mesto.
Otec Alexander a neskôr jeho synovia, predovšetkým Ľudovít a Imrich sa zaslúžili o rozvoj kultúry a spoločenského života v Piešťanoch a po prvý raz sa usilovali, aby to bol spoločný záujem mesta i kúpeľov. Pozývali do Piešťan mladých talentovaných lekárov.
Ľudovít Winter študoval na Technickej univerzite vo Viedni, štúdiá však nedokončil, pretože otec Alexander Winter, nájomca Piešťanských kúpeľov ho zavolal do Piešťan, aby mu pomáhal s vedením podniku. A tak mladý, dvadsaťročný Ľudovít prichádza do Piešťan, ktoré sa stali jeho celoživotným osudom. Dokázal sa obklopiť ľuďmi, ktorí mu pomáhali zveľaďovať kúpele. Najdôležitejší spomedzi nich bol nesporne brat Imrich.
Za pôsobenia Ľudovíta Wintera boli postavené také významné budovy ako Robotnícky špitál, Kursalón – Kúpeľná dvorana (otvorená roku 1894), Kúpele Františka Jozefa (otvorené v roku 1898), kúpeľný hotel Pro Patria (1916). Najväčšou jeho pýchou bol a dodnes zostáva Hotel Thermia Palace s budovou balneoterapie Irma (1912), stavba liečebného domu Cyril (1929), výstavba komplexu Eden a Excelsior, dnešná Jalta (1929), výstavba reštaurácie Červená veža (1929). Dal postaviť Ružový mlyn (1916). Bol otcom myšlienky výstavby novej mestskej časti – Floreátu a podieľal sa na jej realizácii, i keď v zmenených politických a spoločenských podmienkach po februári 1948.
Imrich Winter sa zaslúžili o vybudovanie prvého golfového ihriska, ktoré bolo slávnostne otvorené spolu s golfovým domom 26. júla 1914 (dva dni pred rozpútaním 1. svetovej vojny). Pri tejto príležitosti sa dokonca konalo veľmi zaujímavé podujatie “letúnsky deň”, prvé na Slovensku, na kúpeľnom ostrove. Bol otcom myšlienky vybudovať golfový klub v Piešťanoch a tiež bol i zakladateľ a predseda Piešťanskej muzeálnej spoločnosti. Dal základ nielen vzniku Balneologického múzea, ale i unikátneho kúpaliska Eva (1934). Piešťany sa stali centrom významných golfových turnajov, tenisových súťaží a šachových majstrovstiev, ale aj koncertných vystúpení, tanečných súťaží, automobilových pretekov Concours d´ Elegance.
Ľudovít Winter po I. svetovej vojne, bol v rokoch 1919-1935 predsedom Zväzu slovenských kúpeľov. Spolu s hlavným notárom Antonom Kajlichom, dekanom A. Šindelárom, neskorším starostom a ďalšími spolupracovníkmi sa zaslúžil o zveľadenie Piešťan - úpravu a vyasfaltovanie ulíc, chodníkov a námestí, vybudovanie vodovodu a kanalizácie, reguláciu Váhu, stavba protipovodňových hrádzí, regulácia Dubového. Realizácia projektov zmenila podobu Piešťan. Spomeňme aspoň najvýznamnejšie stavby z tohto obdobia - budovu Kúpeľnej komisie (1925), Masarykovu meštiansku školu - teraz Gymnázium(1926), vojenské letisko (1927), nový Obecný dom (1929-1930) a oproti nemu Okresný úrad (1937), Poštový a telegrafný úrad (1932) a dva mosty cez Váh - Krajinský a Kolonádový (1930-1933). V priestore nábrežnej časti parku medzi Kúpeľnou kaplnkou a Grand hotelom Royal bolo postavených šesť penziónov.
Výstavba námestia SNP, pôvodne Komenského námestia, scelila zástavbu materskej poľnohospodárskej obce "staré" Piešťany s dovtedy izolovanou zástavbou kúpeľnej osady Teplice do jedinej urbanistickej štruktúry.
Ľudovít Winter ako bývalý generálny riaditeľ piešťanského kúpeľného podniku bol jedným z iniciátorov založenia hotelovej školy. Uvedomoval si, že nestačí iba stavať hotely a kúpeľné zariadenia, ale zároveň treba pripravovať odborne vyškolený personál na ich prevádzkovanie a spravovanie. Otvorená bola v roku 1946 spolu s internárom, v budove Kurhotela.
Ľudovít Winter päťdesiat rokov svojho najplodnejšieho života zasvätil zápasu za prosperitu kúpeľov. Ako svoje životné krédo si vytýčil cieľ získať Piešťanom svetové meno. Nikdy sa tejto myšlienke nespreneveril, ani v časoch prenasledovania v období 2. svetovej vojny a po roku 1948. Zmieril sa so stratou rodinných kúpeľných podnikov, pretrpel trýzeň koncentračných táborov, do konca života trpezlivo znášal ústrky totalitného režimu, no svoju oddanosť a vzácny vzťah k Piešťanom - kúpeľom i mestu si zachoval až do smrti. Na sklonku svojho života napísal zaujímavé pamäti, v ktorých nie je zaujímavá len história, ale aj celý rad návrhov a námetov pre povznesenie kúpeľov a mesta v budúcnosti. Z návrhov, ktoré sa nerealizovali, spomeňme aspoň kúpeľný komplex Arthros, ktorý situoval oproti Hotelu Thermia Palace, a pospájanie všetkých kúpeľných domov jedinou kolonádou a mnohé ďalšie. Ľudovít Winter zomrel v Piešťanoch ako 98 ročný dňa 15. 9. 1968 a pochovaný je na cintoríne na Bratislavskej ceste. Bolo mu udelené čestné občianstvo mesta Piešťany in memoriam ako ocenenie jeho neopakovateľného prínosu a vkladu do vývoja mesta Piešťany a Piešťanských kúpeľov.
Významnou udalosťou vo februári 1917 bolo stretnutie troch cisárov v hoteli Thermia Palace ,
Wilhelm II Hohenzollern., rakúsky cisár Karol I Habsburg. a bulharský cár Ferdinand I Koburg, ktorí tu rokovali o ďalšom vedení vtedajšej vojny. Piešťany sa stali miestom ich stretnutia z dôvodu liečebného pobyt bulharského cára Ferdinanda Coburga, ktorý bol ubytovaný v hoteli Thermia Palace, a keďže mimoriadne udalosti vyžadovali mimoriadne opatrenia, zriadil si cár na prvom poschodí hotela vojnový generálny štáb s vlastným poštovým úradom.
Počas II. svetovej vojny sa rozvoj mesta i kúpeľníctva zastavil. Ďalší rozvoj zabezpečil až zákon o preventívnej starostlivosti z roku 1951. Od roku 1945 užívajú Piešťany štatút mesta. Od roku 1956 majú štatút kúpeľného mesta medzinárodného významu a od roku 1996 sú okresným mestom.
Historické pamiatky : nájdete na stránke : TU
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
SÚČASNOSŤ PIESŤAN :
ŠKOLSTVO : nájdete na stránke mesta : TU
VEDA A VÝSKUM : Významné vedecké pracoviská sú zastúpené inštitúciami ako je Národný ústav reumatických chorôb, zameriavajúci sa na výskum a liečbu reumatických ochorení, a prípravu nových odborníkov v oblasti reumatológie. Ďalšou organizáciou je Výskumný ústav rastlinnej výroby zameraný na výskum pestovateľských technológií, metód šľachtenia a poradenstvo v rastlinnej výrobe. Elektrotechnický ústav Slovenskej akadémie vied zastupuje Oddelenie technológie a diagnostiky polovodičov, úzko spolupracujúce s firmou ON Semiconductor, ktorá prevzala štafetu výroby polovodičov po Tesle Piešťany. Špičkovým pracoviskom v oblasti metrológie, skúšobníctva, normalizácie a certifikácie je Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p.
KULTÚRA : na stránke mesta: TU
PODNIKY :
V MINULOSTI: V Piešťanoch boli kedysi podniky svetového mena, ako "
TESLA - vyrábajúci elektrotechnické a elektronické prístroje,(polovodiče - hlavne logické, prevláda unipolárna technológia výroby, výpočtová technika)
Chirana - Chirana Piešťany a.s. bola založená v roku 1962. 1970 v novom závode CHIRANY Stará Turá v Piešťanoch sa podarilo úspešne zvládnuť okrem iných výrobkov aj vývoj prvého slovenského stomatologického kresla ZOK 9. V závode Chirany v Piešťanoch boli predovšetkým z dôvodu tradície kúpeľníctva v Piešťanoch na základe rozhodnutia vlády z roku 1962 umiestnené prioritne výrobky sortimentu vodoliečby, operačné stoly, vyšetrovacie kreslá, kyslíková terapia a laboratórny nábytok
Mlyny a cestovinárne -
Ružový mlyn - Neodmysliteľnou súčasťou siluety Piešťan je mlyn, v ktorom sa zrodil legendárny BB puding či detské piškóty. Rozmerný priemyselný objekt, vybavený na svoju dobu najmodernejším strojovým zariadením, realizovali v čase prvej svetovej vojny, v rokoch 1917 - 1918, podľa projektu A. Bachracha a A. Harsányiho.
Piešťany boli počas 1. svetovej vojny plné ranených vojakov a mesačné prídely potravín chodili oneskorene. Vtedy sa múdra rodina kúpeľníkov Winterovcov rozhodla problém vyriešiť po svojom a v roku 1916 nechala postaviť veľký mlyn. Pracovať na ňom museli vojnoví zajatci z Ruska, Talianska a Srbska.
Meno dostal po Ružene, nevlastnej dcére Ľudovíta Wintera – Ruženin. To sa príliš neujalo, tak mu začali hovoriť ružový. Pravdepodobný dôvod na premenovanie mohla byť i ruža v logu mlyna, ktorá symbolizovala prosperitu mlynárstva. Trojružu vidno aj na zachovaných stĺpoch pôvodného oplotenia mlynu.
Ľudia tiež spomínajú, že byť zamestnancom Wintera v Ružovom mlyne nebola práve prechádzka ružovou záhradou.
Mlyn i pán Winter to nemali ľahké, ale bojovali. Počas 2. svetovej vojny arizoval fašistický režim židovský majetok – Winter skončil v koncentračnom tábore a kúpele i mlyn v rukách štátu. Kúpele vyvlastnili, no mlyn nakoniec rodine zostal.
Po návrate z tábora nezlomný Winter hneď rozbehol novú výrobu. Na svete bol BB puding či detská výživa Panvita. Prišiel však rok 1948 a mlyn si zasa vzali komunisti.
Okolo roku 2000 za podivných okolností získala mlyn firma PMaC. Výroba sa zakrátko skončila a všetko chátra. Pod zámienkou premeny na wellnes či hotel skončilo technologické vybavenie v šrote.
Podľa pamiatkárov nebolo čo chrániť. A my sa ešte v roku 2016 pozeráme na červené lakované stroje alebo na drevené násypníky či triediče z 50. rokov. Nevieme presne, no sú krásne a zachované. Rozmýšľame, čo všetko tu mohlo byť predtým. Na zemi niektorých podlaží sú dodnes dubové parkety.
Vyzerá to, akoby všetci zmizli zo dňa na deň. Opustené chemické laboratórium s neznámym obsahom v bankách. V chladničke sú fľaše a konzervy. Na stoloch rozpísané formuláre. Na stene visí jedálny lístok na októbrový týždeň – roku 1998. Ježiš na stene. Oproti cez cestu je zachovaný obytný dom pre zamestnancov, dnes sídlo stavebnej firmy.
Poslední pracovníci za sebou zanechali nástenku s obalmi z dámskych pančúch. Hneď vedľa protokolov o nebezpečnom odpade. Uvidíme, čo sa tu zomelie naposledy. Verme, že niečo jedlé.
Oproti
cez cestu je zachovaný obytný dom pre zamestnancov, dnes sídlo
stavebnej firmy a zdravotníckych zariadení, Ružový mlyn v
Piešťanoch bol zrekonštruovaný a patrí k národným kultúrnym
pamiatkam na území mesta.
http://ciernediery.sk/ruzovy-mlyn-piestanoch/
Piešťanka - Ľudové výšivkárske družstvo - založili ho v roku 1957. Zaoberala ľudovou výšivkou, šitím detských a dámskych odevov...
Zlatokov Piešťany - 1964, podnik miestneho priemyslu vyrábal ako jediný v repubike ozdobné vianočné súpravy elektrických sviečok. Sú to "Jela" a "Prela" na vianočné stromčeky a žiarovky i náhradné súčiastky do súprav. V tomto roku vyrobili 50 000 súprav pre domáci i zahraničný trh. Na snímke dielňa, v ktorej vyrábajú súpravy vianočných sviečok. Podnik Zlatokov v Piešťanoch, ktorý je u nás jediným výrobcom elektrických sviečok na vianočné stromčeky, vyexpedoval na predvianočný trh vyše 99 tisíc súprav žiaroviek Luna, Perla a Jela. Časť výrobkov odoslali aj do Švajčiarska. "
Figaro na výrobu cukroviniek
TERAZ: sú drobnejšie a
je ich veľa....uvádzamiba niektoré (2017):
EKOM spol. s r.o. je slovenská spoločnosť, ktorá sa zaoberá vývojom a výrobou bezolejových kompresorov predovšetkým do zdravotníctva
CHIRANA PROGRESS, s.r.o. - Zdravotnícka technika a zariadenie
Kultúra : Pozornosti návštevníkov určite neuniknú ani každoročne organizované zaujímavé kultúrne podujatia ako Otvorenie letnej kúpeľnej sezóny, Piešťanský hudobný festival, festival Lodenica, festival rozhlasových rozprávok Zázračný oriešok, Truck aréna, výstava kvetov Victoria Regia či divadelné stretnutie Piešťanské rendezvous.
Významné budovy : Kurhotel. - renesančné jadro, Napoleonské kúpele sú súborom klasicistických budov, Kursalon nazývaný i Kúpeľná dvorana - sídli v nej Balneologické múzeum, Dieselova elektráreň „Elektrárňa Piešťany“ z 1906. Grand Hotel Royal z roku 1906 - posledný názov Slovan - v súčasnosti ruina. Ďalšou secesnou stavbou je Hotel Lipa, tiež už iba ruina, ktorá mala zaujímavé dva o poschodie prečnievajúce rizality. Thermia Palace - Irma je komplexom kúpeľného hotela. Zaujímavou stavbou v meste je Vodárenská veža z roku 1928 radiaca sa medzi ukážky funkcionalistickej technickej architektúry. Dom umenia z 1974-1979 a jedinou výškovou a zároveň najvyššou budovou v meste je 60 metrový Hotel Magnólia.
Mosty : Stoja tu i dva osobité mosty. Krajinský most od J. Činčeru a I. Grebenika naprojektovaný v rokoch 1930-1931 a Kolonádový most od E. Belluša, z rokov 1930-1933, so sochou barlolámača od sochára R. Kühmayera a leptami do skla od M. Benku.
ŠPORT A TURISTIKA :
V okolí je množstvo značených turistických chodníkov, turistických výletov po okolitých hradoch či cyklochodník okolo Sĺňavy. Piešťany ležia na Vážskej cyklomagistrále. Neďaleko sa nachádza rekreačné stredisko Bezovec s množstvom zjazdoviek a umelým zasnežovaním. Športu sa venujú v Piešťanoch štyri telovýchovné jednoty a 36 športových klubov.
Použité zdroje: www.pic.piestany.sk http://sk.wikipedia.org/wiki/Pie%C5%A1%C5%A5any http://sk.wikipedia.org/wiki/Pie%C5%A1%C5%A5any#Geografia