Pedagogická škola Modra

Stredná odborná škola pedagogická -                       nový názov od 1.9.2017

Náš maturitný ročník v škole pôsobili :

Luciaková Anna – riaditeľka, Bibza Ján - zástupca, Benčová Anna, Caltíková Milada, Dunajová Eleonóra, Durbáková Erika, Frič Štefan, Gubrická Oľga, Hanula Dušan, Hrdlovič František, Hurtoňová Anna, Chynoranská Anna, Chylová Elena, Ižo Ján, Kubíková Kamila, Kukulová Helena, Legéňová Mária, Moravčíková Emília, Minárik Ivan, Nosáľ Ján, Obdržálková Eva, Okasová Helena, Riganová Oľga, Sádovská Alžbeta, Smolinská Mária, Šikula Alexander, Šimková Oľga, Šrobár Karol, Šrobárová Nora, Tibenská Darina, Vajnerová Jana, Veselá Eva, Zigová Elena, Žarnovická Zuzana

  - zoznam učiteľov a prvé dve fotografie zo stránky školy: https://pakamodra.edupage.org/

 

Zoznam:            Stretávky:             Fotogradfie :            Foto od spolužiačok a Karola: 

Modra bola známa ako mesto škôl už v 19. storočí. Aj preto tu bol v roku 1870 založený jeden zo štyroch učiteľských ústavov v Hornom Uhorsku. Ústav mal najskôr učebne v evanjelickom gymnáziu, čo samozrejme nemohlo vyhovovať prevádzke dvoch škôl. Medzi študentmi prichádzalo často k potýčkam, preto sa snažili učitelia a mesto záležitosť priestorov riešiť na vládnej úrovni. Predstavitelia mesta prišli so žiadosťou o prostriedky na stavbu novej budovy.V školskom roku 1888 prijal nový ústav prvých študentov. V prvých rokoch sa v ústave vyučovalo po nemecky až neskôr nahradila nemčinu maďarčina. Súčasťou profesorského zboru boli okrem učiteľov aj katolícky a evanjelický katechéta a židovský rabín. Po vzniku Československej republiky sa stala vyučovacou rečou ústavu výlučne slovenčina. V roku 1919 bol poverený správou ústavu pobočník generála Milana Rastislava Štefánika Ferdinand Písecký. Pre ústav bola jednou z najdôležitejších udalostí slávnosť, ktorá sa konala 30. marca 1919. Vtedy oficiálne otvorili slovenský učiteľský ústav a premenovali ho na Masarykov I. štátny československý učiteľský ústav v Modre. Medzivojnové obdobie sa vyznačovalo duchovnou a kultúrnou obrodou, Mimoriadne obľúbeným bol Štúrov samovzdelávací krúžok, ktorí navštevovali študenti aj profesori. Profesori brali študentov ako seberovných a tolerovali im aj fajčiarske prestávky. Vyučujúci patrili medzi mestskú elitu.         Zdroj: TU