BÁJKY vo Francúzsku
Jean de La Fontaine
(1621–1695)
a jeho bájky - "Les Fables" (fables=bájka)
Pre šiestakov:
Francúzsky bájkar zo 17. st. Vychádzal z
Ezopových bájok. Bol advokát, po otcovi zdedil správcovstvo vôd a lúk. Vydal 12 kníh s bájkami vo francúzštine pod názvom"Les Fables" (Bájky). |
- Bol francúzsky spisovateľ, ktorý v 17. storočí znovu oživil žáner bájky. Jeho bájky sú jedným z najlepších diel francúzskej literatúry.
- Patril medzi tzv. moralistov. Inšpiroval sa Ezopom, čo ho priviedlo k písaniu bájok. Mnohé z bájok Jean de La Fontaine sú založené na zápletke Ezopových bájok. Ale on pomocou zápletky starodávnej bájky vytvára novú bájku. Pozeral sa na ľudské chyby zhovievavo. Postavy v jeho bájkach bývajú často rozprávajúce zvieratá s ľudakými vlastnosťami, ako to už v bájkach býva...
Na rozdiel od antických autorov reflektuje, popisuje, chápe, čo sa deje vo
svete, a čitateľa striktne nepoučuje. La Fontaine sa viac ako na moralizovanie a
satiru zameriava na pocity svojich postáv.
Jeho život:
Mladosť strávil na majetku rodičov tuto: KLIK Château-Thierry. Dnes je jeho rodný dom - múzeum venované jemu.
Otec bol kapitán poľovačiek, správca vôd a lesov. Učil sa latinčinu, študoval právo a stal sa advokátom. Odkúpil otcovu funkciu - to sa tak vtedy robilo - čo mu zabezpečilo peniažky. No priťahovala ho kariéra básnika. Keď mal 70 rokov, ochorel na tuberkolúzu a o 3 roky zomrel. V posledných rokoch života bojoval s tamojšími náboženskými fanatikmi, ktorí odsudzovali jeho bájky. Aby dosiahol posledné pomazanie a zabezpečil si svoj cirkevný pohreb, musel sa zriecť svojich bájok.
Jeho bájkarstvo:
Vydal 12 kníh s bájkami, napr. "Nové bájky", "Vybrané bájky vo veršoch", ... pod názvom : "Les Fables", (Bájky) v troch zbierkach. Bájky zozbieral zo západnýcvh i východných zdrojov rokoch 1668 - 94.
Jeho knihy bájok:
"Les Fables":
- 1. zbierka bájok - 6 kníh - v ktorých použil zvieratá na poučovanie ľudí
- 2. zbierka bájok - 5 kníh - venoval ju milenke kráľa Ľudovíta XIV.
- 3. zbierka - XII. - je to 1 kniha - venovaná vnukovi kráľa.
Tretia zbierka sa volá jednoducho : "XII." , lebo je to dvanásta kniha, v ktorej sú zozbierané bájky, ktoré boli uverejňované v časopise, a boli určené následníkovi trónu.
V slovenčine vyšlo niekoľko kníh bájok od
La Fountainom
upravených pre tie najmenšie deti.
V. A. Zhukovsky, ktorý sám preložil La
Fontaineove bájky, o nich povedal takto:
„Nehľadajte jeho morálku v bájkach - neexistuje žiadna!“
A Rousseau a Lamartine vo všeobecnosti vyjadrili pochybnosti o užitočnosti La Fontaineových bájok pre deti, pretože považujú zlozvyky za nevyhnutné a nevyvíjajú ľútosť u detí. Jeho bájky však vyjadrujú sympatie obyčajným ľuďom a odsúdenie nečinnosti.
Po vyše tristo rokoch napĺňajú tieto pôvabné príbehy La Fontainov odkaz,
ktorý zanechal v predslove k prvému vydaniu Les Fables - Bájok:
"Nenazývam humorom to, čo vyvoláva smiech, ale určitý pôvab, príjemnú atmosféru, ktoré sa dajú vyjadriť vo všetkých sujetoch,
i v tých najvážnejších.".
https://sk.wikipedia.org/wiki/Jean_de_La_Fontaine