"Pančatantra" 
                                                                                            
Pančatantra znamená v  preklade: "Päť kníh" a
 je to zbierka bájok, ktorá vznikla približne 300 rokov pred .n.l v Indii.


Ževraj zbierku vytvoril učenec
Višnušarman (Višnugupta) pre synov svojho panovníka, aby ich pomocou bájok učil vladarskému umeniu a múdrostiam.

Hovorí sa že, kedysiiiii:


Kráľ Amara-Sakti mal troch synov, ktoých  nebavilo učenie. Jeden z radcov kráľovi poradil, aby výchovu princov zveril múdrcovi Višnu-Sarmanovi. Mal za pol roka naučiť kráľovských synov morálke a politike.  A tak Višnu-Sarman zostavil pre princov 5 kníh s bájkami:
- 1.(najobsiahlejší) hovorí o strate priateľstva,
- 2. o prospechu z priateľov,
- 3. o nepriateľstve,
- 4. o strate priateľov,
- 5. o ukvapenom jednaní.

Čítanie týchto piatich kníh, ževraj dostatočne rozvinula ineligenciu princov v pol ročnej lehote. 
Tak vznikla v staroindickom jazyku -sanskrte-
   PANČATANTRA.  

Pôvodný text sa nedochoval.  Pančatantra bola v rôznych dobách v rôznych krajinách mnohokrát  preložená a prepacovaná.
 Celkom Existuje asi 200 jej verzií, takmer v 60-tich jazykoch. Najznámejšie sú: Kalilah a Dimnah, Bidpajove bájky, Pravidlo ľudského života atd.

  


Kto chce vedieť ďalší osud Pančatantry ---- si môže prečítať TOTOK tuto dole :

"Tantrákhjájika":  
Toto je  kašmírska verzia Pančatantry z jej neskoršieho prekladu, zo 4. - 5. st. nášho letopočtu.
 
 "Kalilah wa Dimnah" je preklad do arabčiny, vytvorená  Ibn al-Mukaffom v 8. st. Bola prameňom pre všetky ďalšie preklady. Rozšíril  ju na 18 kapitol. Neskôr bola upravovaná a počet kapitol sa znížil.
 

"Directorium humanae vitae"   je dôležitý preklad z hebrejčiny do latinčiny od Johanessa z Capuy (1250-1310),
(v preklade "Pravidlo ľudského  života") z roku 1480 a sa stal hlavným zdrojom do európskych jazykov.
V prvých rokoch nášho letopočtu Ezopove bájky do latinčiy vo veršoch  prložil cisársky otrok gréckkeho pôvodu  Phaedrus. Jeho originalita spočívala v tom, ža do bájok zakomponoval vtipy.

 





A tak sa ďalej rokmi svetom šírili pôvodné bájky z "Pánčatatry" rukami mnohých autorov a mnohých jazykov, mnohými krajinami...

aha! - Pančatantra na tejto webstranke :




"Bidpajove bájky":
Mudrc z Indie - Bidpaj,  žil v 3. storočí pred n.l.- bol požiadaný panovníkom aby napísal knihu múdrych predpisov ako zrkadlo,  ktorým by sa riadili nielen kniežatá, ale aj ostatní. Spísal všetky jemu známe bájky, dovtedy iba ústne tradované. Každá časť má rámcové príbehy zameriavajúce sa na určitú stránku ľudského správania. Čerpal z Arabskej verzie Pančatantry. Bájky sú napísane v próze a končia ponaučením. Prekladala sa po celom svete do rôznych jazykov.  Nazýva sa : "BIDPAJOVA ZBIERKA BÁJOK".



"Les fables"
-
autorom je francúzsky bájkar a básnik Jean de La Fontaine
La Fontaine sa viac ako na moralizovanie a satiru zameriava na pocity svojich postáv.
 
Napísal  12 kníh s bájkami, ktoré sú v troch zbierkach 
"Les fables".  (fables = bájka)
- prvú zbierku tvorí 6 kníh,
- druhú zbierku tvorí 5 kníh, -  sú jednými z najlepších diel francúzskej literatúry 
- tretia zbierka je posledná, 12-ta kniha, venovaná vnukovi kráľa Ľudovíta XIV.
 

V slovenčine vyšlo niekoľko kníh bájok od La Fountainom upravených pre tie najmenšie deti.
V. A. Zhukovsky, ktorý sám preložil La Fontaineove bájky, o nich povedal takto: „Nehľadajte jeho morálku v bájkach - neexistuje žiadna!“
A Rousseau a Lamartine vo všeobecnosti vyjadrili pochybnosti o užitočnosti La Fontaineových bájok pre deti, pretože považujú zlozvyky za nevyhnutné a nevyvíjajú ľútosť u detí.

Jeho bájky však vyjadrujú sympatie obyčajným ľuďom a odsúdenie nečinnosti.




"Phederove bájky"
 Phaedrus
v 1. storočí n.l. je považovaný za prvého latinsky píšuceho autora bájok. Prepísal do veršov Ezopove bájky.  Dal im jednotný štýl, v ktorom výhradne požíval zvieratá. K niektorým bájkam zamiešal vtipy z bežného života. Uvádza sa ako  autor 90-tich bájok rozdelených do piatich kníh.
Bol predvedený pred súd kvôli niektorým bájkam, v ktorých sa skrývala kritika režimu.


"Sviňa a iné bájky" je  výber viac ako 50 bájok V.A. Krylova, v preklade Jána Štrassera, vyšla v r. 2011. V čase vzniku bola takmer každá bájka reakciou nanejakú udalosť, sú v nej– karierizmus, úplatkárstvo, zneužívanie úradnej moci, rodinkárstvo, ale aj ľudská podlosť, bezohľadnosť, chameleónstvo... Knihu ilustroval Adolf Born, ktorého poznáme z jeho kresieb dvojice Macha a Šebestovej, ktorej dal knižnú aj filmovú podobu.
Najznámejšie jeho bájky sú: Vlk a beránok, Orol a sliepka, Rybí tanec,  Osol Mravec, Statečný osol....




"Pravidlo lidského života"
  napísal v dvadsiatich rokoch 16. storočia v češtine -  Mikuláš  Konáč z Hodíškova.
Vydal vlastné spracovanie - preklad Pančatantry z latinskej verzie.





"O mudrcovi Bidpajovi a jeho zvieratách
je známejšia verzia, ktorú napísal český autor Ivan Olbracht (1947). Bájky zaktualizoval i pre detských čitateľov. Bájky sú napísané prózou, prekladané sú veršovaným poviedkami s ponaučením. Ich pôvodným zmyslom bolo poučiť hlúpych princov jednéjo indického vladára a naučiťich múdrosti a vládnutiu.  

Zoznam poviedok: Zradný piateľ. -- Býk Mujaba a král Lev. -- O opici a tesárovi. -- O dedkovi a oblude bručavej. -- O múdrej strake. -- O prechytralej volavke. -- O zajacovi a o levovi. -- O troch rybách. -- O voške a blške. -- Kačka na rybách. -- O zdvorilej ťave. -- O ledňáčkovi a jezerním bohu. -- O neposlušné želvě. -- Trest. -- Šakal a matka lvice. -- O ptáku, který přesvědčoval. -- O mluvícím stromě. -- O zemi, kde myši žraly železo. -- O nevzdělaném lékaři. -- O ženě s hadrem. -- O sokolníkových papoušcích. -- Věrní přátelé. -- Zubka a její druhové. -- O myším životě. -- O vyloupaném sezamu. -- O příliš šetrném vlkovi. -- Na Doupni. -- Sivák. -- Proč jsou holubi a sovy nepřáteli. -- O měsíčním prameni. -- O pobožné kočce. -- O uhranuté koze. -- O lehkověrném tesaři. -- O čertu a zloději. -- O myší dívce. -- O žabím koni. -- Opičí srdce. -- Opičák a želva. -- O oslím mozku. -- Ilad, Balad a Irachta. -- Osmero vidění.


"Bájky" - v tejto knihe vyšla pätina bájok La Fountaina v slovenčine, v preklade slovenského bájkara z 20. storočia Tomáša Janovica. Prečítate si v nej o zvieratkách v jednoduchom jazyku vhodnom pre deti.

"Óda
po Zet",   "Ko(z)mické piesne",   "Od ucha k uchu",    "Moje najmilšie hriechy",    "Smutné anekdoty",    "Najsmutnejšie nekdoty",   "Ruka majstra",    "Epigramatika",    "Podpisy analfabetov"    sú to knihy knihy aforizmov, epigramov a bájok, v ktorých stručne a vtipne komentuje život okolo nás.




 
Jonáš Záborský :

"Jonáša Záborského Bájky slovenské"
:
 pôvodné i preložené veršované bájky z gréčtiny a poľštiny
.


 
Jonáša Záborského Bájky slovenské    vydané v roku 1866 - 3. doplnené vydanie autorom
1. časť Bájky pôvodnie 2. časť  Bájky preložené
130 bájok 23 bájok


               











 ZDROJ    zdroj   zdroj    zdroj    ZDROJ

https://muegn.ru/sk/konspekty/soobshchenie-o-zhanne-de-lafonten-lafonten-zhan-de---biografiya-fakty-iz.html
ZDROJ : http://www.hravaslovencina.wz.cz/ezop.htm 
https://books.google.sk/books?id=B00AAAAAcAAJ&hl=sk&pg=PA1#v=onepage&q&f=false

https://cs.wikipedia.org/wiki/Pan%C4%8Datantra - obrazok visnugupta
phaedrus : https://rim.me.cz/osobnosti/literatura/phaedrus.php