|
Ukážky
bájok: Prosím deti o nakreslenie
ilustrácií k týmto bájkam. Posielajte na adresu:
|
|
|
Vlk a baránok |
Rybí tanec |
|
|
Hladný vlk zbadal malého baránka, ako pije pri potoku. Vlk potreboval nájsť
dôvod, pre ktorý by mohol baránka zožrať. Vymýšľa si, že mu baránok kalí vodu,
že bol na neho drzý, ale baránok mu jeho obvinenia vyvracia. Vlk sa nahnevá a
nehľadá už ďalšie obvinenia: “Už tým si vinný, že som hladný,” hovorí Baránkovi
a odnáša si ho v zuboch. |
Lev išiel obhliadnuť svoje kráľovstvo. Na brehu rieky uvidel rybára, ktorý si
nad ohňom opekal ryby na panvici. Ryby bolesťou poskakovali. Rybár vykladá
levovi, že ryby radostne tancuje jemu na počesť. Na otázku, ako sa žije jeho
poddaným, odpovedá rybár, že sa majú ako v raji. |
|
|
ponaučenie: Kto je bohatý, mocný a silný, je vždy pod právom –
slabý a chudobný sa spravodlivosti nedovolá. |
ponaučenie: Cár sa dal oklamať svojimi úradníkmi a netušil, ako sa naozaj
žije jeho poddaným.
|
|
|
Osol |
Mravec |
|
|
Roľník mal osla a bol s ním spokojný. Aby sa osol nezatúlal,
zavesil mu na krk
zvonec. Osol bol veľmi pyšný, myslel si, že má niečo ako úrad. Predtým sa kľudne
chodil pásť do ovsa, do pšenice a do ďateliny a nikdy ho pri tom nenachytal. Teraz
ho každý počul, sedliaci ho vyháňali palicou a posielali naňho psov. Všade ho
čakali len rany. |
V mraveništi žil veľký mravec, silný,
zdvihol i zrnko jačmeňa, nebál sa ani
pavúka. Všetci ho chválili a jemu stúpa sláva do hlavy. Rozhodol sa, že
predvedie svoju silu v meste. Keď sa viezol okolo sedliak s fúrou sena, vliezol
mravec do sena. Myslel, že až dôjdu do mesta, bude ho každý obdivovať. V
sene ho však nikdo nevidel, nech se snažil predvádzať čo najviac.
Posťažoval sa psovi, že u nich v mravenisku by sa na jeho silu prišli všetci pozrieť.
Pes na to odpovie: „Čo doma k sláve stačí, svet
ešte neomráči. |
|
|
ponaučenie: Malý zlodejíček a podvodník sa snadno prehliadne.
Akonáhle má však vyznamenanie, alebo
neleo vysoký úrad, je všetkým na očiach a nič mu neprejde. |
ponaučenie: Čo doma k
sláve stačí, svet ešte neomráči. |
|
|
Líška a osol |
Orol a sliepky |
|
|
Líška stretla osla. Osol hovorí, že ide od leva. Lev bol predtým zlý, a osol sa
bál jeho revu. Ale teraz leží ako mŕtvy a je s ním veľmi zle. Všetky zvieratá,
ktoré sa ho predtým báli, sa zbiehajú, aby sa mu pomstili a mlátia ho hlava
nehlava. Líška sa pýta, či ho osol nechal na pokoji. Osol odpovedá, že je
rovnako odvážny jako ostatní, a tiež ho poriadne kopol, aby spoznal, aké sú
oslie kopytá. |
Orol, cár vtáctva, lietal vo veľkých výškach a raz sa mu zapáčilo zasadnúť na
nízky plot neďaleko stodoly. Chvíľku tam posedel a potom preletel na vedľajšej
plôtik. Pozorovali ho sliepky na blízkom dvore. “Prečo každý orla tak chváli,
veď preletieť z plota na plot viem tiež,” povedala jedna z nich. Orol s nimi
naoko súhlasí, ale pokladá im otázku, či môžu lietať ako on tiež do oblakov. |
|
|
ponaučenie:
Zbabelci si netrúfnu na toho, kto je práve
pri moci. Ak sa však jeho osud zmení,
dovolia si na neho i tí najzbabelejší a najhlúpejší.. |
ponaučenie: U talentovaných ľudí by sme nemali vyhľadávať ich chyby, ale
oceniť ich nadanie a ich činy. |
|
|
Lev a líška |
Dva sudy |
|
|
Keď líška prvý krát uvidela leva, zdalo se jej, že stuhne od hrôzy. Keď
jej po druhý krát osud umožnil leva zbadať, jej obava z neho bola už
menšia. Keď sa vzápätí stretli po tretí raz, cítila sa už v bezpečí a dala sa s ním do
reči. |
Dva vinné sudy spadli z
voza. V prvom je víno, v druhom len vzduch. Ten prvý sa gúľa bez
lomozu, ten druhý o to viac hrmoce a rachotí, až ľuďom oslabuje sluch a
víri mračná prachu. Chodci sa v strachu krčia pod arkýrmi. Prchajú
slečny, uteká húf chlapcov. Tak prázdny sud narobil plno hluku. Plný bol
tichý – ale užitočný.
Nesadaj na lep, nechoď na ruku tomu, kdo robí veľa humbuku. |
|
|
ponaučenie:
Človek sa často pred niekým trasie od strachu, pokiaľ si ho dobre
neobzrie a spozná trochu lepšie. |
ponaučenie:
Nenechaj sa oklamať tomu, kto robí veľa kriku. |
|
|
|
|
Kniha Bájky - vydaná v Prahe r.1973, s prekladom Hany Vrbovej má 9
drevorytin Zdenka Mézla a Bohdana Lacinu
Kniha Bajky - vydaná v r.1947 - bájky vybral a preložil Ivan Hálek s ilustráciami
drevorytin .