Späť na zoznam                     MESTÁ  a obce Slovenka :

 

  Mesto TRENČÍN :

Hovorí sa o ňom, že je to klenot stredného Považia. Patrí medzi najvačšie mestá Slovenska

 

       Rozloha : 81,9 km2

       Rozkladá sa  na Západnom Slovensku, v údolí rieky Váh, na hranici Trenčianskej a Ilavskej kotliny, pod Strážovskými vrchmi. Je jedným z najstarších miest na Slovensku.

 

       Dominantu nad mestom tvorí hrad týčiaci sa na strmom vápencovom brale  niekdajšieho kráľovského mesta.

     O hrade si viac prečítajte  :  TU

 

           

 

     Trenčín vznikol ako obchodná a mýtna stanica pod stredovekým hradom.

Osídlenie okolia Trenčína siaha až do paleolitu, staršej doby bronzovej, bolo osídlené členmi únětickej a maďarovej kultúry. V neskorej dobe bronzovej prišli ľudia lužickej kultúry a začali stavať hradiská. Jedno takéto stálo i na hradnej skale.

Prvá písomná zmienka o meste je v diele " Geografia" gréckeho geografa Ptolemaia  (90-168 n.l.), pod názvom Leukaristos.

Dokladom o osídlení je i slávny Rímsky nápis, ktorý na trenčiansku hradnú skalu nechal vytesať legát II. Pomocnej légie, Marcus, Valerius Maximianus  roku 179 n.l., na pamiatku prezimovania 855 vojakov v osade Laugarício. Vzácny je preto, lebo je to jediný nápis - hmatateľný dôkaz,  z rímskych čias na našom území.  Pripomína víťazstvo cisára Marka Aurélia a jeho adoptovaného syna Commoda nad Kvádmi

VICTORIAE AVGVSTORV(m) EXERCITVS QVI LAV GARICIONE SEDIT MIL(ites) ....L(egionis)     II DCCCLV Marcus Valerius) MAXIMIANVS LEG(atus) LEG(ions) II AD(iutricis) CVR(avit) F(aciendum)

 V preklade to znamená: Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugaríciu, v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť M. V. Maximianus, legát II. pomocnej légie.

 

Nápis sa dá uvidieť cez presklenú stenu chodby hotela "Laugarácio".

Nepriamym dokladom o Trenčíne je i  "Legenda päťkostolského biskupa Maura  o sv. Svoradovi a Benediktovi.  Boli to pustovníci na skalke pri Trenčíne.

Cez územie Trenčína viedla jedna z vetiev tz. jantárovej cesty, ktorou zo severu na juh putoval baltský jantár a v opačnom smere luxusný tovar zo stredomorskej oblasti.

    Koncom 11. stor. sa stal Trenčín centrom pohraničnej župy Uhorského kráľovstva. Z tohoto obdobia   sú Zoborské listiny /1111, 1113 nl./, ktoré vymedzujú územie Trenčína. Niektoré mestské výssdy udelil mestu i Matúš Čák Trenčiansky  uhorský palatín, ktorý z hradu urobil centrum svojich rozsiahlych dŕžav /hradov aj s poddanými/, koré získaval bojom a násilím. Po jeho smrti hrady opäť pripadli kráľovi Karolovi Róbertovi z Anjou, ktorý mestu udelil ďalšie výsady a po ňom aj uhorský a český kráľ, rímsky cisár Žigmund Luxemburský, ktorý udelil mestu také výsady slobodného kráľovského mesta, aké používali mešťania Budína a  Belehradu.

     Mesto Trenčín zažívalo časy slávy, ale i pohrôm a nešťastí. Pod jeho hradbami sa striedali vojská českých kráľov, rakúske voje, Husiti, Turci, Tatári, Bethlenovi a Bočkayovi hajdúsi, Kuruci, nemeckí a valónski žoldnieri i vojská rakúskych panovníkov.

V roku 1710 zasiahla mesto 1. morová epidémia, pri ktorej vymrela polovica obyvateľsta . Túto katastrofu pripomína Morový stĺp sv. Trojice na Mierovom námestí. Dal ho postaviť gróf Mikuláš Ilešházi. Ďalšie katastrofické udalosti boli

2. morová rana v roku 1716 a  veľký požiar hradu i mesta v roku 1790, ktorý ťažko poškodil i farský kostol a znamenal  koniec hradu ako vojenskej pevnosti.

V roku  1813 zasiahla mesto  ničivá povodeň a r.1886 ďalší požiar v meste a podhradí.

Posledná panovníčka hradu Iphigéenia d ´Harcourt  v roku 1905 darovala hrad mestu a začalo sa s postupným budovaním a modernizovaním mesta. S rekonštrukciou hradu sa začalo v r. 1955

 

Prechádzka  za pamiatkami mesta :

 

 Trenčianske múzeum / Mierové nám./Trenčín, ako sídlo Trenčianskej  župy získal župný dom,  krásnu tereziánsko barokovú stavbu. Pôvodnemestský             palác Ilesháziovcov /1760/. Dnes v ňom sídli

 

Turisticky zaujímavé  historické objekty sú  :

-   Mestská brána - Dolná brána, tzv. "Turecká " -  sa zachovala z dvoch brán, bola vybudovaná v 1.pol. 15. st. Po prestavbe je šesťposcchodová, s gotickým priechodným oblúkom.

 

- Farské schody  -  tiahnu sa z námestia k farskému kostolu /1568/, umožňovali rýchly presun obrancov mesta na hradby.

 

-Piaristický kostol  sv. Františka Xaverského -  pôvodne jezuitský kostol /1653-1657/, rannobarokový štýl. Po oprave po požiari roku 1713 nadobudol terajší barokový charakter.

 

- Rímskokatolícky farský kostol,  fara,  vzácny gotický Karner sv. Michala a bývalá zbrojnica sú ozdobou na plošine na svahu nad námestím.

 

-  Synagóga na námestí - novoromantická stavba /1913/

 

- Trenčianske múzeum -  neskôr župný dom

 

- Katov dom  - pôvodne renesančný objekt zo 16. storočia, býval v ňom mestský kat, prízemie sa používalo ako väzenie a mučiareň. Stojí v uličke po ceste k hradu.

       

       Schody  k hradu                                                              Karner                                                                 Katov dom  

                

Morový stĺp sv. Trojice na Mierovom námestí

 

Synagóga

 

Kláštor pod Skalkou

     Malá Skalka - kostol Sv. Svorada a Beňadika, odkiaľ podľa povesti zhodili zbojníci zavraždeného pustovníka Svorada do Váhu.

Povesť : TU