Na križovatke Predpoludňajšej a Popoludňajšej ulice
stál na jednej nohe semafor. Možno si myslíte, že iba tak stáť (hoci aj na
jednej nohe) nie je ktovieaká ťažká robota. Kdeže! Semafor musel okrem
státia ešte aj dozerať na premávku. Ani to by nebola veľká fuška keby nebol
mal semafor až tri oči. A viete: kde sa dvaja dohodnú ľahko, traja sa už tak
ľahko dohodnúť nemusia. Aj tie tri oči semafora sa jednostaj hádali. Každé
sa chcelo pozerať a na premávku dozerať čo najdlhšie. – Teraz som na rade
ja! – volalo prvé oko.
– Už ma pusť, pozeráš sa celú večnosť! – kričalo
druhé oko.
– A ja sa chcem pozerať! – skočilo mu do reči i do
pozerania tretie oko.
Semafor bol z toho prekrikovania celý nešťastný.
– Všetci majú po dve oči. Ľudia majú dve oči, mačky
majú dve oči, ba aj automobily majú dve oči, iba ja mám tú smolu, že mám oči
tri! – nariekal semafor. A najhoršie bolo, že každé oko bolo inej farby.
– Svet je zelený, – tvrdilo prvé oko. – Po uliciach
chodia samí poľovníci v zelených kabátoch a s nádhernými zelenými tvárami!
– Kdeže, svet je oranžový, – pustilo sa do škriepky
druhé oko. – Mesto je plné predavačov pomarančov! Tretie oko až tak
očervenelo od zlosti:
– Vy ste farboslepí! Svet je červený a plný jedákov
paradajok. Plný červených pupkáčov a Červených čiapočiek, ktoré sa stále
červenajú.
– Svet sa neustále hýbe, – tvrdilo zelené oko.
Všetci sa kamsi náhlia, pretekajú sa, predbiehajú, vytrubujú…Ale oranžové
oko nesúhlasilo:
– Niektorí idú, niektorí stoja, jedni sa derú, iní
sa boja! A červené oko (ako sa dalo čakať) ich uisťovalo o opaku: Všetko
stojí na jednom mieste! Nič sa nepohne! Svet je nehybný a meravý! Darmo sa
semafor chcel dozvedieť pravdu. Keď sa pozeral na svet zeleným
okom, bolo všetko zelené, ale hneď nato svet zoranžovel a potom sčervenel.
Keď sa pozrel na svet zeleným okom, bolo všetko v pohybe, keď sa zadíval
oranžovým, niektorí sa zastavili a iní sa zas rozbehli, a keď sa zahľadel
červeným okom, všetko bolo nehybné, ako zakliate. – Kde je pravda? – trápil
sa nešťastný semafor a od dojatia žmurkal čoraz nervóznejšie a rýchlejšie.
Zelená, oranžová, červená, oranžová, zelená… Až ho z toho žmurkania
rozboleli oči a museli ho dať opraviť.