Späť na zoznam                 MESTÁ  a obce Slovenka

                                

  Obec DECHTICE : habansky tanier

 

 

   Dechtice sa nachádzajú pod úpätím Malých karpát, tam, kde dolina riečky Blava vyúsťuje do Trnavskej tabule a tvorí plytké údolie.
Ležia ležia v najsevernejšom výbežku Trnavského okresu a od Trnavy sú vzdialené 19 km.

Kataster obce je rozložený sčasti na zvlnenej trnavskej pahorkatine, sčasti na podhorských svahoch Malých Karpát.

Obec bola osídlená už v eneolite, v dobe bronzovej i laténskej. Dechtice patrili panstvu Dobrá Voda, od XVI. storočia mali charakter zemepánskeho mestečka.

Od XVI. storočia bol v dedine habánsky dvor. Habáni a ich potomkovia vyrábali až do I. svetovej vojny známe džbánky.

 

Historické pamiatky:

-  Kostol Všetkých svätých:  bol postavený v roku 1172. Roku 1741 bol kostol renovovaný, pristavili k nemu barokovú vežu a roku 1756 chórus v lodi. Pôdorys lode je zvonku obdĺžnikový, vnútri elipsový (6,25 x 6,40 m). Loď je zaklenutá tehlovou kupolou. Vstup do kostola je pod barokovou vežou, ale zachoval sa aj pôvodný portál v južnej stene lode. Je to polkruhový románsky oblúk, kombinovaný s neskorším gotickým portálikom, orientovaným šikmo k fasáde. Ich osadenie do muriva je najlepším argumentom,že vonkajší obdĺžnikový pôdorys je pôvodný.

 

ZDROJ : http://www.dechtice.sk/kostol-vsetkych-svatych/

 

 

 

-  Katarínka: V najzápadnejšom výbežku dechtického chotára, v lone Malých karpát stoja ruiny kostola a kláštora sv. Kataríny.

Z obce Naháč ju je najlepšie vidieť a odtiaľ je k nej najľahší prístup.

 Kláštor františkánov na Katerinke nechal založiť gróf Krištof Erdődy v roku 1618. Kostol a kláštor postavili na mieste starej kaplnky.   Zrušený bol Jozefom II. v roku 1786. Do opustených priestorov boli nasťahovaní vojenskí invalidi. V zakladacej listine sa nehovorí priamo o stavbe kostola, ale je viac než pravdepodobné,že ho stavali spolu s kláštorom. Roku 1701 bolo treba kostol znova vysvätiť (zlynčovali vňom niekoľkých lichtenštajnských vojakov).

Na veži kostola boli štyri zvony. Najväčší venoval gróf Gabriel Erdődy, jágerský biskup, druhý gróf Anton Juraj Erdődy a dva menšie dal uliať kláštor sám. Pod vežou boli tri vchody. (existujú dodnes). Na rohoch veže okolo kupoly stáli štyri kamenné sochy františkánov. Roku 1905 ich nechal gróf Pálfi zložiť a previesť do Smoleníc, kde stoja pri pálfiovskej rodinnej hrobke. Hoci vonkajšia kostra kostola stojí zhruba dodnes, z kláštora zostala len južná časť, stavaná z kameňa a úlomkov pálenej tehly. Severná časť bola prevažne z pálenej tehly, ktorá sa po zrušení kláštora použila ako stavebný materiál. Kláštor mal veľkú ovocnú záhradu, ohradenú múrom a jej šľachtené stromy – prevažne jablone – boli známe v Uhorsku už v 17. storočí. V doline bol rybník (26×16 siah) patriaci kláštoru a pri ňom ďalšia ovocná záhrada (65×20 siah).

 

 Zdroj: http://www.dechtice.sk/katarinka/